„Ak nie sú odborníci IKT dostupní alebo sú dostupní, ale za príliš vysokých nákladov v porovnaní s trhovými faktormi, zhoršuje to výkonnosť sektora informačných a komunikačných technológií,“ povedal šéf Kroesovej kabinetu Anthony Whelan na konferencii, ktorú tento týždeň usporiadala jedna z najväčších lobingových skupín v tomto odvetví DigitalEurope.

Riešením je zvýšiť v Európe počet inžinierov a IKT expertov, ktorí by uspokojili dopyt odvetvia po vzdelaných pracovníkov, a zároveň znížiť vysoké platy a zlepšiť ich produktivitu.

Ekonomika EÚ totiž zaostáva vo vývoji a použití informačných a komunikačných technológií za mnohými medzinárodnými konkurentmi, hoci mnohí odborníci vnímajú digitálny prechod ako efektívny prostriedok na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ v oblasti produktivity a rastu.

Priemerná rýchlosť internetu v EÚ však ostáva v EÚ 100 krát nižšia ako v Južnej Kórei či Japonsku a rozpočet Komisie na výskum IKT je menší ako rozpočet spoločnosti Google v tejto oblasti, zdôraznila Kroes na konferencii v Bruseli počas svojho príhovoru.

S ohľadom na tieto skutočnosti sa Komisia chystá „oprášiť“ svoje strednodobé ciele na zvýšenie informačných a komunikačných technológií. Očakáva sa, že 18. mája dôjde po viacerých omeškaniach k zverejneniu nového dokumentu, ktorý bude obsahovať podrobnejší plán ako postupovať v prípade takzvanej Digitálnej agendy.

Kroesovej kabinet sa domnieva, že jednou z príčin zaostávania EÚ v oblasti digitálnych technológií je nedostatok znalostí, ktoré by podporili zavádzanie digitálnej revolúcie.

Hoci sa v Európe počet odborníkov na IKT od roku 1995 viac ako zdvojnásobil, EÚ stále nemá dostatok inžinierov na vývoj nových technológií ich využívanie vo všetkých odvetviach ekonomiky, uvádza Komisia.

Podľa jej zistení sú v Európe približne štyri milióny odborníkov na IKT, ktorý v rastúcej miere pracujú najmä v oblasti automobilového priemyslu, bankovníctva, grafických umení a mediálnom sektore (spolu 54,5 percenta) a nie v tradičnom odvetví informačných a komunikačných technológií (45,5 percenta).

E-zručnosti sú žiadané

„Hoci sú tieto čísla dobrou základňou na budovanie konkurencieschopnej znalostnej ekonomiky, nie sú dostatočné. E- zručnosti, ktoré si priemysel vyžaduje, sa konštantne menia, a v súčasnosti sa zamestnávatelia sťažujú na ich nedostatok, ako aj na nepostačujúcu úroveň profesionality a odbornosti,“ podčiarkuje správa Komisie, ktorú v marci zverejnili  počas európskeho týždňa e- zručností.

Navyše, tento druh zručností je výrazne nižší medzi dospelými, a najmä staršími obyvateľmi. Brusel sa preto snaží medzeru znížiť, ale nie každý považuje túto záležitosť za prioritu.

„Technologická medzera nás po dlhý čas nebude v budúcnosti páliť. Základne zručnosti, ktoré si v súčasnosti pestujeme, postupne tento problém vyriešila,“ povedal Jonathan Liebenau z London School of Economics.

Vpred k jednotnému digitálnemu trhu

Predseda DigitalEurope Erkki Ormala pred zverejnením Digitálnej agendy 18. mája tohto roku vyjadril priority v oblasti informačných a komunikačných  technológií. „Potrebujeme v Európe vytvoriť jednotný digitálny trh . Potrebujeme infraštruktúru. Potrebujeme zručnosti, aby sa vyriešil nedostatok IKT odborníkov,“ povedal a dodal: „Potrebujeme si vybudovať dôveru do týchto sietí. Potrebujeme garancii voľného prístupu pre odvetvie IKT Európskej únie.“

Postoje

Komisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroes povedala: „Európa trpí digitálnou chudobou. Ničí to každodenné a profesijné možnosti miliónov a brzdí to podnikanie. Nemôže to takto ďalej pokračovať.“

„Rast produktivity 40 percent v Európe je možný vďaka interakcii medzi informačnými a komunikačnými kapacitami a aktivitami priemyslu, služieb a verejného sektora. Toto číslo môže rásť exponenciálne keď sa dostaneme z recesie ak sa podarí rozšíriť použitie IKT,“ povedala generálna tajomníčka Digital Europe Bridget Cosgrave.

Dodala, že Európa by mala zvýšiť výdavky na výskum a vývoj na minimálne tri percentá HDP EÚ do roku 2015, aby sa jej podarilo ostať v hre.

Jonathan Liebenau z London School of Economics (LSE) povedal, že hlavnými prioritami európskej digitálnej budúcnosti by malo byť „chopenie sa príležitostí využívať predstavivosť- teda zvýšiť výskum a vývoj, a zároveň inteligentné transportné systémy“. Tieto body však podľa neho nie sú dostatočne zvýraznené v digitálnej agende.