Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy pri predstavovaní svojho plánu dali vopred najavo, že nebudú hľadieť na odpor. Síce chceli dohodu na riešení dlhovej krízy v eurozóne, vrátane zmien úniových zmlúv, dosiahnuť na úrovni celej EÚ, po tvrdom nie Veľkej Británie pristúpili na plán B. Vpred má ísť teda sedemnásť krajín eurozóny a deväť si má rozmyslieť, či sa pridajú. Predbežné áno povedalo šesť krajín, dve potrebujú získať mandát a najviac váha Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Fiškálna dohoda zaväzuje k vyrovnaným rozpočtom, dlhovým brzdám v ústavách, vnútroštátnym predpisom automatických korekčných mechanizmov a spolupracovať s Komisiou na štrukturálnych reformách a pri odstraňovaní makroekonomických nerovnováh. Lídri sa takto snažia zaceliť nedostatky v architektúre eurozóny. Už dávno totiž museli prelomiť tabu a uznať, že menová únia nemôže fungovať bez fiškálnej únie a že bez koordinácie fiškálnych politík to ďalej nepôjde. Najmä z pohľadu kredibility celého bloku smerom navonok.

Vzhľadom na odpor Londýna, k zásadnej zmene zmlúv nedôjde. Niečo pôjde formou sekundárnej legislatívy a druhá časť formou medzivládnej dohody.  Nič však ešte nemusí byť stratené, pretože takto začala aj Schengenská dohoda, ktorá sa nakoniec do úniových zmlúv dostala. Okrem toho lídri aj v záveroch zdôraznili, že sa zmien nevzdávajú:  „Cieľom aj naďalej ostáva zahrnúť tieto opatrenia do zmlúv Únie.“

Lídri sa zároveň rozhodli zmierniť postoj voči súkromnému sektoru a zaviazali sa, že v rámci trvalého eurovalu budú postupovať podľa pravidiel, ktoré uplatňuje Medzinárodný menový fond. Eskalujúce problémy v uplynulých týždňoch, ktoré vyvrcholili hrozbou agentúry Standard & Poor's, že zníži rating pätnástim zo sedemnástich krajín eurozóny, mnohí považujú za dôsledok práve októbrovej dohody na druhom záchrannom balíku Grécku, v rámci ktorého súkromní investori súhlasili s 50-percentným odpisom dlhu krajiny.

Najväčším predsummitovým strašiakom však bol návrh na zrušenie práva veta pri niektorých rozhodnutiach, aby sa rozhodovacie procesy zrýchlili. Poučenie vyplýva z problémov pri ratifikácii posilneného dočasného eurovalu, ktoré sa najvýraznejšie prejavili práve na Slovensku a to pádom vlády. Lídri chcú, aby trvalý mechanizmus nadobudol platnosť už v polovici budúceho roka a nie roka 2013. Prekvapenia by sa však konať nemali. Zmluva totiž nadobudne platnosť vo chvíli, keď ju schvália štáty s podielom na kapitálových záväzkoch na úrovni 90 %. Pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí, veto nebude platné v prípade veľmi vážnych situácií ako hrozba bankrotu krajiny alebo pádu eura.

Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »teda neskončil úplným francúzsko-nemeckým víťazstvom, hoci na druhej strane, mnohé elementy sa do záverov dostali, aj keď vo veľmi oklieštenej forme. Sarkozy a Merkelová trvali na tom, že dohoda bude, a teda aj je. Či v tejto forme získa dôveru trhov či ratingových agentúr, je otázkou najbližších dní. Zatiaľ však vytvára skôr veľa právnych neistôt. Medzivládna dohoda sa totiž chce opierať o inštitúcie EÚ, najmä Európsku komisiu a Súdny dvor EÚ. Britský premiér David Cameron však hneď po summite vyhlásil, že inštitúcie EÚ patria dvadsiatim siedmim krajinám a že zmluva v rámci zmluvy by viedla k tomu, že exekutíva aj súd by slúžili dvom pánom naraz.

Komentár bol s miernou úpravou publikovaný v denníku Pravda (13. decembra 2011)