„Najdôležitejšia je komunikácia s regionálnymi médiami,“ povedal počas konferencii o regionálnej politike EÚ Dennis Abbot, hovorca komisárky Danuty Hubner, zodpovednej za regionálnu politiku. Svoje tvrdenie odôvodňuje skutočnosťou, že politika EÚ dosahuje v jednotlivých členských krajinách rozdielne výsledky a zanecháva iný dopad: „Čo sa prijme v Bruseli, nemusí nevyhnutne fungovať v regiónoch.“

Z čitateľského prieskumu, ktorý spoločne uskutočnili portál EurActiv.com a Kellen Europe na začiatku roka, pre komunikovanie európskych politík a EÚ je nevyhnutné nájsť rovnováhu a kompromis medzi pohľadom Bruselu a nazeraním jednotlivých regiónov na európske politiky a ich priority. Abbot v tejto súvislosti dopĺňa, že bruselský spôsob komunikovania „sa zameriava na publikum v Bruseli [a preto] je náročné rozšíriť takéto správy do celej EÚ.“

Sabine Berger, bruselská korešpondentka rakúskeho Wirtschaftsblatt, nesúhlasí: „Množstvo otázok EÚ sa týka konkrétnych krajín, ale na mnoho otázok sa možno pozrieť z regionálneho uhla pohľadu.“ Hoci pripúšťa, že „nie je možné, aby Komisia rozoberala veľké problémy pre každý región“ samostatne, je to pole pre novinárov, aby zasadzovali európske politiky do svojho lokálneho kontextu. „Regionálne zastúpenia a európski poslanci im v tom môžu pomôcť,“ dodáva.

„Čo prichádza z Komisie, nie je vždy problémom. To len ľudia a novinári hovoria, že sa nezaujímajú o otázky spojené s EÚ,“ myslí si Anne Autio, výkonná riaditeľka Centra pre európsku žurnalistiku. Sabine Berger doplnila, že čitatelia v členských krajinách majú predstavu, že „Brusel príliš veľa reguluje a zabúdajú, že rozhodnutia prijímajú tiež aj národné vlády a európski poslanci.“ Podľa nej je na Komisii, aby to ľuďom tlmočila.

Christoph Leclercq, vydavateľ portálu EurActiv.com, je skeptický voči predstave, že by novinári dokázali čerpať informácie o regiónoch priamo z Bruselu. Podľa neho „ich budú čerpať na národnej úrovni, na ktorej sú regióny dobre zastúpené a [informácie] prispôsobené danej regionálnej úrovni.“

Pierre Zémor, prezident Európskej asociácie pre komunikáciu s verejnosťou, trvá na tom, že „komplexnosť je skutočnosťou, ktorej sa nemožno vyhnúť.“ Dodáva, že k veciam nemožno pristupovať „brutálnym“ spôsobom. Ako príklady uvádza pôvodný návrh Ústavnej zmluvy a Lisabonskú zmluvu: „Predstaviť ľuďom celú zmluvu po dvadsiatich rokoch ticha nie je správnou cestou. Potrebujete sa ospravedlniť, pripustiť si predošlé chyby a vysvetliť, že ste tu preto, aby ste pomoholi.“