Hlavná stránkaHospodárske riadenie EÚHospodárske riadenie EÚ - heslár

Hospodárske riadenie EÚ - heslár

foto: predseda EK José Manuel Barroso, zdroj: TASR/AP

(Posledná aktualizácia: 21.04.2015)

Ekonomická a finančná kríza naplno odhalili nedostatky v hospodárskych a fiškálnych politikách. Členské krajiny preto prijímajú opatrenia na posilnenie hospodárskeho riadenia. Jeho súčasťou sú zároveň preventívne kroky s cieľom zabrániť opakovaniu kríz v budúcnosti.


    • Prelom rokov 2009/2010 – Prevalenie gréckych problémov, začiatok dlhovej krízy.
    • 7. – 8. mája 2010 – Grécko získalo od európskych lídrov prísľub bilaterálnej pomoci v objeme 110 miliárd eur, ministri financií schválili vznik dočasného eurovalu 1 (EFSF).
    • 17. – 18. júna 2010 Európski lídri podporili návrh Európskej komisie na posilnenie hospodárskeho riadenia v EÚ. Hlavnou súčasťou návrhu bolo zavedenie európskeho semestra, prísnejšieho rozpočtového dohľadu a tvrdších sankcií za rozpočtové prešľapy. Veľká Británia si zabezpečila opt-out (výnimku) z povinností vyplývajúcich z novej schémy.
    • 28. – 29. októbra 2010 – Členské štáty prijali konečný plán na posilnenie hospodárskeho riadenia.
    • 21. novembra 2010 – Írsko ako prvá krajina eurozóny požiadala o pomoc z eurovalu 1.
    • 12. januára 2011 – Začiatok prvého európskeho semestra.
    • 6. apríla 2011 – Portugalsko požiadalo o pomoc z eurovalu 1.
    • 23. júna 2011 – Európski lídri na summite schválili vytvorenie trvalého eurovalu 2 (ESM).
    • 23. novembra 2011 – Európska komisia zverejnila Zelenú knihu na preskúmanie uskutočniteľnosti zavedenia dlhopisov stability tzv. eurobondov.
    • 13. decembra 2011 – Balík šiestich legislatívnych aktov na reformu Paktu stability a rastu a posilnenie rozpočtovej disciplíny (tzv. six-pack) vstúpil do platnosti.
    • 8. februára 2012 – Grécko požiadalo o druhú pomoc od členských štátov eurozóny (financovaná z eurovalu 1).
    • 2. marca 2012 – Lídri 25 členských krajín EÚ (okrem Veľkej Británie a Českej republiky) podpísali tzv. fiškálnu zmluvu čiže Zmluvu o stabilite, koordinácii a riadení v Hospodárskej a menovej únii.
    • 25. júna 2012 – O finančnú pomoc požiadali Španielsko a Cyprus.
    • 28. – 29. júna 2012 – Európski lídri prijali 120-miliardový prorastový pakt. Zároveň položili základ bankovej únie rozhodnutím o vytvorení spoločného systému bankového dohľadu, pri ktorom bude hrať ústrednú rolu Európska centrálna banka.
    • 13.14. decembra 2012 Európski lídri schválili dohodu o jednotnom bankovom dohľade, podporili rozvíjanie ďalších pilierov bankovej únie.
    • 30.  mája 2013 Balík dvoch legislatívnych aktov o spoločnom posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a nápravy nadmerného deficitu v eurozóne vstúpil do platnosti.
    • 15. októbra  2013 Ministri financií odsúhlasili jednotný bankový dohľad. 
    • 8. decembra 2013 Írsko vystupuje zo záchranného programu.
    • 18. mája 2014 Portugalsko vystupuje zo záchranného programu.
    • 21. mája 2014 26 členských štátov EÚ podpísalo dohodu o príspevkoch do jednotného fondu na ozdravenie bánk. Ide o kľúčovú časť jednotného rezolučného mechanizmu a teda aj bankovej únie.
    • 4. november 2014 - Jednotný bankový dohľad nadobúda účinnosť
    • 28. november 2014 – Komisia zverejnila oznámenie o vyhodnotení Hospodárskeho riadenia v EÚ
    • 13. január 2015 - Komisia zverejnila Opens external link in new windownové usmernenia k aplikácii Paktu stability a rastu

      Heslá súvisiace s hospodárskym riadením:

      Opens external link in new window Viac hesiel v 2. časti


      HOSPODÁRSKE RIADENIE

       

      Ekonomická, finančná a dlhová kríza s neobyčajnou silou zasiahla Európu a naplno odhalila nedostatky v hospodárskych a fiškálnych politikách jej štátov a veľkú prepojenosť európskych ekonomík. Členské krajiny EÚ sa preto snažia posilniť svoje hospodárske riadenie. Jeho súčasťou sú aj preventívne kroky s cieľom zabrániť opakovaniu kríz v budúcnosti.

