Pozadie

Moldavsko Moldavsko sa osamostatnilo pri rozpade ZSSR v roku 1991. Vláda sa snaží o vstup do NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »a EÚ, akékoľvek nádej na realizáciu tohto plánu je však v blízkej dobe nepravdepodobná.viac na www.EuropskaUnia.sk »je bývalou Sovietskou republikou, ktorá dosiahla nezávislosť v roku 1991.  pred zabratím územia Sovietskym zväzom počas Druhej svetovej vojny bola krajina  súčasťou Rumunska. Moldavsko sa nachádza medzi Rumunskom a Ukrajinou. Jazyk, ktorým tamojší obyvatelia hovoria je rumunčina, hoci moldavská ústava ho nazýva moldavčinou. Často používaným jazykom je aj ruština.

Napriek tomu, že moldavský jazyk je takmer totožný s rumunčinou, jeho názov sa v ústave zachoval. Dôvodom je snaha posilniť štátnu suverenitu Moldavska a tiež  podčiarknutie rozdielu medzi ním a Rumunskom, členským štátom Európskej únie, s ktorou má krajina už niekoľko rokov napäté vzťahy.

O novom návrhu moldavskej ústavy, kde by sa názov štátneho jazyka zmenil z moldavského na rumunský, hovoril v televízii ProTV-Chisinau Mihai Ghimpu, predseda prozápadne orientovanej koalície nazvanej Aliancia pre Európsku Integráciu. Tá sa skladá zo štyroch koaličných strán.

„Musíme byť statoční a jasne si priznať to, že jazyk, ktorým hovoríme, je totožný s rumunčinou. Nemôžem pokračovať v starej politike – stalinistickej a nesprávnej,“ povedal Ghimpu, ktorý je v koalícii lídrom Liberálnej strany.

Jeden z jeho hlavných koaličných partnerov Marian Lupu však pre Reuters uviedol: „Žiaden člen vládnucej Aliancie nedal Ghimpuovi právo hovoriť o záležitostiach pozmeňujúcich články ústavy týkajúce sa štátneho jazyka.„

„Najlepšou cestou ako celú vec prejednať by bolo referendum,“ povedal.

Moldavsko, najchudobnejšia krajina Európy, žije v politickej neistote už odvtedy, čo na začiatku decembra torpédoval snahy koalície, aby sa Lupu stal prezidentom krajiny.

Komunisti, ktorých výsledky minuloročných júlových volieb pripravili o osemročné vládu v krajine, dúfajú, že v prípade vyhlásenia predčasných volieb tento rok znova získajú svoje postavenie.

Ghimpu, presvedčený antikomunista, pre Reuters povedal, že zmena ústavy ponúka cestu von zo slepej uličky. Referendum v tejto otázke by sa uskutočnilo najneskôr 16. júna.

„Ak to ľudia nepodporia, budem povinný rozpusťiť parlament. Som si však istý, že sa nám dostane podpory našich občanov,“ povedal.

K jazykovej otázke povedal: „S Rumunskom sme susedia a bratia. Obaja máme odlišné domovy, no sme bratia a neteší ma keď spolu bratia bojujú.“ Narážal tým na obdobie zhoršených vzťahov s Bukurešťom počas vlády bývalého komunistického prezidenta Vladimira Voronina.

Minulý rok v apríli vypukli v krajine nepokoje po tom, čo Voronin ako úradujúci prezident vyvolal dlhotrvajúci diplomatický spor s Rumunskom. Moldavsko vtedy Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »obvinilo, že tieto nepokoje podniecuje a následne vypovedalo rumunského veľvyslanca z krajiny a uzavrelo hraničné priechody s krajinou.

Bukurešť však napriek tomu ostáva patrónom Moldavska v jeho snahe o užšie vzťahy s Európskou úniou a v jeho snahe o vstup EÚ.