Takmer dve tretiny respondentov z Egypta, Turecka, Azerbajdžanu, Iránu, Indonézie a z palestínskych území vnímajú globalizáciu prevažne pozitívne. Pod pojmom globalizácia sa pre potreby prieskumu chápala zvyšujúca sa miera vzájomného prepájania lokálnych ekonomík.

Výsledky prieskumu protirečia tomu, ako je moslimský svet vnímaný na západnej pologuli sveta. Všeobecným presvedčením je, že globalizácia predstavuje pre Moslima synonymum „westernizácie,“ ktorej sa islamské krajiny bránia.

Globalizácia sa najväčšej podpore teší v Egypte (79%). Na druhej strane v Turecku, ktoré je najviac westernizovanou moslimskou spoločnosťou, je členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »a ašpiruje na členstvo v EÚ, si politiky otvoreného trhu a ekonomiky nezískali podporu väčšiny.

Vo všeobecnosti, Moslimovia sú presvedčení, že medzinárodný trh sa pozitívne dotýka ich každodenného života:

• 64% uviedlo, že je príležitosťou pre posilnenie národných ekonomík,
• 63% je presvedčených, že z globalizácie získavajú najmä spotrebitelia,
• 61% vníma hospodárske otváranie sa svetu ako stimul pre tvorbu nových pracovných miest,
• 56% ďakuje globalizácii za zvyšovanie životného štandardu.

Prieskum tiež zistil, že veľká väčšina respondentov je za to, aby medzinárodné obchodné dohody obsahovali aj ustanovenia o minimálnych štandardoch ochrany životného prostredia (84%) a o pracovných štandardoch (80%).

Globalizáciu pokladá za riziko len štvrtina respondentov. Zvyšok ju vo väčšej alebo menšej miere pokladá za fenomén, ktorému môžu rozvíjajúce sa krajiny vďačiť za vytváranie hospodárskych príležitostí.

V porovnaní s moslimským svetom je globalizácia oveľa viac odmietaná predovšetkým vo vyspelých krajinách. Tieto spoločnosti ju vnímajú negatívne predovšetkým v spojitosti s hospodárskym rastom východoázijských ekonomík, najmä Indie a Číny, ktoré sa stávajú vážnou konkurenciou. Väčšina Európanov (57%) verí, že v strednodobom časovom horizonte budú ich príjmy nižšie, než sú v súčasnosti. Ide o dôsledok silne konkurencieschopnej pracovnej sily v nových ekonomikách, konštatuje nedávno publikovaný prieskum Eurobarometra z mája 2008.

Prieskum uskutočnil WorldPublicOpinion.org na vzorke 5.212 respondentov.