Hlavná stránkaInformačná spoločnosťCelosvetový boj o ovládnutie internetu

Celosvetový boj o ovládnutie internetu

(Posledná aktualizácia: 25.11.2010)

V čase vzniku formálnych a neformálnych stratégií na získanie a zabezpečenie si kontroly nad internetom sa do boja o formovanie tohto čoraz vplyvnejšieho média zapájajú vlády, priemysel aj ľudskoprávni aktivisti.

Míľniky

  • 1.október 2006: Internetová spoločnosť pre prideľovanie mena a čísla (ICANN), ktorá spravuje centrálny zoznam internetu a sídli v Kalifornii, uzavrela s americkou vládou novú dohodu
  • november 2006: v Aténach sa po prvý raz zišlo Fórum na spravovanie internetu
  • 18. jún 2009: Európska komisia prijala komuniké o spravovaní internetu
  • 2. október 2009: Spojené štáty sa zriekla jednostrannej kontroly ICANN
  • september 2010: Fórum na spravovanie internetu prišlo s návrhom dohody o internete

Spolu s pribúdajúcim počtom aktérov a hráčov zapojených do snahy predísť tomu, aby jedno alebo viac odvetví získalo dominantnú silu na internete, narastá aj význam a intenzita diskusie o tom, kto vlastne internet kontroluje. V samom strede tohto boja je koncept nazývaný „neutralita siete“. Ten sa prednedávnom stal jednou z oblastí záujmu zákonodarcov EÚ. Spravovaniu internetu sa však Únia venuje intenzívnejšie už od roku 2005, kedy sa OSN začalo zaoberať touto oblasťou.

Pracovná skupina OSN pre spravovanie internetu definuje túto oblasť ako „rozvoj a uplatňovanie zdieľaných princípov, noriem, pravidiel, procesov rozhodovania a programov, ktoré formujú evolúciu a použitie internetu vládami, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou.“

Táto pracovná skupina OSN definovana štyri kľúčové oblasti pri spravovaní internetu:

  • infraštruktúra- v zmysle názvového systému domén a IP adries,
  • záležitosti ako spam, bezpečnosť a kyber zločin,
  • duševné vlastníctvo a medzinárodný obchod,
  • expanzia, najmä v rozvojových krajinách.

Snaha o ovládnutie internetu začala vytvorením mimovládneho orgánu, ktorý by prevzal zodpovednosť a úlohy spadajúce dovtedy pod Úrad pre čísla prideľované na internete (IANA) kontrolované americkou vládou. Novovytvorená inštitúcia so sídlom v Kalifornii dostala názov Internetová spoločnosť pre prideľovanie mena a čísla (ICANN) a v jej kompetencii je v súčasnosti manažovanie prideľovania mien doménam a IP adresám. Monopol organizácie ICANN na spravovanie internetu ale napadli viaceré vlády, vrátane Brazílie, Číny, Južnej Afrika, Európskej komisie a britského predsedníctva v EÚ.

Výsledkom je, že Spojené štáty súhlasili s vytvorením Fóra pre spravovanie internetu (IGF), ktorého činnosť pred koncom prvého polroka 2006 zahájil generálny tajomník OSN. Európske priemyselné orgány a združenia zodpovedné za prideľovanie domén krajinám EÚ, takzvané domény najvyššej úrovne, Top Level Domains (TLD), koordinujú svoju činnosť cez Radu pre európske národné registre pre domény najvyššej úrovne (CENTR). Manažovanie rozdeľovania IP adries v Európe majú na starosti zasa RIPE NCC.

Témy

 zdroj: Flickr, autor: Chloester

Evolúcia spravovania internetu sa vo väčšine prípadov odohrávala za zatvorenými dverami počas stretnutí orgánov vo vzdialenejších kútoch. Títo hráči a aktéri sa väčšinou stretávajú pod záštitou ICANN a IGF a pochádzajú z rozličných sfér, vrátane akademickej pôdy, firiem a vlád.

V novembri 2005 uzavreli Európska únia a Spojené štáty dohodu o tom, že dohľad nad názvami domén a inými technickými zdrojmi ostane nezmenený- teda v rukách USA.

Práve na potlačenie nespokojnosti s dominanciou Spojených štátov nad internetom vzniklo už spomínané konzultačné medzinárodné fórum IGF, ktorého cieľom bolo posilniť vládne pozície v oblasti politiky internetu, vrátane systému udeľovania IP adries. Len deň pred vypršaním memoranda porozumenia 29. septembra 2006 podpísali zároveň ICANN a americké ministerstvo obchodunovú dohodu, ktorá dáva ICANN viac slobody, a to konkrétne v týchto bodoch:

  • po prvé, inštitúcia viac nemusí robiť len to, čo má predpísané. To ako pracuje a čo robí je teraz na rozhodnutí ICANN a samotnej komunity,
  • po druhé, inštitúcia viac nemusí každých šesť mesiacov reportovať americkému ministerstvu obchodu. Stačí ak napíše výročnú správu pre celú internetovú komunitu.

