Šéf Európskej komisie obhajuje ambiciózne európske ciele s názvom Lisabonská stratégia V marci 2000 sa šéfovia štátov a vlád dohodli na ambicióznom cieli: urobiť z EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou“.viac na www.EuropskaUnia.sk »napriek hlasom o jej neúspechu: “Dnešná Európa  ďalej rastie a vytvára pracovné miesta. Máme najvyššiu historickú mieru zamestnanosti na úrovni 66% a nezamestnanosť 6,9% je najnižšia za posledných 25 rokov,” vyhlásil v Bruseli na summite Lisbon Council Growth and Jobs Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Barroso pripomenul, že Európa relatívne dobre odoláva súčasným turbulenciám na svetových finančných trhoch práve vďaka reformám, do ktorých ju tlačí Lisabonská stratégia: “Čelíme ekonomickým problémom, ktorých vplyv by pred niekoľkými rokmi mohol byť taký silný, že by nás potopil.” Zároveň však pripomenul, že ťažké časy spomalenia ekonomického rastu využívajú niektoré krajiny, aby “vytiahli padací most a urobili z Európy pevnosť,” čím opäť kritizoval snahy o väčšiu ochranu jednotného trhu EÚ pred lacným dovozom najmä z Číny.

“Lisabonská stratégia môže priniesť ešte lepšie výsledky v období 2008 – 2010. Preto chceme, aby snaha o väčšiu aktivitu bola hlavnou témou nadchádzajúceho bruselského summitu lídrov EÚ,“ uviedol Barroso.

Kritici vyčítali Lisabonskej stratégii príliš veľké a nerealistické ciele. Keď vznikla v roku 2000, stanovila si za hlavný cieľ urobiť z EÚ najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku sveta do roku 2010. Keď sa ukázalo, že táto ambícia je nereálna, európski lídri Lisabonskú stratégiu v roku 2005 prehodnotili. Jej priority už hovoria len o zabezpečení rastu a zamestnanosti spolu s dôrazom na sociálnu dimenziu ekonomiky. Barroso vyvracia názory, že stratégia zlyhala: „Môj dnešný odkaz znie, že sme na správnej ceste a musíme pokračovať. Musíme ukázať, že Lisabonská stratégia každodenne prináša skutočné výhody pre občanov a podniky v čase globalizácie.“

Jeho vystúpenie prišlo aktuálne po zverejnení Európskeho monitoru rastu a zamestnanosti, ktorý hodnotil pokroky v napĺňaní Lisabonských cieľov štrnástimi najväčšími ekonomikami EÚ. Najlepšie hodnotenie získalo Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk »a Írsko. Na spodným priečkach rebríčka sa umiestnili Dánsko Dánsko zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Súčasťou EHS (neskôr EÚ) sa stalo v roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk » Holandsko Holandsko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvorilo ešte počas druhej svetovej vojny Benelux, ako regionálne ekonomické integračné zoskupenieviac na www.EuropskaUnia.sk »a Švédsko. Celkovo správa konštatovala, že v porovnaní s uplynulým rokom dosiahli pokrok všetky krajiny.

Europoslanec Sergej Kozlík (NI) pri rozprave k Lisabonskej stratégii a Všeobecným usmerneniam hopsodárskej politiky na rok 2008 vo februári v pléne EP poznamenal, že globálny finančný systém sa vymyká priamemu vplyvu politík Európskej únie a môže byť zdrojom rozsiahlej finančnej nestability. "Preto treba prehodnotiť modely podnikania a účinky nadnárodných finančných skupín na svetových finančných trhoch a usilovať o ich režimovanie na širokej medzinárodnej báze", myslí si Kozlík.