      Sprísnený režim vstúpil do platnosti 13. decembra 2011. Významnú úlohu hrá posilnený Pakt stability a rastu, ktorý stanovuje limit pre verejný dlh na úrovni 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) a pre deficit verejných financií na úrovni 3 % HDP.

      - Jeho preventívna časť sa odvíja od napĺňania strednodobých rozpočtových cieľov členských štátov a vyžaduje hlbšiu koordináciu fiškálnych politík.

      - Nápravná časť sa opiera o postup pri nadmernom deficite v prípade prekročenia stanoveného limitu pre dlh a/alebo deficit a môže vyústiť až do uvalenia pokuty.

      Opatreniami posilneného hospodárskeho riadenia sú:

      • Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení v Hospodárskej a menovej únii (fiškálna zmluva)

      • Posilnený Pakt stability a rastu prijatím šiestich legislatívnych aktov (šesťbalíček, six-pack)

      • Dva legislatívne akty (dvojbalíček, two-pack) na posilnenie rozpočtového dohľadu v eurozóne

      • Zelená kniha o dlhopisoch stability (eurobondoch)

      • Európsky semester

      • Stratégia Európa 2020

      • Pakt euro plus

      • Náprava a ozdravenie finančného sektora

      • Dočasný euroval EFSF

      • Trvalý euroval ESM

       

      PAKT STABILITY A RASTU

       

      Je dohodou, ktorá zaväzuje členské krajiny (primárne členov eurozóny) dodržiavať rozpočtovú disciplínu, pričom stanovuje konkrétne kritériá. Hrá významnú úlohu v hospodárskom riadení.

      Európska rada na summite v Dubline v roku 1996 poverila Radu pre hospodárske a finančné záležitosti vypracovať „Rozhodnutie o Pakte stability a rastu,“ ktoré bolo následne prijaté Európskou radou v Amsterdame v júni 1997.

      Pakt stability a rastu je úzko spojený s vytvorením Hospodárskej a menovej únie a má zabrániť nadmerným rozpočtovým deficitom po zavedení eura. Zmluva o fungovaní Európskej únie síce určuje kritériá, za ktorých môže krajina zaviesť euro, nevyjadruje sa však k rozpočtovej politike po jeho zavedení. V tomto zmysle ustanovenia Paktu stability a rastu priamo nadväzujú na ustanovenia Zmluvy o fungovaní EÚ.

      Cieľom Paktu je zabezpečiť riadne hospodárenie s verejnými financiami v Únii, aby členské štáty s menej zodpovednou rozpočtovou politikou nepoškodili dôveru v euro, ekonomickú stabilitu celej eurozóny a tým aj iné členské krajiny. Ďalším cieľom je podpora konvergencie, približovania sa ekonomík členov eurozóny a koordinácia fiškálnej politiky.

      Realizácia Paktu

      Fungovanie Paktu spočíva hlavne na dvoch pilieroch, ktoré vyplývajú z dvoch nariadení: preventívnej a nápravnej časti.

      Preventívna časť je o priebežnej kontrole stavu verejných financií v členských krajinách a mala by viesť k zabezpečeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Vlády členských štátov pravidelne vypracovávajú program stability ako podklad riadenia finančnej a hospodárskej politiky, ktorý obsahuje strednodobé ciele verejných rozpočtov. Tieto programy vyhodnocuje Komisia.

      Nápravná časť nastáva v momente, keď deficit prekročí 3 % HDP a/alebo dlh prekročí 60 % HDP. Výnimkou sú len mimoriadne krízové obdobia a výnimočné udalosti, ktoré negatívne ovplyvňujú finančný stav štátu, ale vláda nemá páky, aby ich ovplyvnila. Ospravedlnenia sú možné aj keď ide o dôsledok výrazného poklesu HDP, kumulatívneho poklesu výroby alebo dlhodobo slabého ročného rastu.