Posledné stretnutie IGF sa uskutočnilo v litovskom hlavnom meste Vilnius v roku 2010 a najbližšie stretnutie ICANN bolo zasa v Nórsku v septembri 2010. Kritici však tvrdia, že tieto verejné stretnutia sú často v krajinách s menším využívaním internetu a ďaleko od oblastí, ktoré si môže dovoliť dosiahnuť väčšina verejnosti používajúcej internet. Orgán si tiež vyslúžil kritiku za to, že je tajnostkársky a neposkytuje širšej internetovej komunite informácie o svojom rozhodovacom procese.

Dominancia Spojených štátov?

zdroj: Flickr, autor: danielle_blue

Odkedy v roku 1998 vznikol ICANN, boli Spojené štáty jediným správcom rozhodnutí organizácie, vrátane rozhodovania v prípade sporov o vlastníctvo názvu domény, či o zavedení domén najvyššej úrovne. USA preto 2. októbra 2009 vyhlásili, že sa vzdajú jednostranného dohľadu nad rozhodnutiami ICANN. Tento krok privítala EÚ s nadšením.  Prakticky to znamenalo, že „politická zodpovednosť za internet prešla od Spojených štátov na svetovú komunitu,“ povedal Massimiliano Minisci z ICANN. Táto takzvaná komunita v sebe zahŕňa vlády, spoločnosti, občiansku spoločnosť a technických expertov z celého sveta.

EÚ sa zapája do diskusie

V príhovore z mája 2009 vtedajšia komisárka pre informačnú spoločnosť Viviane Reding na Obamovu administratívu naliehala, aby začala s ambicióznou reformou spravovania internetu.  Redingová v tomto duchu navrhla vznik G12, ktorá by spravovala internet a tým nahradila v tejto funkcii USA. Jej nasledovníčka, eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroes doposiaľ podobné konkrétne vyhlásenia nemala, ale zdá sa, že sa uberá rovnakou cestou.

Kľúčový dokument z jej dielne s názvom Digitálna agenda sa totiž zameriava na pokračovanie v podporovaní Fóra spravovania internetu (IGF) aj po roku 2010. Zároveň s tretími krajinami spolupracuje v otázkach digitálnych tovarov a služieb, či ochrany duševného vlastníctva.

Čo je dôležitejšie, Európska únia sa bude pravdepodobne „snažiť získať mandát na revíziu medzinárodných dohôd v súlade s technologickým pokrokom alebo, tam kde to bude nutné, navrhne nové nástroje,“ povedal zdroj Komisie.

Komisia súhlasí s tým, že spravovanie internetu by mal naďalej viesť súkromný sektor, ale chce, aby sa to rozšírilo aj na rozvojové a rozvíjajúce sa trhy, uviedla v nedávnom prejave Kroes. „Domnievam sa, že je nanajvýš dôležité, aby občania mali možnosť použiť text zo svojho jazyka ako názov ich domén, e-mailových adries a podobne, tak ako v ich každodennom živote,“ povedala Kroes.

Hoci sa používatelia nevyhnutne obracajú na vládu v prípade väčších problémov a prerušení internetových služieb, eurokomisárka varovala pred priznaním viac právomocí vláde pri každodenných operáciách. „Toto vedenie súkromného sektora pokračuje v plnení dôležitých cieľov verejného života a je preto potrebné ho zachovať a podporiť,“ dodala Kroes. Vyzvala tiež k multilaterálnemu prístupu k internetovej správe. Stalo sa tak na výročnom stretnutí IGF tento rok, ktorého sa zúčastnili zástupcovia 115 krajín.

Dohoda o internete?

zdroj: Flickr, autor: Dalbera

Tohtoročný summit Fóra pre spravovanie internetu v Litve prinieslo 12 princípov spravovania internetu. Zároveň sa tam navrhla zmluvy, ktorej základom má byť neutralita internetu a ochrana internetu pred politickými zásahmi.

V termínoch neutralita internetu znamená, že komerčné záujmy telekomunikačných spoločností a poskytovateľov internetových služieb by nemali ovplyvňovať prístup užívateľov na internet. Napríklad, akýkoľvek krok zameraný v prospech konkurenčnej spoločnosti, vrátane zablokovania prístupu na Skype za účelom predaja inej internetovej telefónnej služby, je v rozpore s pravidlami o neutralite internetu.

Návrh dohody o internete mnohí prirovnávajú k dohode o vesmíre, podpísanej v roku 1967, ktorá hovorí, že prieskum vesmíru by mal prebiehať v prospech všetkých národov a mal by tiež „garantovať voľný prístup k všetkých oblastiam nadpozemského priestoru“.

