Najdiskutovanejším (a politicky najpriechodnejším) spôsobom je vydávanie spoločných eurobondov. Podľa vyhlásení nemeckých a francúzskych predstaviteľov by sa mohlo zdať, že aj tu je cesta zarúbaná: minister financií Wolfgang Schäuble cez víkend v rozhovore pre Spiegel transferovú úniu jednoznačne odmietol (mutualizácia dlhov by bola formou transferov). Rovnako tak nemecký minister hospodárstva Philipp Rösler, ktorý tiež pohrozil, že súhlas s eurobondami by mohol byť pre jeho slobodných demokratov (FDP) dôvodom na potopenie vlády. Myšlienku tiež pred dnešným stretnutím odmietli predstavitelia francúzskej vlády. Lenže, ako to už býva, vždy treba čítať aj drobný text vytlačený úplne na spodku strany.

A v tomto prípade netreba ani zďaleka toľko pozornosti, ako pri podpisovaní spotrebného úveru. Podľa Wolfgang Schäubleho sú eurobondy vylúčené, „pokiaľ štáty riadia svoju vlastnú fiškálnu politiku“. Nemenovaný francúzsky predstaviteľ, citovaný denníkom Financial Times, zas zdôraznil: „Eurobondy by si vyžadovali omnoho rozhodnejšiu integráciu rozpočtových politík. Tú dnes nemáme.“ Podčiarknuté a zhrnuté: nie teraz, a nie pri tejto miere fiškálnej koordinácie. Čo tiež môže znamenať: možno neskôr, ak sa dohodneme na väčšej koordinácii.

Nie je vôbec zhodou okolností, že hlavnou agendou dnešného stretnutia Angely Merkel a Nicholasa Sarkozyho je prediskutovanie návrhov na „zlepšenie riadenia v eurozóne“. Čo znamená účinnejšiu fiškálnu koordináciu, kontrolu, a reálne nástroje na predchádzanie problémom a riešenie kríz. Obaja lídri ich sľúbili ešte koncom júla, keď ostatným členom eurozóny „preddohodli“ výsledok mimoriadneho summitu. Po dnešnom stretnutí by teda mali dvaja kľúčoví európski hráči ostatným ponúknuť podmienky, za ktorých budú ochotní akceptovať spoločné záruky za dlhy krajín, vydávaním spoločných európskych dlhopisov. V akej výške a s akými obmedzeniami, bude vecou vyjednávania a aktuálnej ekonomickej situácie.

Bez ohľadu na zásadné vyhlásenia (adresované, najmä v Nemecku, predovšetkým domácemu publiku) si Paríž a Berlín uvedomujú, že tlak na prijatie zásadného riešenia sa stupňuje. Eurobondy už zďaleka nežiadajú viacerí ekonómovia, taliansky minister financií (čomu sa, pri situácii v ktorej je Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk » asi nemožno čudovať), jeho britský kolega (čo môže byť prekvapením pre tých, čo považujú Londýn za baštu odporu voči prehlbovaniu integrácie), či George Soros.

Pokiaľ šlo len o Grécko, Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »a Portugalsko, nemeckí konzervatívci a ich spojenci si mohli nahovárať, že dokážu krízu zadržať pôžičkami a „upokojovaním trhov“. Táto stratégia sa však ukazuje stále drahšia, a stále menej účinná. Na nebezpečnej hrane už balansuje Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »s Talianskom, a „trhy“ začali dýchať na krk Francúzsku. V pondelok sa za eurobondy – ako spôsob záchrany eura – postavil prezident nemeckého zväzu exportného priemyslu (BGA). A to už začínajú byť hlasy, ktoré nemôže nemecká kancelárka ignorovať. Bude zaujímavé sledovať, ako oznámi svojim voličom, že „teraz“ je správny čas na niečo, čo bolo ešte nedávno neakceptovateľné.