      Proces nápravy sa nazýva postup pri nadmernom deficite. O jeho začatí rozhodne Rada EÚ na základe odporúčania Európskej komisie. Dotknutý štát dostane nápravné odporúčania a termín dokedy musí prijať nápravné opatrenia. Postup členského štátu podrobne sleduje Komisia a Rada EÚ. V prípade, že krajina neprijíma adekvátne opatrenia, alebo neplní stanovený plán, postup pri nadmernom deficite môže vyvrcholiť uvalením sankcií.

      Posilnený Pakt stability a rastu

      Skúsenosť ukázala, že Pakt sa v praxi často nedodržiaval a Komisia sa márne snažila vymôcť jeho dodržiavanie. Problém rieši posilnený Pakt stability a rastu na základe šiestich legislatívnych nariadení, ktorý platí od 13. decembra 2011. Kľúčové je, že posilnený Pakt prináša systém sankcií, ktoré by mali zabezpečiť jeho hladké napĺňanie v praxi. Zároveň stanovuje pokuty za zámerné alebo nedbalé skresľovanie údajov o dlhu a deficite, ktoré sa v minulosti dialo. Vzťahuje sa na krajiny, ktoré majú euro.

      Sankcie v preventívnej časti Paktu stability a rastu

      Aby sa posilnený Pakt skutočne dodržiaval, Európska komisia každý rok hodnotí programy stability členských štátov v rámci európskeho semestra. Ak skutočné údaje nie sú v súlade so strednodobými cieľmi ich verejných rozpočtov resp. s potrebným zlepšením stavu verejných financií, dotknutý štát dostane varovanie, pričom Komisia môže vypracovať odporúčanie na prijatie nápravných opatrení. Konečné rozhodnutie prijme Rada EÚ na základe hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Ak Rada EÚ uzná, že daná krajina požadované opatrenia nevykonala, Komisia má dvadsať dní na odporučenie Rade EÚ, aby od dotknutého štátu žiadala uloženie úročeného vkladu na úrovni 0,2 % jeho HDP v predchádzajúcom roku. Takémuto trestu sa daná krajina bude môcť vyhnúť len ak kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ bude hlasovať proti jeho vymáhaniu (tzv. reverzná kvalifikovaná väčšina). Ak dotknutá krajina prijme nápravné kroky, vklad aj naakumulovaný úrok sa jej vráti.

      Sankcie v nápravnej časti Paktu stability a rastu

      Môžu byť uvalené v prípade, že Rada EÚ potvrdí výskyt nadmerného deficitu či dlhu. Komisia Rade EÚ do 20 dní odporučí, aby od neho požadovala neúročený vklad vo výške 0,2 % HDP v predchádzajúcom roku na účet exekutívy. Neúročenému vkladu sa krajina bude môcť vyhnúť len v prípade, že proti jeho vymáhaniu bude hlasovať kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ (tzv. reverzná kvalifikovaná väčšina). Ak dotknutá krajina už vložila úročený vklad na účet Komisie v rámci sankcií týkajúcich sa preventívnej časti Paktu stability a rastu, tento vklad sa stane neúročeným.

      Pokuta

      Ak krajina nadmerný deficit neodstráni a Rada EÚ to potvrdí, Komisia má opäť 20-dňovú lehotu na to, aby Rade EÚ odporučila uloženie pokuty vo výške 0,2 % HDP dotknutého štátu v predchádzajúcom roku. Zabrániť jej môže opäť len Rada EÚ, ak hlasuje proti jej uvaleniu kvalifikovanou väčšinou. Ak už štát uložil na účet Komisie neúročený vklad, zmení sa na pokutu. Pokuta môže dosiahnuť až 0,5 % HDP v prípade opakovaného nedodržania odporúčaní Rady, ktoré by mali viesť k odstráneniu nadmerného deficitu.

      Sankcie za manipulovanie štatistických údajov

      V prípade skresľovania údajov o deficite a dlhu, či už zámerného, alebo z nedbanlivosti, môže Rada EÚ na základe odporúčania Komisie uvaliť pokutu dotknutému členskému štátu až do výšky 0,2 % HDP podľa povahy, závažnosti a trvania skresľovania dát. Rozhodnutia o pokutách môže preskúmať Súdny dvor EÚ, ktorý ich môže zrušiť, zvýšiť, či znížiť. Úroky z vkladov či pokuty sa ukladajú do ESM (euroval 2).

