AKTUALIZÁCIA (11:32): Slovenské médiá postupne revidujú ranné správy, takže nižšie uvádzané linky už nie sú aktuálne.

Všetko to začala raňajšia správa TASR, ktorú rýchlo citovali ďalšie slovenské médiá (SME, Pravda, Hospodárske noviny, Trend, atď.) Bola to predsa senzačná informácia: podľa premiérky Ivety Radičovej sa Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »nezúčastní programu navýšenia (dočasného eurovalu) – ako jediná krajina sme vraj dostali výnimku. Premiérka sa podľa TASR ešte pochválila, že presvedčiť európskych lídrov nebolo ľahké, mali sme však racionálne argumenty.

Pozornému pozorovateľovi (minimálne pozornejšiemu, než sú zostavovatelia ranných správ v slovenských médiách) však nemohlo uniknúť niekoľko rozporov. Podľa správy má byť euroval „navýšený na 130 miliárd eur. Rozdiel oproti júlovej dohode lídrov eurozóny predstavuje 21 miliárd eur, avšak nás sa už toto navyšovanie týkať nebude“. To však nie je pravda, hneď z niekoľkých dôvodov:

• Súčasná kapacita eurovalu je 440 miliárd eur. Na summite sa dohodlo jej štvor- až päťnásobné zvýšenie. Žiadnych 109 a 103 miliárd...
• Zvýšenie kapacity sa má udiať pákovým efektom, teda nie navýšením príspevkov členských krajín.
• A nakoniec, ďalšie navýšenie EFSF (zvýšením príspevkov členských krajín) by znamenalo, že sa zmenila júnová dohoda – teda nové ratifikácie na národnej úrovni, ďalšie mesiace neistoty. To je politicky nepredstaviteľné.

Takže, kde sa vzalo 130 miliárd a záhadná slovenská výnimka? Hľadanie odpovede je až prekvapivo jednoduché. Len by sa niekomu muselo chcieť prečítať si závery summitu (strany 4-7). Zhrnutie:

• Navyšovanie eurovalu na 130 miliárd eur je samozrejme nezmysel. Dohodlo sa 4 až 5-násobné zvýšenie jeho kapacity („palebnej sily“, ako to s obľubou píšu médiá), pákovým efektom. Teda zo 440 miliárd na viac ako bilión. Detaily budú známe neskôr.
• Záhadných 109 a 130 miliárd sa samozrejme týka tzv. „druhej gréckej pôžičky“. Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »potvrdil dohodu z júnového summitu, že z EFSF  bude môcť Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »čerpať do 100 miliárd eur. Čerpanie pôžičky z EFSF samozrejme znamená, že sa na nej zúčastňujú všetci členovia eurozóny. Aspoň podľa súčasných pravidiel.
• Okrem toho sa dohodlo zníženie gréckeho dlhu na 120% HDP do roku 2020. Súkromný sektor sa má na tom podieľať „haircutom“ 50% („a voluntary bond exchange with a nominal discount of 50% on notional Greek debt held by private investors“). Opäť, detaily budú ešte so súkromnými investormi dohodnuté. K tomuto balíku účasti verejného sektora („Private Sector Involvement package“) prispejú členovia eurozóny sumou 30 miliárd eur („The Euro zone Member States would contribute to the PSI package up to 30 bn euro.“) Formu závery summitu nešpecifikujú, rovnako sa nespomína žiadna výnimka. Ak by to malo znamenať odpisy z prvej gréckej pôžičky, tak sa to Slovenska samozrejme netýka. Na prvej pôžičke Grécku sa totiž nepodieľame.

Takže zhrnuté: nad takzvanou „slovenskou výnimkou“ je stále otáznik. Možno sa vyjasní na tlačovke premiérky o 11:00. Navyšovanie EFSF na 130 miliárd je nezmysel, ktorý pletie dokopy zvyšovanie „palebnej sily“ EFSF, druhú pôžičku Grécku, a účasť suverénnych veriteľov na zainteresovaní súkromného sektora do znižovania gréckeho dlhu. Skutočnou záhadou však je, kto vlastne interpretoval realitu takýmto „kreatívnym“ spôsobom.

Ponaučenie pre ostatných: niekedy sa naozaj oplatí čítať aj oficiálne dokumenty.

PS: A kto sú tí traja pátrači? Zuzana Gabrižová, Zuzana Tučeková (naša bruselská spojka) a Radovan Geist.