„Maďarsko tiež vníma inovácie, výskum, vývoj a rozvoj ako jedny z hlavných možností budovania našej budúcnosti,“ uviedol v septembri minulého roka vtedajší maďarský minister pre národný rozvoj a hospodárstvo István Varga.

Napriek tomu, že krajina zdieľa názor Bruselu, aby sa z inovácií stala medzisektorálna priorita v hospodárstve, vtedajšia sociálna vláda zosekala financie do inovácií na tento rok o 20 percent. 

Podľa údajov tamojšej vlády vynakladá Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »na výskum a vývoj každoročne približne  0,9 percenta HDP. Tabuľky z maďarského Národného štatistického úradu odhalili, že toto číslo predstavuje zhrnutie všetkých verejných a súkromných podnikateľských investícií. Ak zarátame len verejné zdroje, Maďarsko vyčlenilo na vedu a výskum v roku 2008 len 400 miliónov eur, čo predstavuje 0,5 percenta HDP krajiny.

V hodnotení inovácií Európskej komisie za rok 2009 sa Maďarsko umiestnilo na 22. mieste z 27- ide o výkon, vďaka ktorému si krajina vyslúžila označenie „priemerný inovátor“.

Tieto výhliadky dávajú Maďarsku len malú nádej na to, že sa mu v najbližších rokoch podarí splniť cieľ tri percentá HDP na vedu a výskum, ktorý navrhuje Európska únia. Okrem toho v krajine neexistuje takmer žiadna domáca verejná debata o zvýšení financií do vedy a výskumu.

Podpredseda Európskeho združenia remeselníkov a malých a stredných podnikateľov Róbert Kassai pre EurActiv načrtol niektoré z hlavných problémov vedy a výskumu v Maďarsku.

„Prvý a hlavný problém je, že všetko je potrebné finančne podporiť z verejných zdrojov. V Maďarsku však podiel vedy a výskumu na tomto klesá. V súčasnosti je pod jedným percentom, zatiaľ čo v západnej Európe je to medzi troma a siedmymi percentami,“ povedal Kassai a dodal: „Po druhé, potrebovali by sme vlastné zdroje v oblasti výskumu a vývoja, a je len málo maďarských spoločností, ktoré to dokážu zabezpečiť. Po tretie, máme malý trh. A napokon, finančné zdroje malých a stredných podnikov sú podmienené kvantitatívnymi výsledkami, či už nárastom produkcie alebo ľudských zdrojov. Malé a stredné podniky však nemôžu vytvoriť viac, lebo tu na to nie je trh.“

Kassai preto vyzval k vytvoreniu nového systému, ktorý by prerozdeľoval prostriedky z EÚ medzi malé a stredné podniky. Uviedol tiež, že jednou z hlavných výziev novej vlády bude reforma vzdelávacieho systému.

Slogany alebo činy?

Novozvolená konzervatívna vláda predstavila v maďarskom parlamente svoj program. Dokument, ktorý je z veľkej časti zhodný s volebným manifestom víťaznej strany Fidesz a bol preto k dispozícii už niekoľko mesiacov, uvádza inovácie a kreativitu ako „obzvlášť prízvukované“ odvetvia. Vláda však má len veľmi nejasnú predstavu, ako chce tieto oblasti rozvinúť.

Fidesz- KDNP prisľúbil vytvorenie jedného milióna pracovných miest počas nasledujúcich desiatich rokov, a väčšinu z nich plánuje vytvoriť práve pomocou malých a stredných podnikov.

„Aby sme to dosiahli, budúcnosť patrí kreatívnym odvetviam. Veľké a malé spoločnosti potrebujú neustále inovácie, čo vytvára potrebu vytvorenia stratégia a štruktúry v oblasti vedy a výskumu,“ uvádza sa v programe strany.

Mnohé ďalšie strany dokument kritizovali za jeho vágnosť a za to, že neponúka riešenia ako tieto ciele dosiahnuť.

 „Už pri prvom čítaní môžete vidieť, že sme nedostali program, ale veľký balón, ktorý je zvonku farebný, ale vo vnútri je vákuum. Veľa sloganov, veľmi málo obsahu, viac otázok ako odpovedí a takmer žiadne konkrétne návrhy,“ povedala líderka Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Ildikó Lendvai, ktorá vo voľbách dosiahla len 15,3 percenta.

Očakáva sa, že tento týždeň zasadne kabinet navrhnutých ministrov. Fidesz pritom plánuje malú vládu s iba ôsmymi ministrami. Maďarskí obyvatelia si veľa sľubujú najmä od Györgyho Matolcsyho, ktorý bude zodpovedný za „národné hospodárstvo“.

Inovácie si pomáhajú samé

Hoci politici sa veľmi nestarajú o inovácie, zdá sa, že univerzity áno. Budapeštianska technologická a ekonomická univerzita tento utorok (25. mája) oznámila, že zlúči päť zo svojich strategických výskumných oblastí. Inštitúciu mnohí vnímajú ako motor inovácií v Maďarsku, keďže mnoho zahraničných IT spoločností a aj Európsky inovačný a technologickýc inštitút (EIT) majú svoje sídla a takzvané „infoparky“ hneď pri univerzitnom areáli.

Okrem budapeštianskej univerzity si ešte štyri ďalšie inštitúcie vyslúžili titul „elitné výskumné univerzity“, a to univerzita Eötvös Lóránd (najmäa v oblasti práva a umenia), univerzita Semmelweis (zameraná na medicínu) a tiež univerzity v mestách Szeged a Debrecen.

Inštitúcie plánujú rozšíriť svoje výskumné aktivity aj za národné hranice. „Budapeštianska technologická a ekonomická univerzita by sa rada stala vedúcou inštitúciou v oblasti inovácií v Maďarsku a za hranicami máme ambíciu sa stať jednou z elitných európskych univerzít,“ uvádza dekan IT fakulty na univerzite László Vajta.

Univerzity sa plánujú vo svojom výskume zamerať na päť hlavných oblastí: udržateľná energetika, doprava a logistika, biotechnológie, environmentálny výskum a zdravotníctvo, nanofyzika a nanotechnológie a napokon inteligentné životné prostredie a e-technológie.