       

      BALÍK ŠIESTICH LEGISLATíVNYCH AKTOV (tzv. six-pack)

      Ide o súbor opatrení, ktorý sprísnil Pakt stability a rastu. Tvorí ho päť nariadení a jedna smernica, ktoré navrhla Európska komisia. Členské štáty a Európsky parlament ich schválili v októbri 2011. Posilnený Pakt stability a rastu vstúpil do platnosti 13. decembra 2011.

      Reforma zavádza automatickejšie procesy využívaním reverznej kvalifikovanej väčšiny pri uvaľovaní trestov. Za klamlivé štatistické údaje o deficite a dlhu hrozí pokuta 0,2 % HDP. Viac pozornosti sa venuje aj makroekonomickým nerovnováham a štátom, ktoré ani po výzve neprijmú nápravné opatrenia, bude hroziť pokuta vo výške 0,1 % HDP.

      a. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny

      Nariadenie stanovuje systém sankcií v prípade neprijatia opatrení proti nadmerných makroekonomických nerovnováh. Vzťahuje sa na členské štáty eurozóny. Odhaľovanie makroekonomických nerovnováh je integrálnou súčasťou postupov európskeho semestra. Európska komisia vychádza z hodnotiacej tabuľky s jedenástimi indikátormi, ktorými sleduje vonkajšie a vnútorné nerovnováhy a nevyváženosť v konkurencieschopnosti (napr. bežný účet platobnej bilancie, čisté investície, miera zadlženia verejného aj súkromného sektora, nezamestnanosť, ceny nehnuteľností).

      Sankcie

      V prípade, že Komisia odhalí významné štrukturálne problémy, dotknutá krajina sa stáva predmetom hlbšieho skúmania. Ak hlbšie skúmanie potvrdí nadmerné nerovnováhy, dostane odporúčania ako ich riešiť. Ak nebude adekvátne reagovať, Rada EÚ po odporúčaní Komisie môže začať postup pri nadmernej nerovnováhe, ktorý môže vyvrcholiť sankciou vo forme úročeného vkladu alebo pokuty vo výške 0,1 % HDP. Rozhodnutie o treste je platné, pokiaľ kvalifikovaná väčšina v Rade nebude proti jeho uvaleniu.

      b. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii

      Mení existujúcu legislatívu (preventívna časť Paktu stability a rastu) a dopĺňa ju o pravidlá týkajúce sa európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík, posilnenia hospodárskeho dialógu medzi inštitúciami EÚ, stanovovania strednodobých rozpočtových cieľov, predkladania a spracovania programov stability a konvergenčných programov a nezávislosti v štatistickej oblasti.

      c. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh

      Cieľom je podchytiť trendy, ktoré by mohli viesť k vzniku makroekonomického vývoja s nepriaznivým vplyvom na fungovanie jednej krajiny alebo celej EÚ. Nariadenie sa uplatňuje v rámci európskeho semestra. Základ tvorí mechanizmus varovania vychádzajúci z hodnotiacej tabuľky so súborom ukazovateľov, ktoré sledujú vonkajšie a vnútorné nerovnováhy a nedostatky v konkurencieschopnosti. Európska komisia vo svojej správe hodnotí všetky členské krajiny a identifikuje tie, ktoré čelia riziku nevyváženosti. Z pohľadu vnútorných nerovnováh sa sledujú tie, ktoré vznikajú vplyvom verejného či súkromného zadlženia, vývoja vo finančnom sektore, cenách nehnuteľností a  nezamestnanosti. Pokiaľ ide o vonkajšie nerovnováhy berie sa do úvahy stav bežného účtu platobnej bilancie, čisté investičné pozície krajín, reálne efektívne výmenné kurzy merajúce cenovú konkurencieschopnosť, podiely na exportných trhoch a zmeny v jednotkových nákladoch práce. V prípade finančného sektora sa Komisia opiera o odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká. Pri odhalení nerovnováh alebo ich hrozby Európska komisia daný štát podrobí hĺbkovému preskúmaniu. Ak potvrdí existenciu nedostatkov, Rada EÚ na základe jej odporúčania môže štátu navrhnúť nápravné kroky.

      Postup pri nadmernej nerovnováhe

      Dochádza k nemu po tom, čo Rada EÚ na základe odporúčania Komisie potvrdí existenciu nadmernej nerovnováhy a odporučí dotknutému štátu prijať nápravné opatrenia. Ten musí následne predložiť Rade EÚ a Komisii plán nápravných opatrení, ktorý Rada EÚ posúdi. Ak ho zhodnotí ako dostatočný, stanoví sa časový harmonogram na nápravu. V opačnom prípade ho krajina musí prepracovať.

