Pozadie

E-vláda by mala zvýšiť administratívnu efektivitu a pomôcť tak splniť lisabonský cieľ udržateľného ekonomického rastu a konkurencieschopnosti. Na úrovni EÚ podporuje Komisia členské krajiny financovaním projektov a zabezpečovaním technickej interoperability služieb e-vlády v Európe.

E-vláda je vlastne poskytovaním verejných služieb občanom a podnikateľským subjektom prostredníctvom internetu. Služby pre občanov zahŕňajú registráciu pre verejné služby ako je zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, či pre podporu v nezamestnanosti. Pre podnikateľov zas môže e-vláda ponúkať internetové upozornenia na vyhlasované verejné obstarávania, či možnosti finančnej podpory, alebo prehľad legislatívy relevantnej pre konkrétny sektor. E-vláda je považovaná za príležitosť znížiť náklady na administratívu, zrýchliť procedúry a zvýšiť ich efektívnosť a schopnosť reagovať na konkrétnu situáciu.

Z tohto pohľady môže mať e-vláda pozitívny dopad na cezhraničnú mobilitu a dobudovanie vnútorného trhu v EÚ, a je nevyhnutná pre dosiahnutie lisabonských cieľov - aby sa EÚ stala do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta.

E-vláda konkrétne predstavuje systém umožňujúci efektívnu komunikáciu medzi občanmi, či podnikateľskými subjektami, a celým aparátom verejnej správy. Občania môžu komunikovať s úradmi formou, ktorá im najlepšie vyhovuje - telefonicky, prostredníctvom elektronickej pošty, dopisom, faxom či osobne - a to vždy len s jediným bodom (kontaktom), ktorý podá nutnú informáciu a zaistí i realizáciu všetkých súvisiacich činností a previazanosť na ďalšie úrady a agendy.

Pri akejkoľvek požiadavke či otázke občana je úrad s pomocou tohoto systému schopný nie len žiadosť rýchlo a prehľadne spracovať a vyriešiť, ale vďaka kvalitnej databáze informácií dokáže občana kdekoľvek informovať o stave spracovania a prípadných ďalších požiadavkách.

Už od roku 2000 spolupracuje Európska komisia s členskými krajinami v oblasti e-vlády prostredníctvom programu „Výmeny údajov medzi administratívami“ (Interchange of Data between Administrations - IDA), ktorý e v súčasnosti využívaný ako základ pre vytvorenie celoeurópskych služieb a výmenu najlepších skúseností. V roku 2004 vymenili ministri IDA za IDABC (Interoperabilné poskytovanie služieb paneurópskej e-vlády verejným administratívam, podnikateľským subjektom a občanom - Interoperable delivery of Pan-European e-government services to Public Administrations, Business and Citizens).

Slovensko je v tomto ohľade stále výrazne pozadu - miera penetrácie internetu je aj v porovnaní s krajinami s podobnou ekonomickou úrovňou nízka, ponuka verejných služieb na internete je stále slabá. Výrazne vpredu sú napríklad severské krajiny, či Holandsko.

Otázky

Na úrovni EÚ sú hlavnými bodmi debaty okolo e-vlády:

• Rozvoj vysokorýchlostnej infraštruktúry pre prístup na internet, hlavne prostredníctvom širokopásmového pripojenia, ale aj pomocou wi-fi (vysokorýchlostné bezdrôtové pripojenie na internet) a iných technológií.
• Prístup občanov a participácia prostredníctvom široko dostupných Verejných internetových prístupových bodov, aby sa tak predišlo „digitálnej exklúzii“.
• Bezpečnosť sietí a ochrana počítačov pred vírusmi, nevyžiadaným e-mailom (spam) a iným rizikám pre užívateľov internetu.
• Interoperabilita sietí (v rámci krajín aj v celej EÚ), aby tak mohli byť navzájom prepojené a užívateľom poskytovali bezproblémové služby.
• Ochrana súkromia.
• Rozvoj celoeurópskych služieb aj pre iné prostriedky elektronickej komunikácie, ako počítače (napr. mobilné telefóny s 3G technológiou, či digitálna TV)
• Investovanie do online administratívy na úrovni EÚ i členských krajín.
• Využitie open-source softvéru verejnými inštitúciami a úradmi ako potenciálna hrozba veľkým softvérovým spoločnostiam snažiacim sa profitovať s rastúceho entuziazmu pre riešenia a služby e-vlády.
• A nakoniec, splnenie cieľom plánu e-Europe 2005.

Správa Economist Intelligence Unit s názvom „E-vláda v strednej Európe: Nový prístup k verejnej správe“, hodnotí nové členské krajiny EÚ zo strednej a východnej Európy a Rumunsko, Bulharsko a Turecko. V celkovom hodnotení e-vlády je pozícia Slovenska zlá - je na deviatom mieste, za ním sa umiestnilo už len Bulharsko a Rumunsko. V čiastkovom hodnotení je na tom relatívne najhoršie v podoblasti „Vládna politika a vízia“, kde sa umiestnilo až na desiatom mieste z 11 krajín: