Pozadie:

Na jeseň 2007 podpísalo 571 slovinských novinárov petíciu proti cenzúre a politickým zásahom do slobody médií. Dokument so všetkými podpismi odovzdali predsedovi slovinského parlamentu France Cukjatimu a vedeniu Európskeho parlamentu. Ich iniciatíva neviedla k žiadnej snahe riešiť situáciu. Preto v predvečer Nového roka, keď Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »prebralo Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »EÚ, zopakovali svoju kritiku miestnych pomerov v otvorenom liste najvyšším predstaviteľom EÚ.

Otázky:

Jesenná petícia slovinských novinárov upozorňuje, že "Túžba slovinských politikov ovládať médiá nie je nová, ale situácia v mnohých médiách ukazuje, že tlak na slobodu novinárov zosilnel." Signatári zdôraznili, že pôvod zlých mediálnych zákonov je dedičstvo bývalej garnitúry, ale súčasná koalícia v nastavenom trende pokračuje: "Aj keď petícia kritizuje súčasnú vládu, jej odkaz patrí všetkým politikom a majiteľom médií v krajine."

"Kritika koalície a vlády je v Slovinsku zakázaná," tvrdí hlavný signatár petície, novinár verejnoprávnej televízie Matej Šurc. Poslanci vládnej koalície však zmietli zo stola všetky požiadavky na zostavenie nezávislej komisie, ktorá by šťažnosti novinárov prešetrila. Ich zástupcov nepozvali ani na príslušný parlamentný výbor, ktorý 11. decembra tému prerokoval.

Žurnalisti sa preto obrátili na najvyšších predstaviteľov EÚ. V otvorenom liste ich žiadajú o pomoc pri iniciovaní "nezávislého prieskumu medzinárodnými expertami, čo by významne pomohlo zhodnotiť situáciu a zlepšiť slobodu médií v Slovinsku."

Najhoršia situácia je podľa novinárov vo verejnoprávnom rozhlase, televízii a v hlavnom mienkotvornom denníku Delo. V otvorenom liste sa píše, že "vedúce pozície vo verejnoprávnych médiách obsadili pro-vládni a často nekompetentní ľudia. Následne odišlo veľa skúsených novinárov a začali narastať porušenia základných pravidiel žurnalistiky." Podľa Mateja Šurca odišlo z televízie 16 novinárov.

Hlavným cieľom protestujúcich novinárov je zmena tlačového zákona tak, aby sa oslabil vplyv štátu v médiách: "Zástupca majiteľov médií verejne priznal, že členov dozornej rady, vedenia a šéfredaktora najväčšieho denníka v krajine vybral sám premiér," uvádza sa v liste.

Vláda a premiér Janez Janša všetky obvinenia odmietajú a vrhajú ich späť na novinárov. Obviňujú ich z cielenej diskreditácie vlastnej krajiny práve v čase, keď prevzala predsedníctvo EÚ.

Novinár, ktorý pripravuje informačný program o parlamente v slovinskej televízii tvrdí, že "situácia nie je až taká zlá." On sám pracuje slobodne, ale priznáva, že v spravodajstve "skutočne majú určité problémy." Rovnako Matej Šurc priznal, že vo svojej práci slobodne poskytuje priestor aj opozícii. Problém nastáva, ak by mal byť výsledný materiál "príliš kritický voči koalícii." Ako príklad uvádza novinárku verejnoprávnej televízie Vidu Petročič, ktorá sa dlhé roky venovala ekonomickým témam. Po odvysielaní jedného kritického materiálu voči ministerstvu financií ju "odstavili." Rovnaký osud postihol aj novinára z rozhlasu po odvysielaní materiálu o bývalom šéfovi tajnej služby.

Pozície:

Janez Janša, slovinský premiér: "Blaz Zgaga a Matej Šurc pokračujú v šírení klamstiev a zavádzaní domácej i zahraničnej verejnej mienky v súvislosti so situáciou v médiách, čím diskreditujú Slovinsko práve v čase, keď predsedá EÚ."

Blaz Zgaga, slovinský novinár a signatár petície: "Jediný  štátny predstaviteľ, ktorý sa s nami bavil je ombudsmanka Zdenka Cebasek Travnik."  Spolu s kolegom Šurcom tvrdia, že niektoré témy sú úplne tabuizované, "napríklad situácia Rómov v krajine."