Pozadie

Ustanovenia o európskom výskume obsahovala už Zmluva o Euratome z roku 1956. Koncentroval sa na jadrovú energiu. Obmedzené výskumné aktivity obsahovala aj Zmluva o EHS, v 70. rokoch začali európske krajiny spolupracovať v energetickom výskume aj mimo oblasti jadrovej energetiky.

Koordináciu národných výskumných politík a vlastnej vedecko-výskumnej politiky Spoločenstva zaviedla rezolúcia Rady z januára 1974.

V 80. rokoch sa výskum na európskej úrovni rozšíril aj do oblastí mimo energetiky. Ústrednou sa stala podpora všeobecnej priemyselnej konkurencieschopnosti. Prvý rámcový program podpory výskumu a technologického rozvoja, Esprit, bol prijatý pre roky 1984-1994. Po prvý krát bola zdôraznená dôležitosť informačných technológií pre konkurencieschopnosť služieb i priemyslu.

Esprit sa skladal z prvých troch rámcových programov

• prvý (1984-1987) obsahoval energetiku, životné prostredie a priemysel,
• druhý (1987-1991) sa zameriaval na podporu informačnej spoločnosti,
• tretí (1991-1994) garantoval kontinuitu predchádzajúceho programu so zameraním na výskum informačných technológií.

Následne bol prijatý štvrtý rámcový program (FP4, 1994-1998), ktorý mal zabezpečovať kontinuitu s predchádzajúcimi, súčasne však zaviedol novú program cieleného sociálno-ekonomického výskumu. FP5 (1998-2002) znamenal obrat od výskumu, ktorý sa koncentroval predovšetkým na technické výsledky. Ako prvý sa snažil odpovedať na hlavné sociálno-ekonomické výzvy, pred ktorými Európa stála. Jeho štyri „kľúčové akcie“ sa koncentrovali na oblasti ako trvalo udržateľný rast, či na užívateľa zameraná informačná spoločnosť.

FP6 (2003-2006) bol vytvorený ako finančný nástroj, ktorý mal prispieť k vytvoreniu Európskej výskumnej oblasti ERA Poslanie Európskej železničnej agentúry je jasné - zvyšovanie bezpečnosti a interoperability európskych železníc.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Súčasný FP7 (2007-2013) chce byť zas kľúčovým príspevkom k naplneniu európskej stratégie pre rast a pracovné miesta.

Financie výskumných a technologických programov EÚ pochádzajú z rozpočtu EÚ a celkové výdavky na výskum a vývoj od prvého programu Esprit značne vzrástli. V roku 1984 bola na celý program určená suma 6 miliárd eur, FP4 už počítal s približne 13 miliardami eur, FP6 zo 17,5 miliardami eur a FP7 prináša na sedemročné obdobie 50,4 miliardy eur pre podporu európskeho výskumu a vedy. Ročné výdavky tak vzrástli z približne 1,5 miliardy na asi 7,2 miliardy eur.

Napriek zmenám v prioritách rámcových výskumných programov (od energeticky a poľnohospodárstva v polovici 80. rokov, po biotechnológie, dopravu, nanotechnológie a vesmírny výskum), najväčší podiel z celkového rozpočtu získavajú dlhodobo informačné a komunikačné technológie.

Otázky

Hospodársky rast stále viac závisí od výskumu a mnohé súčasné a budúce výzvy – klimatické zmeny, rastúca spotreba energie a pod. – nemožno vyriešiť na národnej úrovni. V roku 2000 žiadali lídri EÚ v Lisabone zintenzívnenie európskych výskumných aktivít a vytvorenie Európskej výskumnej oblasti.

Európska výskumná oblasť (ERA) je víziou budúcnosti výskumu v Európe. Zakladá sa na jednotnom vnútornom trhu vedy a technológií, ktorý má podporiť vedeckú excelentnosť, konkurencieschopnosť a inovácie lepšou spoluprácou a koordináciou relevantných európskych aktérov na všetkých úrovniach. Vytvorenie ERA má zabezpečiť voľný pohyb výskumných pracovníkov, myšlienok i technológií v rámci celej Európy, aby sa prekonala fragmentácia európskeho výskumu. Koordinácia národných a európskych výskumných programov má tiež zabrániť duplicite vynakladania zdrojov a energie.