„Základné funkcie a kľúčové zásady internetu sa musia zachovať na všetkých úrovňach internetovej architektúry s cieľom garantovania interoperability sietí, čo sa infraštruktúry, služieb a obsahu týka,“ uvádza sa v návrhu. Dokument vytvorila Rada Európy, organizácia so sídlom v Štrasburgu, ktorej členom je 47 krajín a slúži na ochranu ľudských práv, právneho štátu a demokracie v Európe.

V apríli 2010 eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroes uviedla, že nech si poskytovatelia internetových služieb zvolia akýkoľvek podnikateľský model, ten nesmie brániť používateľom v prístupe k internetovým službám žiadneho druhu.

Kontrola internetu

zdroj: Flickr, autor: LavaTwilight

Mnohé vlády sa snažia získať nad internetom viac kontroly, a väčšina z nich sa nenachádza v EÚ. Jedným z dobre zdokumentovaných príkladov je čínsky firewall. To by sa však podľa politikov mohlo zmeniť. Niektorí z nich sa totiž obávajú, že návrh zákona EÚ na boj proti pornografii európskym úradom umožní filtrovať internet a blokovať politicky háklivý materiál.

Komisia totiž od členských štátov žiada, aby filtrovali detské porno na internete a uvalili na obchodovanie s bielym mäsom tvrdšie tresty. Európsky parlament je však skeptický k tomu, či budú nové zákony EÚ v tejto oblasti dostatočne prísne.

Nemecký europoslanec za zelených Jan Phillip Albrech varoval, že nemecká vláda zastaví akýkoľvek pokus Únie o filtrovanie nelegálneho internetového obsahu. Tvrdí totiž, že zablokovanie pornostránok by úrady využívali aj na blokovanie ďalšieho nechceného obsahu, vrátane stránok kritických k politickej situácii.

Navyše, tajnostkárske vyjednávania o zmluve, ktorej cieľom je potlačiť falšovanie tovarov a internetové pirátstvo, vytvárajú obavy, že vlády sa snažia nájsť cesty ako si získať kontrolu nad internetom. Obchodná dohoda proti falšovaniu tovarov (ACTA), ktorú členské krajiny podpísali v októbri 2010, je momentálne predmetom schvaľovania v Európskom parlamente. V prípade, že EP zmluvu neschváli, budú musieť partneri opäť zasadnúť za rokovacie stoly.

ACTA si už stihla vyslúžiť kritiku od lobistov, ktorí sa domnievajú, že dokument poskytovateľov internetových služieb donúti, aby sa hrali na policajtov a kontrolovali internetový obsah. Aktivisti preto tvrdia, že ACTA by mohla porušovať základné práva, keďže poskytovatenia internetových služieb a regionálne orgány zodpovedné za internet by mohli obísť právny systém a jednoducho spotrebiteľov odpojiť od internetu v prípade, že užívateľa viac krát prichytia pri tom, ako si sťahuje pirátsky obsah.

Postoje

„Spravovanie internetu je rovnako dôležité pre všetky úrady na svete a nie len výsadou rozvojových krajín. Z tohto dôvodu, päť rokov po tom, čo sme sa zaviazali Tuniskou agendou, potrebujeme konkrétnejší pokrok smerom k užšej spolupráci. Musíme zájsť ďalej ako len za ďalšie kolo konzultácií na túto tému. Verejné úrady na celom svete musia byť schopné, za rovnakých podmienok, efektívne vykonávať svoje úlohy a to, za čo majú zodpovednosť, keď sa to týka medzinárodných tém,“ povedala eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroes.

„Ak by sa spravovanie stalo výlučnou výsadou národných štátov alebo by ostalo uväznené v iných záujmoch, stratili by sme základy dlhodobého potenciálu internetu a jeho hodnotu pretvárať veci. Rozhodnutia o jeho budúcnosti by preto mali odrážať najširšie spektrum názorov a múdrosť celej svetovej komunity- nielen vládnych organizácií,“ povedal predseda a výkonný riaditeľ ICANN Rod Beckstrom.

„Formálne nemá americká vláda nad internetom žiadnu priamu kontroli. Cez ICANN však vyvíja americké ministerstvo obchodu vplyv na administráciu kľúčového elementu internetu, súboru s koreňovými zónami,“ uviedol Milon Gupta z European Institute for Research and Strategic Studies in Telecommunications.

Neboli priradené žiadne záznamy

Reklama

Reklama

PARTNERI

pppsponsor itas Excelentná univerzita učená právnická spoločnosť

Komentár

Štefan Füle (10.10.2014)

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Právny štát, správa hospodárskych záležitostí a reforma verejnej správy sú základné piliere politiky rozširovania EÚ. Píše eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235