Komisárka Maglena Kuneva, ktorá je zodpovedná za ochranu spotrebiteľa, dnes (8.10.) v poobedných hodinách predstaví návrh novej Smernice o právach spotrebiteľa. Hlavným cieľom navrhovanej legislatívy je „posilniť dôveru spotrebiteľov a súčasne obmedziť byrokraciu, ktorá uzamyká podnikateľ vo vnútri hraníc členských krajín a upiera tak zákazníkom voliť si z viacerých možností.“ Text vychádza z presvedčenia, že Spoločenstvu sa doteraz nepodarilo vytvoriť skutočný jednotný maloobchodný trh a to ani v prípade „cezhraničného on-line nakupovania, ktoré by malo byť o čosi lacnejšie.“

Ročne vykoná nákup cez internet asi 150 mil. obyvateľov EÚ, zatiaľ čo len 30 mil. z nich (7% celkovej populácie) si objedná niečo z inej členskej krajiny, konštatujú štatistické údaje Európskej komisie. Brusel dodáva, že 37% obyvateľov sa cíti oveľa istejšie, ak nakupuje len v rámci svojho členského štátu: „Mnohí ľudia si neuvedomujú príležitosti, ktoré sa im ponúkajú, ak nakupujú v okolitých [krajinách] on-line.“

„Nové pravidlá sú navrhnuté tak, aby posilnili ochranu a vyplnili prázdne miesta v kľúčových oblastiach, ktoré podkopávajú dôveru spotrebiteľa,“ tvrdí komisárka Kuneva. Zdôrazňuje, že pre „spokojné nakupovanie naokolo“ musia mať zákazníci k dispozícií sieť, ktorá ochraňuje ich práva v každom členskom štáte. V konečnom dôsledku je jej cieľom tiež „umožnenie väčšej voľby a poskytnutie viac príležitostí.“

Komisia predpokladá, že príjmy z on-line predaja sa v roku 2013 vyšplhajú do výšky 291 mld. eur. Pre porovnanie, na konci roka 2008 by mali dosiahnuť 128 mld. eur, z čoho 24 mld. eur sa zinkasuje za nákupy, ktoré sa uskutočnia v inom členskom štáte. Vyjadrené v pomere, každý piaty maloobchodný predajca má nejakého svojho zákazníka za hranicami svojej členskej krajiny.

Smernica prináša niekoľko zásadných prvkov pre oblasť elektronického obchodu:

• povinnosť informovať potenciálneho zákazníka o konečnej cene, geografickom umiestnení v sklade a všetkých charakteristikách tovaru,
• časový rámec 30 dní na doručenie tovaru od jeho objednania, pričom zodpovednosť za stratu alebo poškodenie tovaru počas prepravy znáša predajca. Na druhej strane, ak tovar nie je doručený v časovom limite, zákazník má do 7 dní od uplynutia doby nárok požadovať odškodnenie,
• právo nakupujúceho vrátiť produkt do 14 dní od jeho doručenia, resp. právo zmeniť svoje rozhodnutie v prípade, ak predávajúci neposkytol kompletné informácie o produkte,
• v prípade, že tovar obsahuje výrobné chyby, spotrebiteľ má právo do dvoch mesiacov požiadať o ich odstránenie alebo o výmenu produktu,
• smernica rovnako upravuje aj nové spôsoby platieb a objednávania, napríklad prostredníctvom mobilného telefónu – elektronický obchod musí prispôsobiť svoj web tak, aby mal zákazník možnosť oboznámiť sa so všetkými informáciami a obchodnými podmienkami aj napriek limitovanej veľkosti displeja.

Návrh legislatívy tiež definuje tzv. „čiernu listinu“ zakázaných obchodných podmienok, ktoré nemožno uplatňovať a vyžadovať bez udania opodstatneného dôvodu. Súčasne hovorí o „šedom zozname,“ ktorý vymenúva nespravodlivé obchodné podmienky. Ide napríklad o častú formuláciu „ak zákazník nestanoví inak,“ ktorá vytvára predpoklad pre automatický a mnohokrát nevedomý súhlas. Nakupujúci by mal mať po novom právo odstúpiť od takýchto ustanovení aj po uzatvorení zmluvy o kúpe.

Nuria Rodriguez z európskej spotrebiteľskej organizácie BEUC, pre EurActiv povedala, že navrhovaná smernica „v mnohých smeroch nespĺňa očakávania.“ Ako príklad uvádza, že zodpovednosť za kvalitu tovaru by sa mala rozdeliť medzi výrobcu a predávajúceho. Súčasne vyčíta textu, že problematiku cezhraničného predaja zužuje len na on-line transakcie, pričom problém je oveľa širší. Smernicu hodnotí ako text, ktorý „harmonizuje všetko v maximálnej miere, zatiaľ čo spotrebiteľovi poskytuje ochranu na minimálnej úrovni.“

Pred tým, než smernica vstúpi do platnosti, bude musieť úspešne prejsť celým legislatívnym procesom, v rámci ktorého bude musieť získať aj podporu pléna európskych poslancov a členských krajín.