Pozadie

Stránky sociálnych sietí sú také, kde môžu užívatelia vkladať svoje osobné informácie podobné blogom, no s pridanou hodnotou v tom, že poskytujú interakciu s ostatnými užívateľmi a ponúkajú možnosť nastavenia, komu sú dostupné zverejnené údaje.

Najväčšie internetové sociálne siete sú Facebook, Twitter, LinedIn a MySpace.

Postoje

Až 43 percent európskych pracovníkov v oblasti ľudských zdrojov odpovedalo na otázku, akým spôsobom zbierajú informácie o ľuďoch, ktorých najímajú, že si preverujú dobrú povesť danej osoby na internete – najmä pomocou vyhľadávačov, stránok sociálnych sietí, osobných stránok či blogov.

V Nemecku takto vyzbierané dáta používa na ohodnotenie potenciálnych kandidátov až 59 percent náborcov. Vo Veľkej Británii je to 47 percent a vo Francúzsku 23 percent. Európsky priemer zaostáva za Spojenými štátmi, kde až 79 percent odborníkov z oddelenia ľudských zdrojov prezerá webové stránky, aby si tak vyhľadalo informácie o kandidátoch do zamestnania.

Výskum, ktorý uskutočnila spoločnosť zameriavajúca sa na prieskum trhu Cross-Tab na objednávku firmy Microsoft, ukázal, že 23 percent náborcov odmietlo kandidáta práve na základe ich internetového profilu. Vo Veľkej Británii sa toto číslo zamietnutých vyšplhalo až na 41 percent, v Nemecku to bolo 16 percent a vo Francúzsku 14 percent.  V Spojených štátoch dosiahol počet ľudí odmietnutých do zamestnania na základe internetového profilu až 70 percent z celkových zamietnutých.

Hlavným dôvodom odmietnutia potenciálneho kandidáta sú „nevhodné komentáre a text, ktorý kandidát napísal na internete“. Pracovníci v oblasti ľudských zdrojov priznávajú, že ich negatívne ovplyvňujú informácie o spôsobe života kandidáta, ktorý možno zistiť z jeho internetového profilu a tiež „nevhodné fotky či videá“ zverejnené na internete.

Spotrebitelia podceňujú dopad internetového profilu

Hoci odborníci z ľudských zdrojov priznávajú, že sa vo veľkom spoliehajú pri prijímaní do zamestnania práve na internetové profily kandidátov, tí túto informáciu zatiaľ stále vo veľkom podceňujú.

Iba 9 percent opýtaných Britov si myslí, že zverejnené osobné informácie na internete môžu ovplyvniť ich úspešnosť pri hľadaní práce, hoci až 41 percent britských náborcov priznáva, že práve na základe tohto faktoru odmietlo potenciálneho kandidáta.

Podobne je tomu vo Francúzsku, kde je o dôležitosti internetového profilu pri hľadaní práce presvedčených len 13 percent Nemcov a 10 percent Francúzov.

Prieskum sa uskutočnil medzi 10. a 23. decembrom 2009 na vzorke 1010 respondentov z radov odborníkov na ľudské zdroje a 831 spotrebiteľov z Nemecka, Veľkej Británie a Francúzska. Rovnaký prieskum sa  v tom čase uskutočnil aj v Spojených štátoch.

Odpoveď EÚ

Nová eurokomisárka zodpovedná za ochranu údajov Viviane Reding Komisárka pre informačnú spoločnosť a médiá (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »sa vo svojich prejavoch jasne vyjadrila, že hodlá zvýšiť uvedomelosť a informovanosť občanov v tom, aký dopad má šírenie osobných informácií po internete na ich život.

Zdôraznila tiež, že „pravidlá o ochrane údajov sa musia zrevidovať, aby držali krok s technologickými zmenami a tým sa zaistili ich práva na súkromie,“ pričom kládla dôraz najmä na sociálne siete ako Facebook, MySpace a Twitter ako na hlavné zdroje nebezpečenstva pre naivných používateľov.

Európska únia už správcov sociálnych sietí donútila, aby zabezpečili, že internetové profily ľudí pod 18 rokov sa nedajú vyhľadať a sú súkromné. Deviateho februára, kedy sa bude oslavovať Deň bezpečnejšieho internetu, plánuje Komisia zverejniť odhad toho, ako pokračuje implementácia odporúčaných krokov v tejto oblasti.

Na pláne je aj revízia dvoch hlavných dokumentov v tejto oblasti: smernice o ochrane údajov a smernice o ochrane elektronického súkromia E-privacy.