      Rada aj Komisia dozerajú, ako dotknutý štát realizuje v praxi svoj nápravný plán. Ak sa odchýli od vytýčených cieľov, alebo nereaguje adekvátne na odporúčania, celý proces môže vyvrcholiť sankciou vo forme úročeného vkladu alebo pokuty vo výške 0,1 % HDP. Uvalenie úročeného vkladu hrozí v prípade jedného zlyhania pri plnení nápravných opatrení. Po druhom zlyhaní sa úročený vklad

      mení na pokutu. Sankcie rovnako hrozia aj ak krajina dvakrát za sebou nedokáže predložiť dostačujúci plán nápravných opatrení. Rozhodnutie o takomto treste je platné, pokiaľ kvalifikovaná väčšina v Rade nebude proti jeho uvaleniu.

      d. Nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku

      Mení existujúcu legislatívu (nápravná časť Paktu stability a rastu) a dopĺňa ju o ustanovenia na urýchlenie a objasnenie postupu pri nadmernom deficite a pravidlá na posilnenie dialógu medzi inštitúciami EÚ počas tohto procesu. (Viac informácií nájdete v hesle „Postup pri nadmernom deficite“).

      e. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne

      Ide o systém sankcií na zlepšenie presadzovania preventívnej a nápravnej časti Paktu stabilitya rastu. Vzťahuje sa na krajiny eurozóny. Zároveň stanovuje pokuty za zámerné alebo nedbalé skresľovanie údajov o dlhu a deficite.

      (Viac informácií nájdete v hesle „Pakt stability a rastu“).

      f. Smernica Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov

      Rozpočtový rámec sa vzťahuje na systémy rozpočtového účtovníctva a štatistického vykazovania, pravidlá a postupy pri vypracovávaní prognóz pre rozpočtové plánovanie, numerické fiškálne pravidlá špecifické pre jednotlivé štáty, rozpočtové postupy v jednotlivých fázach, stanovovanie priorít politiky a strednodobých rozpočtových cieľov, nezávislé monitorovanie a analýzy na zvýšenie transparentnosti rozpočtových postupov, mechanizmy a pravidlá upravujúce vzťahy medzi verejnými orgánmi vo verejnej správe.

      Zameriava sa na päť hlavných okruhov:

      1. Účtovníctvo a štatistika

      Smernica zaväzuje členské štáty, aby zaviedli systémy účtovníctva verejných financií, ktoré budú úplne a dôsledne zahŕňať všetky subsektory verejnej správy. Zároveň musia zabezpečiť verejnú dostupnosť dát.

      2. Prognózy

      Na tvorbu makroekonomických prognóz musia byť využívané čo najaktuálnejšie informácie a rozpočtové plánovanie založené na najpravdepodobnejšom makrofiškálnom scenári. Rozpočtové prognózy musia byť porovnávané s najčerstvejšími prognózami Komisie a prípadne ďalších nezávislých orgánov.

      Smernica zároveň zaväzuje exekutívu k príprave rozpočtových prognóz výdavkov Únie podľa viacročného finančného rámca, s ktorými môžu pracovať národné štáty pri príprave svojich rozpočtov. Eurostat každé tri mesiace zverejňuje štvrťročnú úroveň dlhu a deficitu krajín.

      3. Numerické fiškálne pravidlá

      Členské štáty musia zaviesť numerické fiškálne pravidlá, špecifické pre danú krajinu, v súlade s referenčnými hodnotami o deficite (3 %) a dlhu (60 %), ktoré podporujú dodržanie strednodobých rozpočtových cieľov.

      4. Strednodobé rozpočtové rámce

      Smernica zároveň obsahuje povinnosť vytvorenia dôveryhodných a efektívnych strednodobých rozpočtových rámcov pokrývajúcich minimálne tri roky.

      5. Transparentnosť verejných financií a komplexný rozsah rozpočtových rámcov.

      Členské štáty musia zverejňovať podrobné informácie o rozpočtových postupoch vrátane napríklad problémových úverov, štátnych záruk a záväzkov vyplývajúcich z činnosti verejnoprávnych podnikov a aj ich rozsah.

       

      BALÍK DVOCH LEGISLATÍVNYCH AKTOV (tzv. two-pack)

      Posilňuje dohľad nad hospodárením krajín eurozóny.

