Fiškálnu zmluvu chce podpísať 25 krajín
I. Radičová o téme Grécko na januárovom summite EÚ (TASR)
9. február 2012
protesilaos: External and internal factors of the Greek failure
euroletters: Eurostat: Eurozone debt actually decreasing
ukineurope: Britain belongs at the centre of where decisions are made
florianpantazi: EU’s Foreign Policy Assessed
Günter K.V. Vetter: MediaMonitoring: Karpfenteich +USA+Großbritannien
jesus: Triste miseria: la corrupción también está en crisis
| CZK | ![]() |
24.812 | ![]() |
| HUF | ![]() |
289.65 | ![]() |
| USD | ![]() |
1.3274 | ![]() |
(21.07.2010)
Do konca roku 2011 bude EÚ investovať do výskumu a vývoja takmer 6,4 miliardy eur, oznámila v pondelok komisárka pre výskum a inovácie Máire Geoghegan-Quinn.
Podľa Komisie je to v EÚ doteraz najväčší investičný balík pre sektor výskumu a vývoja. Jeho cieľom je zvýšenie konkurencieschopnosti a riešenie kľúčových otázok v oblasti klimatických zmien, energetiky, potravinovej bezpečnosti, zdrvia a starnutia populácie.
„Investície do výskumu a inovácií sú jedinou šikovnou a trvalou cestou z krízy, smerom k udržateľnému a sociálne spravodlivému rastu. Európsky balík prispeje k novým a lepším produktom a službám, viac konkurencieschopnej a zelenej Európe, a lepšej spoločnosti s vyššou kvalitou života“, vyhlásila Geoghegan-Quinn.
Až do novembra 2009 bola politika v oblasti inovácií, výskumu a vývoja rozdelená medzi viaceré generálne riaditeľská Komisie. S nástupom súčasnej európskej exekutívy sa však jej predseda José Manuel Barroso rozhodol vytvoriť post komisárky pre inovácie. Márie Geoghegan-Quinn z Írska tak pod seba prvý krát politicky zlúčila tieto rôzne dossiers.
Väčšina pozorovateľov v bruselských kruhoch privítala snahy o zjednotenie inovačnej politiky. jej zlúčenie s existujúcim dossier výskumu však vyvolalo isté pochybnosti.
EÚ dáva na výskum celkovo 5% verejných výdavkov. O výskumné granty je vždy veľký záujem, existujú však obavy, že pre tých najlepších vedcov sú európske peniaze spojené s priveľkou záťažou regulácií a administratívy.
Očakáva sa, že pred jesenným summitom lídrov EÚ zverejní Komisia novú výskumnú a inovačnú stratégiu.
Investície majú vytvoriť 165 000 pracovných miest. V máji bolo podľa Eurostatu bez práce 23 miliónov ľudí, čo je 9,6% pracovnej sily v EÚ. V prvom štvrťroku 2008, pred dopadmi krízy na reálnu ekonomiku, to bolo 6,7%.
Podľa komisárky bude medzi novovytvorenými pracovnými miestami asi 16 000 pozícií výskumníkov, z toho asi 3 000 v malých a stredných podnikoch. „Toto je obrovský a efektívny hospodársky stimul a investícia do našej budúcnosti.“
Podpora najviac tvorivým
Fond bude určený pre celý rad vedeckých disciplín, oblastí verejných politík a komerčných sektorov. Viac ako 600 miliónov eur má ísť na zdravotníctvo, 1,2 miliardy eur na podporu výskumu v oblasti informačných a komunikačných technológií.
Viac ako 1,3 miliardy eur pôjde najviac tvorivým vedcom vybraným Európskou výskumnou radou, malé a stredné podniky dostanú 800 miliónov eur.
Komercializácia výskumu
Komisárka podčiarkla snahy o rýchle využívanie výsledkov výskumu v praxi. Tretina peňazí vyčlenená na zdravotníctvo bude napríklad určená na klinické testy, aby sa urýchlilo uvádzanie nových liekov na trh.
V oblasti nanotechnológií pôjde 270 miliónov eur na výskum, ktorý môže viesť k patentovaniu a možnostiam komercializácie, tvrdí komisárka.
Vlajková loď inovačnej iniciatívy
Fond je považovaný za vlajkovú loď iniciatívy „Inovačná Únia", ktorá bude spustená túto jeseň.
Cieľom je zrýchliť inovačný proces „od výskumu po trh“, vďaka čomu by mohla EÚ účinnejšie konkurovať iným vyspelým ekonomikám, napríklad USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » tvrdí Geoghegan-Quinn.
Minulý týždeň na neformálnom stretnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť vyzvali lídri z oblasti výskumu a priemyslu ministrov na zjednodušenie procedúr a odstránenie prekážok, ako je fragmentácia výskumu a inovácií, zbytočná súťaž medzi členskými krajinami, nedostatky v patentovaní a malý počet výskumníkov.
Ďalšie kroky

Jedným z bodov novej stratégie Európa 2020 je zvýšenie investícií do vedy a výskumu na tri percentá HDP. Niektorí však argumentujú, že len samotné zvýšenie financií stačiť nebude a samotné zvýšenie investícií nezaručí úspech a nie je relevantným ukazovateľom. Naopak, podaktorí odborníci sa domnievajú, že ide o dobrý prvý krok. Aký je Váš názor?
Prečítajte si reakcie (2)Reklama
I. Radičová o téme Grécko na januárovom summite EÚ (TASR)
Radovan Geist (30.01.2012)
Hlavnou postavou dnešného summitu bude Angela Merkel. Do akej miery však „vedie Európu“, a nakoľko len kľučkuje medzi vonkajšími a vnútornými tlakmi?
© 2003-2012 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva.