V Európe sa musí rozšíriť povedomie o zločinoch, ktoré spáchali totalitné režimy, zavedením európskeho pamätného dňa, tvrdí konzervatívna politická skupina v Európskom parlamente EĽS-ED EPP-ED Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov združuje kresťanských demokratov, konzervatívcov a hlavné politické prúdy stredu a pravicového stredu z 27 členských krajín Európskej únie. Je najväčšou politickou skupinou v Parlamente.viac na www.EuropskaUnia.sk ».

V návrhu uznesenia žiadajú Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »Tunne Kelam z Estónska, Jana Hybášková z Českej republiky a József Száler z Maďarska vlády členských štátov a Európsku komisiu, aby určila 23. august ako „Európsky deň pamiatky obetí nacizmu a komunizmu“. V tento deň v roku 1939 uzavreli Hitlerov minister zahraničných vecí Joachim Ribbentrop a Stalinov minister Viačeslav Molotov pakt o nepoužití sily voči druhej strane, ktorým si fakticky rozdelili sféry vplyvu v Európe.

Členské štáty by tiež mali podľa návrhu textu, o ktorom sa bude hlasovať, „politicky a finančne prispieť“ k založeniu akéhosi ústavu pamäti Európy – „Platformy európskej pamäte a podvedomia“.

„Na to, aby sme zavŕšili budovanie spoločnej Európy, musíme vytvoriť vyvážené a integrované vnímanie našej histórie,“ vysvetlil estónsky poslanec Tunne Kelam. Výzva europoslancov je v súlade s tým, čo povedal vicepremiér českej vlády Alexandr Vondra. Ten vyhlásil, že „dvadsaťsedmička“ by mala „vytvoriť jednotnú platformu, ktorá bude koordinovať výskum a poskytovať informácie o totalitných režimoch v členských krajinách“, informoval Prague Daily Monitor.

Podľa slovenského komisára zodpovedného za kultúru Jána Figeľa by finančné prostriedky, z ktorých by sa čiastočne mohla takáto inštitúcia financovať, nemali byť problém.

Cieľom ústavu by bolo poskytnúť „čestné a otvorené hodnotenie“, ako aj „zvýšiť povedomie verejnosti o „príčinách a následkoch totalitných režimov“, pokračoval Vondra.

Na verejnom vypočutí o zmierení Európy so svojou totalitnou minulosťou sa účastníci zhodli, že finančné nástroje EÚ na pripomínanie obetí nacizmu a stalinizmu by mali byť posilnené, najmä v rámci programu „Európa pre občanov“. Vypočutie zorganizovalo české Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »v spolupráci s Inštitútom pre štúdium totalitných režimov a skupinou 12 poslancov EP.

Predchádzajúce snahy zvýrazniť spoločnú identitu a históriu Európanov stroskotali na politických a náboženských dôvodoch. Zmienka o komunistickej minulosti je citlivá otázka predovšetkým pre nové členské krajiny.

Europoslanci budú o návrhu v pléne hlasovať vo štvrtok 2. apríla.