      Obsahuje dve nariadenia:

      a. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne

      Podstatou je monitoring a skúmanie návrhov rozpočtových plánov. Nariadenie ukladá členským krajinám eurozóny každoročne do 15. októbra predkladať návrhy svojich rozpočtov Európskej komisii a Euroskupine (ministri financií krajín eurozóny) na preskúmanie. Exekutíva následne porovná ich súlad s Paktom stability a rastu a ak odhalí odchýlky, môže požiadať o prepracovanie.

      Posudkom sa zároveň zaoberá aj Euroskupina, čím sa zvyšuje vzájomná kontrola v eurozóne. Suverenita národných parlamentov pri prijímaní rozpočtov ostáva nedotknutá. Majú právo požiadať Komisiu o vysvetlenie v prípade, že požiada o prepracovanie rozpočtu.

      b. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou v eurozóne alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené

      Vzťahuje sa na členské krajiny, ktoré majú finančné problémy (čerpajú pomoc z ESM, v minulosti z EFSF), alebo im ešte len hrozia. Dnes sa týka Grécka, Írska, Portugalska, Španielska a Cypru.

      Na základe rozhodnutia Európskej komisie podliehajú silnejšiemu dohľadu a majú povinnosť prijímať opatrenia na riešenie zdrojov nestability. Ak nemajú vlastné administratívne kapacity, Komisia im môže poskytnúť technickú pomoc (ako je napríklad Pracovná skupina pre Grécko).

       

      STRATÉGIA EURÓPA 2020

      Viacročný hospodársky plán pre dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V roku 2010 nahradila Lisabonskú stratégiu.

      Stanovuje päť základných cieľov do roku 2020:

      1. Miera zamestnanosti ľudí vo veku 20 – 64 rokov by mala dosiahnuť 75 %.

      2. Úroveň investícií do výskumu a vývoja 3 % HDP EÚ.

      3. V oblasti klímy/energie obmedzenie emisií CO2 o 20 % v porovnaní s rokom 1990, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % (celkovej spotreby energie) a zároveň zníženie spotreby energie o 20 %.

      4. Podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku by sa mal znížiť pod 10 % a minimálne 40 % ľudí vo veku 30 až 34 rokov by malo mať vysokoškolské vzdelanie.

      5. Z ohrozenia chudobou by sa malo vymaniť 20 miliónov obyvateľov EÚ.

      Stratégia sa viaže na tzv. európsky semester.

      Slovensko si stanovilo svoje ciele v Národnom programe reforiem 2010, pričom v ďalšej aktualizácii národného programu reforiem (v roku 2011) ich spresnila:

      1. Miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov by mala dosiahnuť 72 %.

      2. Úroveň investícií do výskumu a vývoja by mala dosiahnuť 1,0 % HDP.

      3. V oblasti klímy/energie je cieľ znížiť nárast emisií mimo schémy obchodovania s emisiami tak, aby nepresiahol úroveň z roku 2005 o viac ako 13 %, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na 14 % a zvýšiť energetickú efektívnosť úsporou 11 % konečnej spotreby v porovnaní s priemerom v rokoch 2001 – 2005.

      4. Podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, by sa mal udržať pod 6 % a minimálne 40 % ľudí vo veku 30 až 34 rokov by malo mať vysokoškolské vzdelanie.

      5. Vymaniť z rizika chudoby 170 tisíc ľudí.

      EÚ sa v marci 2014 dohodla na revízii stratégie Európa 2020. Európska komisia zverejnila oznámenie a vypísala verejnú konzultáciu, ktorá pomôže zmapovať prvé roky jej implementácie a vhodne nastaviť jej ciele a iniciatívy pre nasledujúce roky.

       

      EURÓPSKY SEMESTER

      Cyklus koordinácie hospodárskej politiky EÚ v prvej polovici roka, pred tým, ako národné vlády navrhnú rozpočty na nasledujúci rok. Cieľom európskeho semestra je zároveň zosúladiť nástroje Paktu stability a rastu a stratégie Európa 2020.

      Odvíja sa od Ročného prieskumu rastu, ktorý vydáva Európska komisia ako strategický rámec pre európske a národné politiky v danom roku. V rámci európskeho semestra musia členské štáty Komisii do apríla predložiť Národné programy reforiem a Programy stability (krajiny bez eura predkladajú Konvergenčné programy).

      Národný program reforiem sa týka makroekonomickej koordinácie, dlhodobého výhľadu, prekážok pre rast, národných cieľov, štrukturálnych reforiem, opatrení a dôsledkov. Program stability sa zameriava na fiškálnu politiku. Komisia programy vyhodnocuje a v júni predkladá špecifické odporúčania alebo varovania v prípade veľkých odchýlok. Krajiny sa zároveň vzájomne kontrolujú.

      O správe Európskej komisie diskutujú európski lídri na júnovom summite. Odporúčania prijíma na návrh Európskej komisie Rada EÚ. Druhá polovica roka je tzv. národným semestrom, keď parlamenty prijímajú rozpočty na nadchádzajúci rok, v ktorých by mali zohľadniť výsledky európskeho semestra.

      Ročný prieskum rastu

      Je začiatkom ročného cyklu koordinácie hospodárskeho a fiškálneho plánovania v rámci európskeho semestra. Vydáva ho Európska komisia a stanovuje v ňom priority pre hospodárske a rozpočtové politiky a reformy zamerané na podporu rastu a zamestnanosti v súlade s Paktom stability a napĺňaním cieľov stratégie Európa 2020. Členské štáty v nadväznosti na Ročný prieskum rastu Európskej komisie predkladajú Národné programy reforiem a Programy stability/Konvergenčné programy.

      Národný program reforiem

      V rámci európskeho semestra vlády členských štátov do apríla predkladajú Európskej komisii Národný program reforiem spolu s Programom stability (krajiny bez eura predkladajú Konvergenčné programy). Zaoberá sa makroekonomickou koordináciou, dlhodobým výhľadom, prekážkami a podporou pre rast, národnými cieľmi, štrukturálnymi reformami, opatreniami a dôsledkami.

      Národný program reforiem patrí medzi nástroje zamerané na napĺňanie cieľov stratégie Európa 2020. Európska komisia ho vyhodnocuje spolu s Programom stability a v júni predkladá špecifické odporúčania alebo varovania v prípade veľkých odchýlok.

      Program stability

      V rámci európskeho semestra vlády do apríla Európskej komisii predkladajú Národný program reforiem spolu s Programom stability (krajiny bez eura predkladajú Konvergenčné programy). Patrí medzi nástroje zamerané na plnenie podmienok Paktu stability a rastu. Štáty v nich uvádzajú výhľad pre vývoj svojej fiškálnej pozície, odhad vývoja ekonomiky, opatrenia v oblasti rozpočtu a hospodárstva, či v prípade nutnosti konsolidačné plány. Európska komisia ho vyhodnocuje spolu s Národným programom reforiem a v júni predkladá špecifické odporúčania alebo varovania v prípade veľkých odchýlok.

      Hospodárska prognóza

      Ďalším nástrojom európskeho semestra sú krátkodobé makroekonomické prognózy, ktoré vypracúva Európska komisia trikrát ročne, v zime, na jar a na jeseň. Vychádza sa z nich pri posudzovaní makroekonomických parametrov členských štátov. Každá prognóza má minimálne dvojročný výhľad a zohľadňuje celkovo 180 ukazovateľov. Nie sú založené na centralizovanom modeli ekonometrických meraní, ale vychádzajú z analýz regionálnych úradníkov Generálneho riaditeľstva ECFIN.

      Špecifické odporúčania

      (Country-specific recommendations, CSRs) – ide o záverečnú fázu európskeho semestra, cyklu koordinácie hospodárskej politiky EÚ, v rámci ktorého krajiny v apríli predkladajú Národné programy reforiem týkajúce sa makroekonomickej koordinácie, opatrení, štrukturálnych zmien a napĺňania cieľov stratégie Európa 2020 a v prípade krajín s eurom Programy stability obsahujúce údaje o ich fiškálnej pozícii s ohľadom na podmienky Paktu stability a rastu. Európska komisia oba programy vyhodnocuje a na ich základe vypracováva odporúčania špecificky pre každú krajinu. V prípade veľkých odchýlok vydáva varovania.

       

      PAKT EURO PLUS (pôvodne Pakt konkurencieschopnosti, Pakt pre euro) 

      je plán na zníženie hospodárskych nerovnováh medzi členskými štátmi.

      Zameriava sa na podporu konkurencieschopnosti, zamestnanosti, udržateľnosť verejných financií, posilnenie finančnej stability a koordináciu v daňovej oblasti.

