Na konferencii v Nice IT experti upozornili európskych ministrov, že tzv. „digitálna priepasť narastá.“ Nemali na mysli rozdielnu úroveň informatizácie v jednotlivých členských krajinách, ale najmä obmedzený počet prípojok. Vízia internetu budúcnosti predpokladá, že užívatelia budú neustále on-line, teda budú neustále využívať svoje pripojenie do medzinárodnej siete. Tento stav spätne vyvoláva požiadavku nárastu bodov konektivity.

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »vo svojej nedávnej správe navrhla, aby štvrtina internetových pripojení fungovala na báze novej verzie IP protokolu (IPv6). „V súčasnosti používaná verzia IPv4 už generuje viac ako 4 mld. [IP] adries,“ pričom ich počet je vzhľadom na 12-miestne číselné kombinácie obmedzený, konštatuje Brusel. Naproti tomu nová verzia funguje na princípe sérií radov, čo vytvára priestor pre vytvorenie neporovnateľne viac jedinečných identifikátorov prípojok. V praxi to znamená, že ak bude počet pripojení do internetu aj naďalej exponenciálne rásť, prechod na IPv6 bude nevyhnutný.

V roku 2008 má prístup do internetu asi 3 mld. ľudí na celom svete. Okrem štandardných stolných počítačov sa používa asi 1,2 mld. notebookov, uvádzajú štatistiky švajčiarskych vedcov. Pre pripojenie všetkých zariadení, ktoré sú dnes funkčné, do internetu by bolo potrebné vygenerovať veľké množstvo nových IP adries. Pri súčasnom tempe rozširovania internetu sa odhaduje, že posledná IP adresa sa na základe IPv4 vygeneruje v období 2010-2011. Za predpokladu, že v tom čase sa bude ako jediná používať iba verzia 4, to bude znamenať, že počet užívateľov internetu dosiahne svoj strop a obmedzenie technológie nedovolí pripojiť sa ďalším potenciálnym užívateľom.

Prechod na IPv6 však so sebou prináša niekoľko rizík a výziev:

• IPv6 nie je len softvérovým riešením, ale vyžaduje si hardvérovú podporu. Pre viacerých poskytovateľov konektivity, ako aj pre užívateľov preto môže prestavovať dodatočné náklady na nákup nových zariadení.
• Oveľa vážnejším rizikom je však ochrana súkromia. Dnes, ak sa laptop pripája do internetu, môže pracovať s viacerými adresami IP, v závislosti od počtu poskytovateľov pripojenia, ako aj od charakteru služieb (dynamická IP adresa a pod.). Identifikácia v rámci IPv6 je jednoznačnejšia, pričom IP adresa sa viac ponáša na súkromnú informáciu, ktorá sa spája s konkrétnym užívateľom, resp. jeho počítačom. Táto skutočnosť sa stala hlavným argumentom aktivistov, ktorí tvrdia, že IP adresu treba považovať za osobný údaj.

Andrej Miklošík, expert na internet a internet marketing spoločnosti MONOGRAM, v máji pre EurActiv.sk povedal, že "blížiaci sa nedostatok IP adries netreba vnímať dramaticky. Prechod na IPv6 sa uskutoční postupne, bez výrazných komplikácií, pretože oba protokoly môžu fungovať paralelne napriek nekompatibilite. Už teraz je zrejmé, že ceny za IPv4 výrazne vzrastú najmä v období tesne pred rokom 2011."

"Situácia na Slovensku nevyzerá veľmi dobre. Prevádzkovatelia portálov a poskytovatelia internetového pripojenia zatiaľ IPv6 veľmi nepodporujú. Medzi prvé lastovičky patrí napríklad SANET, ktorý prideľuje IPv6 adresy v spolupráci s RIPE (Reseaux IP Europeens), európskym koordinátorom rozdeľovania IPv6 adries," dodal  Miklošík (EurActiv 23/05/08).