Hlavná stránkaInovácie a tvorivosťBioekonomika je novou výzvou pre Európu

Bioekonomika je novou výzvou pre Európu

(EN)

(22.10.2010)

Európske spoločnosti sa v čoraz vyššej miere chopia výzvy vytvárať ekonomiku založenú na biologických materiáloch a zdrojoch. Cieľom je znížiť závislosť Únie od dovozu ropy. Na to, aby sa ale Európe podarilo udržať krok so Spojenými štátmi bude potrebná vyššia politická podpora.

Koncept hospodárska založeného na prírodných materiáloch a zdrojoch si získava čoraz väčšiu podporu v Európe. Minulý mesiac eurokomisárka pre inovácie Máire Geoghegan- Quinn dokonca vyhlásila, že na jeseň 2011 Komisia predstaví stratégiu pre bioekonomiku. Jej stredobodom by mali byť biorafinérie, teda priemyselné elektrárne, ktoré využívajú obnoviteľné suroviny na vytváranie biopalív a bioproduktov používaných v chemikáliách, plastoch, liečivách, kozmetike a farbivách. Biorafinérie sa tak budú snažiť maximalizovať využitie všetkých komponentov biomasy a v procese toho zároveň vytvárať teplo a elektrinu pomocou kombinovanej technológie tepla a sily (CHP).

Biorafinérie by mali súťažiť s tradičnými ropnými rafinériami, ktoré premieňajú surovú ropu na palivá a petrochemické suroviny. Tie sa využívajú na výrobu tovarov siahajúcich od plastov, vlákien a pracích práškov až po lieky a hnojivá. Napríklad vo Francúzsku je približne sedem percent surovín využívaných v chemickom odvetví obnoviteľných. Krajina sa však zaviazala zvýšiť tento pomer na 15 percent do roku 2017.

Pozadie

Európska komisia označila biologické produkty za jeden zo šiestich sektorov, ktoré podporí vo svojej Opens external link in new windowIniciatíve vedúcich trhov pre Európu (LMI) zahájenej v decembri 2007. Cieľom iniciatívy je priniesť na trh nové biologické, nepotravinové produkty a materiály ako bioplasty, biomazivá, enzýmy a liečivá.

Dopĺňajúci akčný plán v tejto záležitosti stanovil pravidlá normovania, označovania a certifikovania v snahe znížiť „neistotu ohľadne vlastností produktov a slabej transparentnosti na trhu“. Dokument zároveň navrhuje zameriavať sa na podporu zeleného verejného obstarávania pre bioprodukty.

V hodnotiacej správe v septembri 2009 Komisia poznamenala, že vydala dva mandáty na normovanie v oblasti bioproduktov. Zdôraznila tiež novú smernicu o obnoviteľných zdrojoch, ktorá nepriamo prispieva k cieľom LMI.

V marci 2010 Komisia ohlásila zahájenie výskumného programu pre biorafinérie vo výške 80 miliónov eur, ktoré majú tiež prispieť k LMI. Iniciatívu financuje Komisia čiastkou 52 miliónov eur, zvyšných 28 miliónov eur pochádza od ďalších výskumných partnerov. Výskum sa zameriava na vytvorenie nových spôsobom ako premeniť biomasu na biopalivá druhej generácie, chemikálie a ďalšie materiály.

EK zároveň podporuje svojou bioenergetickou Iniciatívou európskeho priemyslu v oblasti európskych strategických energetických technológií (SET). Tento plán sa zameriava na biopalivá ďalšej generácie. Jeho cieľom je vybudovať približne 30 elektrární na demonštráciu možnosti využívať biopalivá a vysoko efektívne skombinované teplo a silu z biomasy. V najbližších desiatich rokoch sa náklady v tejto oblasti vyšplhajú na deväť miliárd eur.

Presvedčivé argumenty

Argumenty v prospech biorafinérií sú veľmi presvedčivé: nielen že pomôžu Európe znížiť emisie skleníkových plynov a závislosť od dovozu palív, ale zároveň podporia rozvoj vidieka tým, že vytvoria viac pracovných miest na lokálnej úrovni. Kým však nezačnú využívať suroviny nepotravinového charakteru ako napríklad poľnohospodárske a lesné zvyšky, či priemyselný odpad, budú súťažiť o zdroje s potravinárskym priemyslom.

V súčasnosti veľká väčšina zariadení v prevádzke využíva technológie prvej generácie na vytváranie biopalív, či chemikálií z kukurice, pšenice, cukrovej repy, či cukrovej trstiny. Produkcia biopalív z biomasy vytváranej z lisovaného dreva, čo je nejedlý materiál, je v súčasnosti len v počiatočnom štádiu. Biorafinérie sa preto pravdepodobne nedostanú do prevádzky skôr ako v roku 2015, uvádza Komisia.

