Pozadie:

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »pravidelne vyhodnocuje, ako členské štáty plnia ciele Lisabonskej stratégie. Pri svojom vzniku v roku 2000 mala ambíciu urobiť z EÚ do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku svetu. V roku 2005 ju zrevidovali a jej hlavný cieľ obmedzili na podporu rastu a zamestnanosti v EÚ.

Členské štáty plnia Lisabonskú stratégiu prostredníctvom národných reformných plánov. EK zverejnila ich hodnotenie podľa jednotlivých krajín za uplynulý rok. Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »získalo viac mínusov ako plusov.

Otázky:

Slovensko dosahuje slušné výsledky v makroekonomickej oblasti. EK však poukazuje na stále slabý výkon znalostnej ekonomiky:

• Podvyživená veda, výskum a inovácie
  EK odporúča prehodnotiť výdavky do vedy a výskumu. Zdôrazňuje, že táto oblasť je stále hlboko pod priemerom EÚ. Financovanie Slovenskej akadémie vied a univerzít v rokoch 2007 a 2008 vyjadrené percentom HDP kleslo. Komisia preto konštatuje, že "v tejto oblasti došlo k minimálnej politickej odozve," keďže na problém Slovensko upozorňuje už dlhodobo.

EK si všíma, že v roku 2007 vláda prijala niekoľko strategických dokumentov pre vedu, výskum a inovácie na roky 2007-2013. Avšak "neriešia problém reformy štátneho systému podpory výskumu." Slovensku chýba ucelená vedecká a inovačná stratégia doplnená potrebnými ľudskými zdrojmi a financiami.

Slovensko má stratégiu štátnej politiky v oblasti vedy až do roku 2015, ale je "prakticky nerealizovateľná," tvrdí mimovládna organizácia SOVVA, ktorá pôsobí v oblasti výskumu a vývoja. Stratégia sa nedokázala zamerať na jednu - dve nosné oblasti a dostupné financie sa tak trieštia medzi príliš veľa priorít.

Veľmi potrebné je tiež zvýšiť previazanosť podnikateľského prostredia na vedeckú činnosť. EK to označila za jednu z priorít. Dve tretiny investícií do vedy a výskumu by mali pochádzať zo súkromných zdrojov. "Priemyselné podniky na Slovensku však vo väčšej miere neinvestujú do akademických projektov a súkromný výskum takmer neexistuje," tvrdí SOVVA. Dodáva, že štát by mal motivovať súkromný výskum. Návratnosť týchto investícií je totiž dlhodobá a neistá: "Nikdy neviete, čo a kedy bude výsledkom výskumu a tu by mal nastúpiť štát, ktorý by vhodnými nástrojmi a cielenou finančnou podporou motivoval firmy." 

Ministerstvo školstva argumentuje navýšením prostriedkov pre vedu v štátnom rozpočte na rok 2008 o 400 miliónov korún. Podľa správy EK je to stále málo. Ďalšie zdroje zabezpečia európske fondy, tvrdí MŠ SR. Podľa organizácie SOVVA by to mali byť len doplnkové financie.

• Nereformované vzdelávanie
  Vzhľadom na vysoký ekonomický rast by Slovensko malo vynakladať o veľa viac prostriedkov do vzdelávania, tvrdí EK. Upozorňuje najmä na potrebu dokončiť reformu základného a stredného školstva. Všíma si, že vysokoškolský systém už prešiel zmenami, ale upozorňuje, že celý systém musí byť viac prepojený s potrebami podnikateľskej praxe. MŠ SR už pracuje na paragrafovom znení dvoch nových zákonov (zákon o výchove a vzdelávaní a zákon o pedagogických zamestnancoch) a pripravuje tiež dve novely existujúcich noriem.
  Osobitný problém predstavuje stále veľké zaostávanie v systéme celoživotného vzdelávania. To by pomohlo riešiť aj stále vysokú nezamestnanosť na Slovensku.

• Informačná spoločnosť
  "Slovensko neurobilo významnejší pokrok v dobiehaní svojho zaostávania v oblasti ICT politík - najmä širokopásmovej infraštruktúry. Napriek určitým úspechom v oblasti e-governmentu a digitálnej gramotnosti, Slovensko stále "zaostáva v oblasti informačnej spoločnosti."

• Vysoká nezamestnanosť
  Slovensko dokázalo zvýšiť mieru zamestnanosti na takmer 60%, ale stále je pod hranicou priemeru EÚ. EK upozorňuje najmä na "extrémne vysokú" dlhodobú nezamestnanosť (10,2% v porovnaní s priemerom EÚ 3,7%), kde veľkú skupinu tvoria Rómovia. Slovensko by malo byť v tomto smere aktívnejšie.
  Vo všeobecnosti však komisia konštatuje, že "Slovensko čiastočne uspelo v napĺňaní svojich záväzkov v oblasti zamestnanosti," ale treba urobiť viac. Správa tiež poukazuje na reformu zákonníka práce, ktorý "zvýšil ochranu zamestnancov a zlepšil Sociálny dialóg Sociálny dialóg v Európskej únii je výsledkom konzultácie sociálnych partnerov. Dialóg navrhla Európska komisia v 1985, podpisom Jednotného Aktu sa stal pre EK povinným. viac na www.EuropskaUnia.sk »s odbormi."

Správa EK je zväčša kritická, ale obsahuje aj pozitívne hodnotenie:

• "Veľmi úspešné" prenášanie EÚ legislatívy o vnútornom trhu do slovenského právneho poriadku
• Zníženie deficitu verejných financií pod 3% HDP
• Prijatie strategických dokumentov o energetike
• Čiastočné vytvorenie centier pre začínajúcich živnostníkov
• Revízia zákonníka práce
• Prijatie stratégie dlhodobého vzdelávania

 Pozície:

Andrea Elscheková-Matisová, vedúca Zastúpenia Európskej komisie v SR : "Podľa Európskej komisie by sa Slovensko malo prioritne zamerať na zvýšenie výdavkov financovania vzdelávania, výskumu a vývoja, zlepšenie regulačného prostredia, zníženie dlhodobej nezamestnanosti a dovŕšenie reformy školstva a celoživotného vzdelávania v súlade s potrebami trhu práce."

Stanislav Sipko, predseda mimovládnej organizácie SOVVA: " Na Slovensku je zatiaľ stále veľa iných tém, ktoré obyvateľstvo zaujímajú podstatne viac, ako je veda a inovácie. Preto tí, ktorí rozhodujú o smerovaní verejných financií, nie sú „tlačení“ aj verejnou mienkou do zvýšenej miery financovania týchto oblastí." Osobne nepozná perspektívnejšiu oblasť pre investície ako vedu, výskum a vzdelávanie.

Viera Trpišová, hovorkyňa Ministerstva školstva SR:"Výdavky na vedu a výskum na rok 2008 boli navýšené približne o 400 mil. Sk.  Ďalšími zdrojmi finančných prostriedkov sú Operačný program Výskum a vývoj, na ktorý je do roku 2013 viazaných viac ako 1,4 miliardy Eur, prostriedky zo 7 rámcového programu pre výskum, technický rozvoj a demonštrácie. V tomto programe je do roku 2013 viazaných takmer 54 miliónov eur."