Táto otázka sa na pôde Európskej únie prejednáva už od júla 2008. Včera sa inkasné spoločnosti a zástupcovia odvetvia nedohodli so spotrebiteľskými organizáciami na tom, na ktoré produkty by sa mali vzťahovať autorské poplatky a ako by sa mali spoplatňovať.

„Viditeľne ide o nešťastný výsledok pre všetkých zúčastnených - najmä  však pre európskych spotrebiteľov, ktorí nesú celé bremeno, ako ak pre spotrebiteľov, ktorí platia za súkromné skopírovanie,“ povedala generálna riaditeľka Digital Europe Bridget Cosgrave. Digital Europe je advokátska skupina, ktorej členmi sú aj IBM, Sony či Oracle.

Poplatky majú kompenzovať držiteľov práv za to, že si súkromná osoba spraví na svoj MP3 prehrávať alebo na počítač legálnu súkromnú kópiu jeho diela. Poplatky idú inkasným spoločnostiam, ktoré potom rozdeľujú zisky medzi držiteľov autorských práv.

Spoločnosť Digital Europe argumentuje, že pravidlá ohľadne poplatkov za kopírovanie sa vytvorili v 60. rokoch, teda v analógovej ére kazetových pások. Sú preto podľa nich zastarané a nespravodlivé voči spotrebiteľom.

Okrem Digital Europe tlači aj spotrebiteľská supina BEUC na nových komisárov pre vnútorný trh a digitálnu agendu, Michela Barniera a Neelie Kroes, aby pevne stanovili, ktoré produkty a za akú cenu sa budú spoplatňovať.

„To, že spotrebiteľ môže platiť 15 eur v Rakúsku a 25 eur vo Francúzsku, zatiaľ čo v Španielsku sťahovanie MP3 stojí len 3,15 eur je nielen nespravodlivé, ale aj proti celej podstate jednotného trhu,“ hovorí prehlásenie BEUC.

„Zákazníci si nie sú ani vedomí, že v konečnej cene je už zahrnutý autorský poplatok,“ dodáva prehlásenie.

Súčasné pravidlá EÚ v oblasti autorských práv neposkytujú návod na to, ktoré produkty sú predmetom poplatkov a koľko sa za ne platí. Dôsledkom toho sa poplatky v jednotlivých krajinách líšia.

Pravidlá EÚ naopak dovoľujú členským štátom, aby mali „výnimky alebo limity na reprodukčné práva určitého druhu audio, vizuálneho a audiovizuálneho materiálu na súkromné účely.“