Zrekapitulujeme si rozdelenie síl: SDKÚ, Most-Híd a SaS pôžičku Grécku odmietajú a budú hlasovať proti nej. KDH ju v podstate podporuje, nechce však rozbíjať partu a tak sa hlasovania zdrží. Slovenskí národniari trvajú na postoji „čo je naše, to si nedáme, ale eurofondy sem!“ a Grékov potopia. Smer-SD trochu zahmlieva: pôžičku v zásade podporuje, ale chce hlasovanie odložiť. Podľa podpredsedu Pašku je súhlas podmienený splnením podmienok, čo by sa malo byť známe koncom augusta. Mimochodom, monitorovacia misia EÚ, MMF a ECB bola v Aténach už minulý mesiac a splnenie úverových podmienok potvrdila.

Premiérka Radičová odmietnutie pôžičky bránila tým, že solidarita je bez vyvodenia zodpovednosti len „kamuflovanie zlyhaní“. Lenže vyvodzovanie zodpovednosti sa už deje, dokonca bez toho, aby existoval politický či expertný konsenzus o tom, kto a v akej miere grécku krízu spôsobil. Jeden fakt sa u nás trochu prechádza mlčaním – pod tlakom pôžičky EÚ / MMF sa grécka vláda vydala na prechod očistcom, ktorý by si asi žiadna naša garnitúra nepriala. Premiér Papandreou už zvýšil dane, znížil mzdy, začal s reformou penzijného systému, to všetko za neutíchajúcich štrajkov a verejných protestov. Šéf euroskupiny Juncker dokonca konštatoval, že škrty „prekročili očakávania“. Ďalšie reformy sú na stole. Gréci si teda musia požičané peniaze naozaj tvrdo zaslúžiť. (Paradoxne, ak dnes ekonómovia varujú pred hrozbou zlyhania gréckeho „ozdravného programu“, príčinou nie je neochota vlády pokračovať v škrtoch, ale hospodárska recesia, ktorú môžu škrty vyvolať.)  

Odmietanie gréckej pôžičky je o to nelogickejšie, že vláda súhlasila (hoci neochotne) so záväzkami Slovenska v rámci tzv. európskeho záchranného valu. Princípy oboch mechanizmov sú podobné: pôžička (či garancie) sú vyjadrením solidarity medzi členmi eurozóny, adresát dostane pomoc len výmenou za splnenie tvrdých podmienok, a konečným cieľom je stabilita eurozóny. Pretože jej problémy, či dokonca rozpad, postihnú všetkých členov, Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »nevynímajúc.

Tým narážame na tretí problém. Odmietanie pôžičky by teoreticky nemuselo byť len populistickým gestom. Dokonca by ho naša vláda mohla úspešne vysvetliť európskym partnerom. To by však muselo byť „nie“ spojené s dôveryhodným odpoveďami na niekoľko otázok: Líši sa jej princíp nejako od tzv. eurovalu? Ako by bankrot Grécka zasiahol ostatné krajiny eurozóny? Nestálo nás by to nakoniec ešte viac? Ako by sa zvýšilo riziko rozpadu eurozóny, a čo by to znamenalo pre Slovensko? Nič také však zatiaľ nezaznelo a v blížiacej sa parlamentnej rozprave asi ani nezaznie.

Hlasovanie o gréckej pôžičke v Národnej rade by mohlo byť sitom, ktoré oddelí zodpovedné strany od populistických oportunistov. S veľkou pravdepodobnosťou však zvíťazí len krátkodobé politikárčenie. A pokiaľ ide o európskych partnerov, budeme sa spoliehať na to, že príliš malí a chudobní, tak sa nám to prepečie.