S vytvorením ERA je spojený cieľ, prijatý lídrami EÚ v Barcelone v roku 2002, aby bolo do roku 2010 na výskum a vývoj vynakladaným minimálne 3% HDP, pričom dve tretiny majú pochádzať zo súkromného sektora. Takýto cieľ bol stanovený z toho dôvodu, že bola dokázaná priama súvislosť medzi výškou investícií do výskumu a vývoja a konkurencieschopnosťou – a EÚ ako celok zaostáva v oboch ukazovateľoch za Spojenými štátmi.

Výsledky Eurobarometra však ukazujú, že výdavky na vedu a výskum v EÚ-25 už asi desaťročie stagnujú, zaznamenaný bol len mierny nárast o 0,3% (z 1,82% v 1995 na 1,85% v 2005). Barcelonský cieľ plní len Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »(3,86%) a Fínsko (3,48%).

V absolútnom vyjadrení boli v roku 2005 v EÚ-25 výdavky na vedu a výskum 200 miliárd eur. Dve tretiny tejto sumy pripadajú na tri krajiny – Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »(ktorý má ďaleko najvyšší výskumný rozpočet ň 55 miliárd eur), Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »(35 miliárd eur) a Britániu (30 miliárd).

Na základe princípu subsidiarity by sa dalo predpokladať, že programy EÚ sponzorujú v oblasti výskumu a vývoja aktivity, ktoré sú príliš rozsiahle, alebo príliš komplexné, na to, aby ich mohli obsiahnuť jednotlivé krajiny samé – ako je výskum infraštruktúry, v energetike, či astronómii.

Úlohou rámcových výskumných programov je však skôr podpora spolupráce medzi firmami, výskumnými centrami a univerzitami v EÚ a s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Kooperačné výskumné projekty podporujú aj vzdelávanie a výmenu výskumných pracovníkov, sprostredkovávajú spoločné výskumné projekty a podobne.

Od roku 2000 vzrástol počet rozličných výskumných „nástrojov“: od malých projektových konzorcií sa dôraz posunul na veľké siete excelentnosti, integrované projekty, technologické platformy a najnovšie aj spoločné technologické iniciatívy. Namiesto podpory európskej spolupráce na krátkodobých projektoch, bez trvalejších výsledkov, je cieľom financovať veľké projekty, ktoré budú fungovať aj po ukončení financovania EÚ.

Najnovšie štatistiky (február 2007) o financovaní výskumu a vývoja ukazujú, že pri súčasnom tempe bude Barcelonský cieľ (3% HDP na výskum a vývoj) dosiahnutý niekedy v roku 2050. Európsky priemer je dnes 1,85%, v USA je to 2,7% a v Japonsku 3,2%.

Pozície

Europoslankyňa Zita Pleštinská pre týždenník Profit (24.január 2007) zdôraznila potrebu finančnej podpory inovácií v malých a stredných podnikoch: "Kľúčom k úspešnej Európe sú životaschopné malé a stredné podniky, ktoré vytvárajú 65 percent európskeho hrubého domáceho produktu. Práve ony najviac potrebujú podporu v oblasti inovácií a výskumu, pretože od ich inovačných schopností závisí rozvoj služieb a trhov založených na nových technológiách."

Ďalšie kroky

• V marci 2007 má Komisia zverejniť Oznámenie „Nové horizonty a ďalšie kroky v ERA“, ktoré má otvoriť diskusiu o súčasnom stave vytvárania jednotného európskeho výskumného trhu.
• Oznámenie bude predložené na verejnú debatu, ktorá by mala viesť v roku 2008 k zverejneniu druhého Oznámenia, tento krát s konkrétnymi návrhmi.