Rastúca medzera medzi EÚ a Spojenými štátmi

Odvetvia sa zameriavajú na vytváranie biotechnológií druhej generácie. Ozývajú sa však hlasy, že Európa bude popri Spojeným štátom zohrávať len druhé husle, keďže tie presadzujú oveľa agresívnejšiu politiku na podporu bioekonomiky.

„Eventuálne sa dostaneme do situácie, keď budeme využívať stonky a kmene, listy, poľnohospodárske zvyšky a možno dokonca aj nepotravinovú úrodu na výrobu bioetanolu. To je skutočným prísľubom do budúcnosti,“ povedal viceprezident White Biotechnology v holandskej chemickej spoločnosti DSM Volkert Claassen. Dodal, že bioetanol bude k dispozícii za rok alebo za dva, ale nie v komerčne požadovaných množstvách- to podľa neho ešte pár rokov potrvá. „Neplatí však už, že obmedzujúcim faktorom je technológia,“ uviedol.

Oveľa väčším problémom je podľa neho nedostatok politickej podpory v Európe pre komercializáciu biotechnológií. Hoci sa v EÚ robí veľa výskumu, nedostatok podnetov vedie k paradoxnej situácii, kedy Európa platí za vývoj technológií, ale tie sa napokon dostanú na trh v Spojených štátoch.

„Na európskej úrovni je niekedy ťažké vidieť konzistentnosť a zaangažovanosť v takej miere ako je tomu v Spojených štátoch, kde je pre všetkých výrobcov ropy povinné primiešavať sofistikované biopalivá do palív z ropy a kde sa vo veľkej miere dotujú biopalivá vytvárané zo surovín druhej generácie,“ hovorí Claassen.

Podobne aj generálna tajomníčka EuropaBio Nathalie Moll, ktorá zastupuje európsky biopriemysel, povedala, že je potrebné vytvoriť cvičné elektrárne, kde by sa výskum pretavoval do skutočných produktov. Varovala, že Spojené štáty vytvárajú pre biorafinérie oveľa lákavejšie prostredie. „Nie je tu rovnaká úroveň financovania demo projektov z verejných zdrojov ako v Spojených štátov,“ povedala Moll.

Hoci niektoré členské štáty občas investujú určité prostriedky do tejto oblasti, nedostatočná zainteresovanosť Európy ostro kontrastuje s finančnými príspevkami americkej vlády do demo elektrární, dodala. „V EÚ existujú tieto spoločnosti. Je tu veľa inovácií, technológií, ale keď príde na komerčnú, marketingovú a produktovú časť, odchádzajú do Spojených štátov, lebo tam dostanú demo elektrárne a prostriedky“.

Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »ako príklad

Jedným z príkladov snahy komercionalizovať bioprodukty sú holandská DSM a francúzska spoločnosť na výrobu škrobu Roquette Fréres, ktoré minulý rok oznámili joint venture na výrobu biologickej kyseliny jantárovej. Ide o chemický stavebný prvok určený na výrobu polymérov, živice a ďalších produktov. Spoločnosti dúfajú, že sa im podarí vytvoriť trvalo udržateľný produkt, ktorý sa čoskoro stane trhovo atraktívnym z dôvodu rastu cien ropy.

Produkt sa v súčasnosti vyrába v tonách v demo závode v severofrancúzskom meste Lestern. Do konca roka sa spoločnosti plánujú rozhodnúť, či výrobu rozšíria. Bude to záležať aj od povolenia zo strany regulačných úradov.

Diskusia

Podarí sa EÚ znížiť náskok Spojených štátov v oblasti vedy a výskumu a čo na to bude potrebné?

Európska únia zaostáva vo vede a výskume za Spojenými štátmi. Dôvodov je viacero: nedostatok rizikového kapitálu a podpora malých a stredných, či začínajúcich podnikov; nákladný a zložitý systém patentovania, či nedostatočné prepojenie výsledkov výskumu s praktickým využitím. Čo by pomohlo tento stav vrátiť? Je to vôbec reálne?

Prečítajte si reakcie (1)
Diskusia

Reklama

SPONZORI SEKCIE

Reklama

PARTNERI

wblogo e-Twinning Slovensko Centrum excelentnosti pre spoločenské inovácie UK

Komentár

Peter Javorčík (28.04.2014)

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

O chystanom systéme sledovania prípravy legislatívy EÚ v domácich podmienkach píše štátny tajomník MZVaEZ.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235