Günther Oettinger: Energetický plán do roku 2050

(18.05.2012)

Energetika je jednou z najväčších výziev, ktorým v súčasnosti Európa čelí. Kým v boji proti klimatickým zmenám sa nachádzame v čele, naša ekonomická konkurencieschopnosť plne závisí od spoľahlivých dodávok cenovo dostupných energetických surovín, ktoré sú zase závislé od primeranej infraštruktúry.

Až do konca 90. rokov bolo posilňovanie dopytu dôležitejšie ako energetická efektívnosť a dodávatelia energií primárne zásobovali národné trhy. Odteraz musia byť energetické systémy na kontinentálnej úrovni nastavené tak, aby fungovali na variabilných obnoviteľných a nízkouhlíkových palivách. Je Európa pripravená a schopná túto výzvu prijať? Bude Európa schopná znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 80% do roku 2050 a udržať si konkurencieschopnosť? Zverejnením Energetického plánu do roku 2050 otvára Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »diskusiu na túto tému.

Čo nám hovorí energetický plán do roku 2050?

Energetický plán, resp. Cestovná mapa do roku 2050,  načrtáva možné spôsoby, ako dosiahnuť dekarbonizáciu energetického systému EÚ. Zmyslom je identifikovať v súčasnosti sa objavujúce prvky, ktoré podporujú dlhodobý prístup k  investíciám. V reálnom svete bude síce situácia odlišná od teoretických modelov,  ale závery z nich plynúce sú dôležitým signálom pre budúcu politiku.

Hlavný záver plánu je jednoduchý: transformácia energetického systému je technicky a ekonomicky uskutočniteľná - pokiaľ urobíme tie správne rozhodnutia.

Päť kľúčových ponaučení by nás mohlo viesť k politickým rozhodnutiam, ktoré  súčasný energetický systém posunú smerom k udržateľnejšej budúcnosti.

(1) Úspory energie sú zásadné

Existuje veľký nevyužitý potenciál ako ušetriť energiu. Je potrebné dosiahnuť významné úspory energie vo všetkých scenároch dekarbonizácie. Dopyt po primárnej energii klesne  v škále 16 - 20% do roku 2030 a 32 - 41% do roku 2050, v porovnaní s maximami v rokoch 2005 - 2006. Preto je energetická efektívnosť zásadná pre transformáciu celého energetického systému, a to na úrovni produkcie, zásobovania i konečného využitia. Pokiaľ by sme zotrvali v súčasnom stave, nedosiahli by sme dostatočný pokrok. V nedávnom návrhu Smernice o energetickej účinnosti, Komisia zdôrazňuje, kde presne je potrebné urýchlene konať. Smernica by mala byť čo najskôr prijatá, pokiaľ chceme dosiahnuť potenciálne úspory.

Musíme však byť ešte ambicióznejší. Z dlhodobého hľadiska je vyššia energetická efektívnosť v nových a aj už existujúcich budovách nevyhnutná. Budovy s takmer nulovou spotrebou energie by sa mali stať normou. Výrobky a spotrebiče by mali spĺňať najvyššie štandardy  úspornosti  energie. V doprave potrebujeme úsporné vozidlá a v prípade potreby treba zaviesť aj motivačné prvky vedúce  k zmene správania a návykov. Všetky tieto opatrenia si vyžadujú viac aktivity na úrovni celej Únie ale aj jednotlivých členských štátov.

(2) Nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojov

Analýza ukazuje, že najväčší podiel technológii zásobovania energiou bude do roku 2050 pochádzať z obnoviteľných zdrojov. V roku  2030, všetky scenáre dekarbonizácie ukazujú nárast podielu obnoviteľných zdrojov o 30 % v hrubej konečnej spotrebe energie. V roku 2050, dosiahnu obnoviteľné zdroje najmenej 55 až 45 percentuálnych bodov v porovnaní s dnešnou úrovňou. Je to veľká šanca a tiež výzva. Obnoviteľné zdroje budú hrať dôležitú úlohu v európskom energetickom mixe, od rozvoja technológii až po masovú produkciu a implementáciu, v malom aj vo veľkom rozsahu, od dotovania po konkurencieschopnosť. Všetky tieto posuny si vyžadujú paralelné zmeny v politikách. V budúcnosti by mali byť stimuly efektívnejšie, vytvoriť ekonomické prínosy z väčšieho rozsahu výroby a mali by sme smerovať k väčšej integrácii trhu.

(3) Kľúčové je vybudovanie nevyhnutnej infraštruktúry 

S rastom obchodu s elektrickou energiou a podielu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050 takmer podľa všetkých scenárov sa zodpovedajúca infraštruktúra v distribúcii, prepojenia vedení a prenos na dlhé vzdialenosti stáva naliehavou záležitosťou.

