Hlavná stránkaInformačná spoločnosťKomisia chce superrýchly internet za každú cenu

Komisia chce superrýchly internet za každú cenu

(EN)
zdroj europarl.europa.eu

(04.04.2012)

Európska komisia opäť tlačí na rýchlejší prechod z medených telekomunikačných sietí na optické vlákna. Tiež navrhuje spôsoby ako urýchliť investície.

 „Všeobecne sa realizuje prechod na prístupové siete novej generácie (NGA) pomalým tempom,“ píše sa pracovnom dokumente Komisie, ktorý koloval medzi odborníkmi minulý týždeň.

Brusel tvrdí, že väčšina telekomunikačných operátorov zvyšuje rýchlosť pripojenia len modernizáciou medených sietí. „Len minimum z nich investovalo väčšie sumy do optických vlákien či plánuje kompletné odpojenie medených sietí,“ píše sa v dokumente.

Pozadie

Takmer všetci občania EÚ majú prístup k internetu, ale využíva ho len štvrtina.

Super-rýchly internet tvorí len 2 % zo všetkých pripojení. Európska únia tak výrazne zaostáva za svetovými lídrami USA, Japonskom a Južnou Kóreou.

Medené siete sú najrozšírenejšou infraštruktúrou v Európe. Viac ako tri štvrtiny pripojení v EÚ je realizovaných cez túto technológiu.

Druhou najpoužívanejšou technológiou je káblový modem, s trhovým podielom 16,2 %. Káblové siete využívajú najmä Belgicko (46 % zo všetkých internetových pripojení), Maďarsko (44 %), Malta (44 %), Rumunsko (44 %), Holandsko (41 %) a Portugalsko (40 %).

Mnohí považujú optické vlákna za kľúčovú technológiu super-rýchleho internetu. Avšak jej zavádzanie trvá veľmi pomaly a v súčasnosti dosahuje pokrytie len 2 % internetových pripojení.

To je v ostrom rozpore s cieľmi stratégie Európa 2020, podľa ktorej chce mať EÚ 100% pokrytie vysokorýchlostným pripojením (30 MB/s) a aspoň 50% pokrytie superrýchlym internetom, ktorý dosahuje rýchlosť 100 MB/s.

V súčasnosti dosahuje len 6,5 % širokopásmového pripojenia rýchlosť nad 30 MB/s a 0,9 % rýchlosť nad 100MB/s.

Komisia považuje optické vlákna za technológiu budúcnosti. Avšak len málo operátorov zdieľa toto presvedčenie. V súčasnosti sú len 2 % internetových pripojení v Európe vedené cez optické vlákna.

Verejné financovanie vs kreatívne financovanie

Ak by sme sa podľa Bruselu spoliehali len na modernizáciu medených sietí a chceli do roku 2020 dosiahnuť stanovené ciele, stálo by nás to 38 mld až 58 mld eur.

Ambicióznejšie a dlhodobé riešenie, ktoré počíta s optickými vláknami  pre polovicu európskej populácie, by stálo len 181 mld až 268 mld eur.

Nie je však pravdepodobné, že operátori získajú tieto financie z verejných zdrojov. Dôvodom je kríza a škrtanie verejných výdavkov, priznáva Komisia v pracovnom dokumente.

Dokument zároveň navrhuje niekoľko originálnych riešení, ako napríklad použiť projektové bondy alebo úverové posilnenie. „Tieto nástroje posilňujú návratnosť rizikovej investície do NGA a robia tak tieto projekty komerčne zaujímavejšie,“ predpokladá Komisia.

Navrhovaný budúci európsky rozpočet počíta už aj s týmito nástrojmi, aj keď štáty sa stále nedohodli na celkovej výške rozpočtu.

Ďalšou možnosťou financovania je zapojenie koncových užívateľov. Zmysel to má predovšetkým v bohatých a riedko osídlených regiónoch, aké sú napríklad vo Fínsku.

Vo Fínsku si môžu užívatelia tieto investície odpisovať z daní. Aj keď tento model priťahuje  záujem, nie je aplikovateľný vo všetkých štátoch EÚ.

Potreba súkromných investícií

Telekomunikační operátori Deutsche Telekom v Nemecku alebo Telefónica v Španielsku zvažujú, či majú niesť najväčšie finančné bremeno transformácie telekomunikačnej infraštruktúry.

Najradikálnejšie názory tvrdia, že je to ich povinnosť. Mala by to to byť kompenzácia za to, že v minulosti vybudovali existujúce siete za verejné prostriedky.

Umiernenejšie názory zase hovoria, že operátori by mali investovať z čisto komerčných dôvodov. Optické vlákno je nový trh s obrovským potenciálom najmä pre tých, ktorý naň vstúpia ako prví.

Na druhej strane telekomunikační operátori sa obávajú straty zákazníkov pri tranzícii. Vyzývajú preto regulačné úrady, aby im umožnili účtovať si vyššie marže za to, že sprístupnia ich siete konkurencii. Vyššie marže by zatraktívnili investície do optických vlákien.

Eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová sa v posledných mesiacoch netajila tým, že chce poskytovať stimuly pre tých, ktorú budú investovať do NGA a nejaké formy trestov pre tých, ktorí nebudú. Rozhodnutie Komisie sa očakáva v priebehu nasledujúcich týždňov.

Konečný výsledok však nie je ešte vôbec istý. Kroesová čelí v týchto dňoch silnému lobingu a je pritom o nej známe, že často mení názor. Nedávny odchod vplyvného člena jej kabinetu, ktorý podporoval prísnu politiku Komisie v investíciach do NGA, môže byť signálom toho, že komisárka ešte prehodnocuje svoje postoje.

Reklama

PARTNERI

pppsponsor itas Excelentná univerzita učená právnická spoločnosť

Komentár

Stephane Arditi (15.12.2014)

Pozor! Byrokrati sú aj vo vašej kúpeľni!

Pozor! Byrokrati sú aj vo vašej kúpeľni!

V EÚ dokážeme prijať opatrenia, ktoré pomôžu nám všetkým. Ale nie ak budeme počúvať len senzácie chtivých kritikov, píše Stephane Arditi.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235