Európsky komisár Leonard Orban Komisár pre viacjazyčnosť (2007 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorý zodpovedá za politiku viacjazyčnosti, oznámil, že pre novú stratégiu pre podporu jazykovej rôznosti nevyčlení Komisia žiadne dodatočné prostriedky. Počas predstavenia komuniké „Viacjazyčnosť: Prínos pre Európu a zdieľaný záväzok“ povedal, že „implementácia stratégie si nevyžaduje žiadne dodatočné rozpočtové zdroje.“ Dodal, že prostriedky sa vyčlenia z aktuálneho rozpočtu pre obdobie 2007 – 2013 z balíka na programy celoživotného vzdelávania.

Výsledky „nemožno očakávať za jednu noc, [ale] som presvedčený, že budeme úspešní,“ povedal Orban. Namiesto vytvárania nových rozpočtových zdrojov chce Komisia uplatniť tzv. „inkluzívny prístup,“ ktorý zahrnie dominantné Jazyky EÚ Jazykovú rôznorodosť EÚ zakotvuje Charta základných práv Únie z roku 2000. Charta uvádza, že Únia rešpektuje jazykovú rôznorodosť a zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, teda aj z dôvodu jazyka. viac na www.EuropskaUnia.sk »do celého spektra európskych politík.

Komuniké tiež hovorí, že EÚ by mala čo najviac zdokonaliť existujúce programy a iniciatívy v oblastiach vzdelávania, médií, výskumu, sociálnej inklúzie a konkurencieschopnosti. Komisár Orban si myslí, že okrem toho je potrebné vytvoriť aj „stálu platformu“ na výmenu najlepších skúseností z oblasti jazykovej politiky medzi vládami, obchodníkmi, odborármi a akademikmi.

Prvoradým cieľom dokumentu je „zvýšiť povedomie o hodnote a príležitostiach jazykovej rôznorodosti EÚ a stimulovať odstraňovanie bariér pre medzikultúrny dialóg.“ Súčasne varuje, že veľké množstvo jazykov, ktorými sa hovorí v EÚ, „môže prehĺbiť komunikačnú priepasť medzi ľuďmi z rozdielnych kultúr a zväčšiť sociálne nerovnosti.“ Profesor sociálnych vied z Amsterdamskej univerzity, Abram de Swaan, však tento názor nezdieľa. Tvrdí, že čím viac budú podporované jednotlivé jazyky, tým viac sa bude do popredia dostávať potreba hovoriť anglicky. „EÚ je najväčším propagátorom angličtiny v Európe,“ dodáva de Swaan.

Nové komuniké obsahuje niekoľko kľúčových tvrdení:

• jazykové znalosti zvyšujú predpoklad získať zamestnanie a posilňujú konkurencieschopnosť firiem,
• znalosť jazykov podporuje vzájomné porozumenie a multikultúrnu spoločnosť,
• Európania by mali okrem svojho materinského jazyka hovoriť dvoma ďalšími cudzími rečami,
• médiá a nové technológie môžu pomôcť prekonať priepasť medzi používateľmi rôznych jazykov.

Text zdôrazňuje, že podpora jazykov sa musí uskutočniť bez vyčleňovania ďalších finančných zdrojov. Súčasne pripomína, že jazyková politika je oblasť, ktorá spadá do kompetencií národných štátov a komuniké na tejto skutočnosti nič nemení.