Veľká väčšina členov politických štábov (96 percent) využíva web niektorým zo spôsobov pri formulovaní politík, vyplýva zo štúdie Capital Staffers Index, ktorá sa zamerala na skúmanie vplyvu sociálnych médií a internetu na oboch stranách Atlantiku. Vyjadrený posiel predstavuje súrhn všetkých, ktorí používajú web pasívne (sledovanie spravodajstva) a aktívne (blogovanie, mikroblogovanie, sociálne sieťovanie). S výsledkami sa uplynulý týždeň oboznámili i Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »

Viac ako polovica (54 percent) členov politických tímov získava prvé informácie o politických témach na webe. Ďalšia takmer pätina (19 percent) uviedla, že spravidla upravuje svoju politickú pozíciu s ohľadom na závery online prieskumov.

Na druhej strane, členovia Európskeho parlamentu zatiaľ potenciál internetu neobjavili, resp. ho objavujú len pozvoľna. Iba 13 percent respondentov si myslí, že europoslanci dokážu efektívnym spôsobom využívať napríklad blogy. Ak i európski poslanci blogujú, len malá časť nimi vytvoreného obsahu dokáže naštartovať skutočnú verejnú diskusiu. Väčšia skepsa respondentov sa prejavila v otázke, či poslanci EP dokážu prostredníctvom internetu priamo a cielene komunikovať so svojim voličom; že dokážu si myslí len 7 percent respondentov.

Sociálne médiá sú príležitosť

Štúdia identifikovala rozpor medzi vysokou mierou povedomia o internete a preferovaním tradičných spôsobov komunikácie, pokiaľ ide o šírenie politických posolstiev. Väčšina rozhodovateľov sa viac spoľahne na tlačoviny a nástroje web 2.0 (blogy, wiki, webové videá, sociálne sieťovanie) využíva skôr pre súkromné účely.

„Existuje veľká príležitosť pomôcť členom politických štábov lepšie zaangažovať nástroje sociálnych médií, ktoré už využívajú,“ konštatuje prieskum.

I keď väčšina respondentov uviedla, že na súkromné účely používa napríklad Facebook (60 percent) alebo YouTube (52 percent), viac ako jedna tretina stále nemá skúsenosť ani s jednou z dvoch spomenutých služieb.

Prieskum sa tiež pýtal na to, či respondenti používajú niektorú zo sociálnych sietí i na profesné účely. Menej ako tretina (28 percent) uviedla, že používa Facebook na komunikáciu s kolegami, 21 percent členov politických štábov sa cez túto platformu snaží komunikovať priamo s voličmi. Pokiaľ ide o YouTube, pre zámerné informovanie o politikách a pre formovanie verejnej mienky ho používa 19 percent respondentov.

„Nové médiá menia spôsob, akým politici komunikujú s publikom a navzájom medzi sebou,“ hovorí waleský labourista Derek Vaughan, ktorý je poslancom EP. Dopĺňa: „Som si istý, že politici a ich tímy počítajú do budúcnosti so sociálnymi médiami, novými myšlienkami ako online konzultácie a digitálne konferencie. Existuje mnoho vecí, na ktoré by sa politici a ich asistenti mali pozrieť.“

Politici a členovia ich štábov sociálne médiá, s výnimkou Facebook-u a YouTube, na súkromné účely takmer vôbec nepoužívajú. Osobné blogy nemá 80 percent respondentov, 83 percent nevyužíva Twitter ani LinkedIn a 91 percent MySpace.

Autori analýzy uzatvárajú, že digitálne nástroje môžu zohrávať významnú úlohu v komunikácií s verejnosťou. Usúdili to na základe vysokej miery akceptácie nástrojov ako webová stránka a e-mail. Naviac, pomerne rýchlo rastie i akceptácia sociálnych médií a webového videa, „zvlášť v zmysle komunikácie smerom k voličom“.

Europoslanci na webe

Asistenti a poradcovia európskych poslancov vidia najväčší potenciál vo webových videách (62 percent). Nasledujú blogy (45 percent) a mikro-blogy (27 percent).

Pokiaľ ide o voličov, ak sa chcú obrátiť s otázkou na svojho poslanca, väčšina (87 percent) preferuje spomedzi online nástrojov e-mail. Nové sociálne médiá výrazne zaostávajú. V prospech blogu sa vyslovilo 31 percent respondentov, v prospech sociálnych sietí 22 percent. Napriek tomu sa však podľa Jereho Sullivana (spoločnosť Edelman) dá vyvodiť záver, že sociálne médiá ako také „nie sú viac pasívnym nástrojom“.

„Pokiaľ ide o tvorbu politík a komunikáciu s verejnosťou, vidíme digitálny obrat o 180 stupňov, kedy sa členovia politických štábov a volení zástupcovia nechajú čoraz častejšie vidieť na Facebooku a prostredníctvom sociálnych médií častejšie analyzujú a komunikujú o kritických témach,“ dopĺňa Sullivan.

„Digitálna komunikácia už nie je len zábava pre mladých,“ hovorí. Podľa neho sa digitálna priepasť bude „každým rokom zmenšovať“.

„V žiadnom prípade nehovorím, že sa starý spôsob komunikácie s verejnosťou nahradí. Stretnutia tvárou v tvár budú stále prioritou. Ale digitálna komunikácia to dopĺňa a posilňuje,“ uzatvára prezident spoločnosti Edelman.

Špecializované online spravodajstvo

„Zatiaľ čo politický rámec využíva i dnes viac priestor v tradičných médiách“ ako BBC, The New York Times, či Le Monde, „objavuje sa mnoho kvalitných online zdrojov“, konštatuje štúdia. Pokiaľ ide o konkrétne portály, analýza za číslo jeden v USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »označila Politico, v krajinách EÚ EurActiv.

Európski poslanci najčastejšie získavajú informácie na webe – 79 percent z nich uviedlo, že online médiá sleduje denne. Pre porovnanie, dennú tlač číta 69 percent respondentov a televíziu sleduje pravidelne 66 percent.

Digitálne trendy prichádzajú najmä z USA. Získavať informácie na webe je lacnejšie, ekologickejšie a efektívnejšie, hovorí Sullivan. Prieskum tiež odhalil, že najväčšiu dôveru medzi europoslancami požíva ako zdroj politického spravodajstva a analýz portál EurActiv.