Návrh stratégie EÚ 2020 zo strany Európskej komisie, ktorý unikol do médií, spája výskum, vzdelanie, financie a duševné vlastníctvo, čo bude pravdepodobne základ akčného plánu v oblasti inovácií.

V prípade niekoľkých navrhovaných reforiem ide o ciele, ktoré sa Európska únia snaží uplatniť už dlhšiu dobu. Predstavitelia však hovoria, že tentoraz existuje politická vôľa vyriešiť staré problémy.

Plán „inovatívna Únia“ je jednou z deviatich kľúčových iniciatív, ktorá Brusel zaväzuje k zvýšeniu investícií do oblasti výskumu a k tomu, aby sa z Európy stalo atraktívne miesto na vývoj nových produktov.

Dokončenie Európskeho výskumného priestoru ERA Poslanie Európskej železničnej agentúry je jasné - zvyšovanie bezpečnosti a interoperability európskych železníc.viac na www.EuropskaUnia.sk », zlepšenie prístupu ku kapitálu a revízia systému financovania EÚ sú len niektorými z priorít v rámci celej Európskej únie.

Národné vlády budú musieť podľa tohto plánu zreformovať svoje systémy inovovania, aby sa tak podporila spolupráca medzi univerzitami a „zaistil sa dostatočný prísun vysokoškolsky vzdelaných vedcov a inžinierov“ – niečo, na čo podnikateľské skupiny tlačili už dlho pred vypuknutím finančnej krízy.

Komisia tiež od členských štátov žiada, aby svoje národné financovanie prispôsobili cieľom v oblasti cezhraničnej spolupráce a spoločného programovania. Vzhľadom na rastúcu tendenciu vlád krotiť svoje verejné výdavky a deficity, Brusel od nich žiada, aby uprednostnili „znalostné výdavky“, vrátane daňových výhod, na spropagovanie vyšších výdavkov do vedy a výskumu.

Pozície

Reakcie odborníkov na oblasť inovácií sú napriek výnimkám pozitívne. Ann Mettler z think-tanku Lisbon Council vo svojom blogu hovorí, že návrh Európa 2020 je „obrovským zlepšením“ Lisabonskej stratégie. Dodáva tiež, že zahrnutie deviatich kľúčových programov prinesie väčší súlad a zvýši šance novej stratégie na úspech. Mettler tiež privítala jasné rozdelenie si povinností medzi Komisiou a Európskou Radou, „s tým, že prvý orgán zodpovedá za obsah a presadenie agendy a ten ďalší za jej spravovanie.“

Napriek tomu má však nová stratégia podľa šéfky Lisbon Council stále niekoľko nedostatkov. Podľa nej je „sklamaním“, že EÚ stále používa tri percentá výdavkov na výskum a vývoj ako východisko pre tvorbu inovácií.

„To je prílišné zjednodušenie a úplne zavádzajúce,“ hovorí Mettler. Stratégia EÚ 2020 uvádza ako príklad úspechu vyšších výdavkov do výskumu Japonsko Japonsko je ostrovná krajina, ležiaca východne od pobrežia Ázie. S Európskou Úniou udržiava obchodné a politické vzťahy, ktoré sú formulované na základe akčného plánu z roku 2001.viac na www.EuropskaUnia.sk » Lisbon Council sa však domnieva, že Japonsko je naopak príkladom toho, že vyššie výdavky do vedy a výskumu sa nemusia zákonite premietnuť do ekonomického rastu.

„Toto volá po stanovení si iného cieľa alebo aspoň určuje, že cieľ v oblasti výskumu a vývoja by mal byť podporený aj inými cieľmi, ako napríklad rast produktivity,“ dodáva Mettler.