Existencia adekvátnej infraštruktúry je skrátka nevyhnutnou podmienkou. Z dlhodobého hľadiska je potrebné rozšíriť súčasné plánovacie metódy na plne integrovanú sieť pre navrhovanie prenosu, distribúcie, uskladnenia a výstavbu elektrických vedení. Predovšetkým potrebujeme vyvinúť inteligentnejšie elektrické siete, ktoré budú schopné zvládnuť variabilnú výrobu z viacerých decentralizovaných zdrojov a tým umožnia riadenie dopytu a ponuky elektrickej energie, čím  uľahčia jej distribúciu.

(4) Potreba celkovej integrácie európskeho energetického trhu

Európsky trh ponúka správnu škálu na zaistenie prístupu k zdrojom a na poskytnutie potrebných obrovských investícii. Jednotný energetický trh musí byť plne integrovaný do roku 2014. Dodatočnou výzvou je potreba flexibilných zdrojov v elektrickej sústave, keďže v tejto oblasti sa nachádza viac variabilných obnoviteľných zdrojov. Prístup ku všetkým flexibilným zásobám musí byť zaistený (napr. riadenie dopytu, skladovanie a flexibilné záložné elektrárne). Ďalšou výzvou je dopad výroby z obnoviteľných zdrojov energie na veľkoobchodné ceny na trhu. Nech je odpoveď akákoľvek, dôležité je, že trhové opatrenia ponúkajú na tieto výzvy rentabilné riešenia. Cezhraničný dopad na vnútorný trh si zaslúži opätovnú  pozornosť. Teraz viac ako inokedy je nevyhnutná koordinácia. Vývoj energetickej politiky potrebuje zohľadniť to, ako sú jednotlivé národné systémy ovplyvňované rozhodnutiami v susedných krajinách. 

(5) Investície do technológií s nízkymi emisiami uhlíka

Zavedenie cien uhlíka môže priniesť stimuly pre nasadzovanie účinných, nízkouhlíkových  technológií v celej Európe. Obchodovanie s emisiami (ETS – Emission Trading Scheme) je nevyhnutnou podmienkou pre transformáciu energetického systému, ale nie je dostatočné. Vyššie verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja a technologických inovácii sú tak isto kľúčové pri urýchľovaní komercializácie a modernizácie všetkých nízkouhlíkových riešení, bez ohľadu na zdroje. Aby Európa dosiahla svoje dekarbonizačné ciele stanovené od roku 2030, bude musieť ďalej vylepšovať systémy zachytávania a uskladňovania uhlíka (CCS) v sektore elektriny. 

Nové príležitosti pre Európu

Vzájomná spolupráca je pre  Európu  skutočne lacnejšia a jednoduchšia. Európsky trh nám ponúka šancu vytvárať úspory z rozsahu a urýchliť rozvoj nových trhov pre nízkouhlíkové technológie. Do roku 2050 musí dôjsť k rozsiahlemu prebudovaniu infraštruktúry a výmene  spotrebičov vrátane spotrebných tovarov v domácnostiach. Modernizácia energetického systému prinesie mnoho investícii do európskej ekonomiky. Taktiež môže prispieť k tvorbe nových pracovných miest, k vyššej kvalite života a k všeobecnému rastu. Dekarbonizácia sa môže stať pre Európu výhodou, ktorá by ju zaradila na prvé miesto na rastúcom globálnom trhu s energetickými technológiami a službami. Transformácia energetického systému zároveň pomáha redukovať závislosť na dovoze a vystavovanie sa nestálosti cien fosílnych palív.

Cesta vpred

Diskusia na danú tému začala. V nasledujúcich  mesiacoch budú všetci aktéri v každom členskom štáte pokračovať v otvorenej debate o základných bodoch a politickom rámci do roku 2030, ktorá poskytne členským krajinám  a investorom potrebné istoty. Nemôžme dlhšie čakať: v záujme našej budúcnosti musíme konať teraz. V súčasnosti už pomáhame znižovať stopu, ktorú zanechali emisie oxidu uhličitého. Ale potrebujeme svoje snahy urýchliť: viac obnoviteľných zdrojov, čistejšie technológie, viac investícii do sietí, väčšia integrácia a väčšia energetická účinnosť. Potrebujeme rozhodnutia a investície. Potrebujeme politickú vôľu.

Günther Oettinger je komisárom EÚ pre energetiku. V rokoch 2005 - 2010 pôsobil ako ministerský predseda spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko.

Reklama

Komentár

Stephane Arditi (15.12.2014)

Pozor! Byrokrati sú aj vo vašej kúpeľni!

Pozor! Byrokrati sú aj vo vašej kúpeľni!

V EÚ dokážeme prijať opatrenia, ktoré pomôžu nám všetkým. Ale nie ak budeme počúvať len senzácie chtivých kritikov, píše Stephane Arditi.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235