Tí, ktorým záleží na prežití európskej integrácie, sa už niekoľko rokov znepokojuje klesajúci záujem o Úniu. Situácia sa zdá byť paradoxná: čím viac právomocí má EÚ (a čím silnejšie miesto má v rozhodovaní Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk », tým menej sa občania unúvajú byť politicky aktívni (predovšetkým – nezúčastňujú sa na eurovoľbách). Cynik by sa opýtal: v čom je problém? Ak nechcú voliť ani sa inak zúčastňovať na politickom živote, netreba (a vlastne ani nemožno) ich nútiť. Nie celkom. Ľahostajnosť vedie k delegitimizácii integračného procesu. Hrôzy vojny sú nejasnou spomienkou a zjednocovanie tak musí nájsť iný zdroj legitimity.

Vynechajme teraz úvahy nad všeobecným poklesom politickej angažovanosti a rastúcou nedôverou k štandardným nástrojom zastupiteľskej demokracie. Sústreďme sa len na otázku: čo robí Únia zle?

Drvivá väčšina z ľudí, ktorým je integračný proces politicky ukradnutý (alebo sa podľa toho minimálne správajú) by si sotva želala návrat k „starým dobrým národným štátom“. Odhliadnuc od nostalgie živenej národnými mýtmi, málokto by chcel opätovné zavretie hraníc, komplikované vybavovanie pracovných povolení v susednom štáte, obmedzenie možností študovať v zahraničí... Príčinou nezáujmu tiež nie je nedostatok informácií, ani „zlý imidž“ EÚ. Je to nedostatočný pocit, že súčasťou procesu zjednocovanie je každý Európan, každý občan spolurozhoduje o jeho smerovaní. Načo sa obťažovať politickým angažovaním, keď neverím, že ním niečo zmením?

Aby sme neboli úplne neféroví, politické elity nečelia tomuto trendu iba opakovaním (stále drahších) reklamných kampaní. Niektoré zo zmien, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, sú krokom správnym smerom. Malým, ale správnym. Medzi nimi je aj občianska iniciatíva – milión občanov z „významného počtu členských štátov“ (podľa návrhu Komisie, o ktorom sa stále diskutuje, to musí byť aspoň deväť), môže petíciou vyzvať Komisiu, aby predložila legislatívny návrh.

O konkrétnych detailoch sa ešte rokuje. Komisia presadzuje reštriktívnejší prístup (najmä z pohľadu počtu členských krajín, minimálneho počtu podpisov na členskú krajinu, a množstva osobných údajov), europarlament je benevolentnejší. V istom zmysle môžu prísnejšie pravidlá pomôcť – iniciatívam to dá väčšiu politickú váhu a európske inštitúcie (predovšetkým Komisia) ich bude musieť brať vážne. A že pôjde o kontroverzné otázky naznačujú už prvé príklady: Greenpeace zozbieral a predložil viac ako milión podpisov pod žiadosť, aby Únia zaviedla moratórium na celú produkciu geneticky modifikovaných plodín v EÚ, pokiaľ nebude vytvorený dostatočne bezpečný režim. O spustení druhej iniciatívy uvažujú európski socialisti, chcú ňou podporiť volanie po zdanení špekulatívnych finančných transakcií.

Integračný proces v Európe nie je nezvratný. Potrebuje európsku politickú diskusiu, európskeho občana. Homo euro-politicus.

Komentár bol pôvodne uverejnený v denníku Pravda.