Agendu dnešného summitu EÚ vlastne stanovila dohoda medzi Nemeckom a Francúzskom z pondelka minulého týždňa. Na bilaterálnom stretnutí sa dohodli, že EÚ potrebuje tvrdšie sankcie (vrátane suspendovania hlasovacích práv) pre rozpočtových hriešnikov, a takzvaný „euroval“ by mal byť nahradený stálym mechanizmom riešenia kríz, ktorý by zahŕňal aj možnosť riadeného bankrotu. A ak bude treba, sú pripravení zmeniť Lisabonskú zmluvu. Fakt, že do francúzskeho mesta Deauville akosi zabudli pozvať ostatných lídrov členských krajín a inštitúcií EÚ síce mnohých iritoval, no nič sa nedá robiť. Paríž a Berlín prispievajú spolu 50% na euroval (i grécku pôžičku) a pár ďalších kľúčových hráčov nebude chcieť (alebo môcť) protestovať.

Trvanie Nemecka na vytvorení trvalého mechanizmu riešenia kríz (potenciálne financovaného zo zdanenia bánk) sa dá pochopiť. Európsky stabilizačný finančný nástroj (euroval) bol vytvorený len do roku 2013. Vláde v Berlíne stále hrozí, že ho nemecký najvyšší súd prehlási za protiústavný. Preto nemožno očakávať, že by súhlasila s predĺžením jeho platnosti. Okrem toho, pokiaľ bude mechanizmus postavený (dominantne) na príspevkoch členských krajín, Nemci si môžu byť istí, že budú jeho najväčšími financovateľmi. A Francúzi v závese za nimi.

K tomu sa pridružuje otázka „konečného riešenia“. Nemeckou obsesiou sú „zdravé verejné financie“. Pokiaľ budú vlády krajín eurozóny vedieť, že v najhoršom sa môžu spoľahnúť na spoločný fond, podľa Berlína budú vždy v pokušení správať sa „nezodpovedne“. Preto chce mať nemecká vláda v rukách posledný tromf, ktorým by potenciálnych previnilcov priviedla k rozumu. Vylučovanie z eurozóny je politicky (a v súčasnosti aj právne) nepredstaviteľné. Suspendovanie hlasovacích práv nemusí stačiť, a tak ostáva len riadený bankrot. Reštrukturalizácia dlhov, pri ktorých bude musieť krajina spolu s pomocou prijať poručnícku správu, a to znamená tvrdé podmienky. Podobné, ako dnes Gréci, možno ešte tvrdšie.

Tým sa dostávame k druhej téme, sprísňovaniu pravidiel Paktu stability a rastu, vrátane potenciálnych trestov. História ukazuje, že to môže byť irelevantné. Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »je samostatným prípadom, no aj ten dobre ukazuje, že možnosť udeliť prísny trest, a ochota urobiť to, sú dve veci. Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Írsko napríklad pravidlá Paktu neporušili, napriek tomu dnes majú vážne problémy. Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk »patrilo medzi rozpočtových hriešnikov, no nie omnoho väčších, než Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Jeho skutočným problémom (a to isté platí pre Španielsko a Írsko) bola nerovnováha v súkromnom sektore. Bubliny nafúknuté priepasťou medzi reálnou ekonomikou a svetom financií. A tie Pakt nerieši, nech ho sprísnime akokoľvek. A tak sa Eurozóna Výraz eurózona označuje skupinu 12 členských štátov Európskej únie ktoré zaviedli 1 januára 2002 spoločnú menu euro. Eurózóna pokrýva v súčasnosti 307 miliónov obyvateľov.viac na www.EuropskaUnia.sk »môže o pár rokov ocitnúť pre ďalšou krízou, rovnako nepripravená.

Komentár bol pôvodne uverejnený v denníku Pravda.