Pozadie:

Cieľom EIT, ktorý vznikol po vzore amerického MIT (Massachussetts Institute of Technology), je vytvoriť v rámci Únie prestížnu univerzitu a pracoviská v oblasti výskumu a inovácií. Pôjde o prvotriedne vzdelávanie a efektívny proces vytvárania a zavádzania inovácií a o účinnú formu prepojenia vedy, výskumu, vzdelávania a biznisu. 

Vytvorenie EIT, ktoré sa schválilo v apríli roku 2008, je súčasťou stratégie Európskej únie zameranej na zvýšenie konkurencieschopnosti v oblasti poznatkovej ekonomiky, takzvanej Stratégie 2020. V júni minulého roku sa rozhodlo, že sídlom inštitútu bude Budapešť. Inštitút sa skladá z vedúceho orgánu, ktorým je Riadiaca rada, a Poznatkových a inovačných spoločenstiev.

Názvy novovzniknutých Spoločenstiev sú: Spoločenstvo pre adaptáciu a zmierňovanie dopadov klimatických zmien, Spoločenstvo pre trvaloudržateľnú energetiku a Budúca informačná a komunikačná spoločnosť. Budú rozmiestnené v  mestách ako Londýn, Zürich, Berlín, Paríž, Randstad Holandsko Holandsko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvorilo ešte počas druhej svetovej vojny Benelux, ako regionálne ekonomické integračné zoskupenieviac na www.EuropskaUnia.sk », Karlsruhe, Barcelona, Krakov, Štokholm, Grenoble Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk », Einhoven a Leuven Belgicko Belgicko je jednou z najhustejšie osídlených krajín s najhustejšou cestnou sieťou v Európe. V hlavnom meste Belgicka, Bruseli, sídli väčšina inštitúcií EÚ, ale aj medzinárodné organizácie, napríklad NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » viac na www.EuropskaUnia.sk » či Helsinki.

 „Dnešok je skvelým dňom pre inováciu v Európe. S výberom prvých troch Poznatkových a inovačných spoločenstiev zaznamenáva Európsky inštitút technológie EIT by mal byť inštitúciou, ktorá by zastrešila európsky „trojuholník poznatkov“ skladajúci sa z výskumu, vzdelávania a transferu technológií. Súčasne by mal fungovať ako platforma pre rozvoj spolupráce medzi obchodnou a akademickou sférou.viac na www.EuropskaUnia.sk »začiatok nového prístupu k zdieľaniu vedomostí a inovácií. Spoločenstvá budú našou testovacou pôdou pre úplne nový typ spolupráce, pomocou ktorého dôjde k spolupráci najlepších zdrojov v oblasti vysokých škôl, výskumu a podnikania,“ povedal k ich vytvoreniu predseda Riadiacej Rady EIT Martin Schuurmans.

V snahe zabezpečiť okamžitý hladký priebeh Spoločenstiev, dostanú centrá k dispozícii počiatočný kapitál vo výške tri milióny eur. Predpokladá sa, že plne do prevádzky sa ich podarí uviesť krátko po podpise Rámcovej dohody o partnerstve na obdobie sedem rokov a po potvrdení prvých ročných grantov, teda približne v polovici budúceho roka.

Predseda Európskej Komisie José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »rozhodnutie o vytvorení prvých troch Spoločenstiev opísal slovami: „Voľba prvých troch Poznatkových a inovačných spoločenstiev je ďalším míľnikom k inovatívnejšej Európe. Teším sa, že sa z nich stanú ohniská inovácií, ktoré pritiahnu najväčšie talenty z Európy a iných oblastí. Postupne by sa tak mali vyvinúť ´miesta na existenciu´ pre tých študentov, výskumníkov a podnikateľov, ktorí spolu chcú pracovať v oblastiach s veľkou relevantnosťou pre našu spoločnú budúcnosť.“

Súčasný eurokomisár pre vzdelávanie Maroš Šefčovič dodal:  „V stratégii 2020 budú vzdelanosť, inovácie a výskum postavené veľmi vysoko. Stratégia bude zameraná na to, aby bola európska ekonomika do roku 2020 omnoho viac postavená na poznatkovej ekonomike, zelenej ekonomike a na využívaní možností, ktoré nám prináša globalizácia.“

Vytvorenie inštitútu a jeho spoločenstiev je priama reakcia na nepriaznivú situáciu v oblasti vzdelávania v EÚ. Ako zdôraznil Šefčovič, v oblasti vzdelávania má Únia v súčasnosti dva paralelné problémy. Jedným je, že 80 percent Európanov, teda tretina pracovnej sily, disponuje len základnými zručnosťami. Analýzy odhadujú, že v roku 2020 bude na pracovnom trhu o 19 miliónov viac pracovných miest pre ľudí s vysokoškolským vzdelaním a o 12 miliónov pracovných miest viac pre ľudí s ukončenou stredoškolskou dochádzkou. Pre ľudí disponujúcich len základnými zručnosťami však naopak vznikne o niekoľko miliónov pracovných miest menej.

Druhým problémom, ktorý sa ukázal počas krízy je, že aj napriek vysokým počtom mladých ľudí zapojených do vzdelávacieho procesu, neboli postihnutí situáciou na trhu práce len ľudia s nízkym vzdelaním, ale aj mladí ľudia s ukončeným vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním.

„To dokazuje, že došlo k rozšíreniu nožníc medzi očakávaniami zamestnávateľ a tým, čo sú vzdelávacie inštitúcie schopné poskytnúť,“ povedal Šefčovič.

Európsky Inštitút Technológie a jeho pracoviská majú napomôcť k zlepšeniu situácie aj v tejto oblasti.