      Obsahuje šesť opatrení – zákaz indexácie miezd, uznávanie kvalifikácií a posilnenie mobility pracovnej sily, prispôsobovanie dôchodkových systémov demografickému vývoju, tvorbu národných krízových mechanizmov pre banky, uzákonenie dlhovej brzdy v ústavách štátov a harmonizáciu v oblasti korporátnych daní.

      Vzťahuje sa na krajiny eurozóny a dobrovoľne sa k nemu pridali aj Bulharsko, Dánsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Rumunsko. Je založený na princípe otvorenej metódy koordinácie (prelinkovanie na heslo na Europskaunia.sk). Európska rada ho prijala počas summitu 25. marca 2011.

      Riešenie makroekonomických nerovnováh

      V uplynulej dekáde medzi členskými krajinami vznikli vážne nedostatky v konkurencieschopnosti a makroekonomické nerovnováhy. V snahe o ich riešenie vznikla Procedúra pri makroekonomických nerovnováhach (Macroeconomic Imbalance Procedure – MIP), ktorá patrí do aktivít v rámci európskeho semestra.

      Základ tvorí mechanizmus varovania vychádzajúci z hodnotiacej tabuľky so súborom ukazovateľov, ktoré sledujú vonkajšie a vnútorné nerovnováhy a nevyváženosť v konkurencieschopnosti.

      Európska komisia vo svojej správe hodnotí všetky členské krajiny a identifikuje tie, ktoré vykazujú nerovnováhy alebo čelia ich riziku. Z pohľadu vnútorných nerovnováh sa sledujú tie, ktoré vznikajú vplyvom verejného či súkromného zadlženia, vývoja na finančnom trhu, trhu s nehnuteľnosťami, úverového toku v súkromnom sektore a nezamestnanosti.

      Pokiaľ ide o vonkajšie nerovnováhy, berú sa do úvahy stav bežného účtu platobnej bilancie, čisté investičné pozície krajín, reálne efektívne výmenné kurzy merajúce cenovú konkurencieschopnosť, podiely na exportných trhoch a jednotkové náklady práce.

      V prípade finančného sektora sa Komisia opiera o odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká. Ak odhalí nerovnováhy alebo ich hrozby Európska komisia daný štát podrobí hĺbkovému preskúmaniu. Ak potvrdí existenciu nedostatkov, Rada EÚ na základe jej odporúčania môže štátu navrhnúť nápravné kroky.

       

      Postup pri nadmernej nerovnováhe

      Dochádza k nemu po tom, čo Rada EÚ na základe odporúčania Komisie potvrdí existenciu

      nadmernej nerovnováhy a odporučí dotknutému štátu prijať nápravné opatrenia. Ten musí Rade EÚ a Komisii následne predložiť plán nápravných opatrení, ktorý posúdi Rada EÚ. Ak ho zhodnotí ako dostatočný, stanoví sa časový harmonogram na nápravu. V opačnom prípade ho krajina musí prepracovať.

      Dotknutý štát pritom počas implementácie nápravného plánu podlieha dohľadu Rady EÚ aj Komisie. V prípade, že krajina nepostupuje v súlade so stanoveným plánom, alebo nereaguje adekvátne na odporúčania, postup pri nadmernej nerovnováhe môže vyvrcholiť sankciou vo forme úročeného vkladu alebo pokuty vo výške 0,1 % HDP. Uvalenie úročeného vkladu hrozí v prípade jedného zlyhania pri plnení nápravných opatrení. Po druhom zlyhaní sa úročený vklad mení na pokutu. Sankcie rovnako hrozia aj vtedy, ak krajina dvakrát za sebou nedokáže predložiť dostačujúci plán nápravných opatrení. Rozhodnutie o takomto treste je platné, pokiaľ kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ nebude proti jeho uvaleniu.

      Postup pri nadmernom deficite

      Je súčasťou nápravnej časti Paktu stability a rastu. Uvažuje sa o ňom v momente, keď deficit prekročí 3 % HDP a/alebo dlh prekročí 60 % HDP.

      Výnimkou sú len prípady, keď k nemu dôjde pod vplyvom výnimočných udalostí, ktoré sú mimo kontroly dotknutého štátu, no odrazia sa na jeho finančnej pozícii alebo keď ide o dôsledok výrazného poklesu HDP, kumulatívneho poklesu výroby alebo dlhodobo slabého ročného rastu.

      Po identifikovaní existencie nadmerného deficitu, Rada EÚ rozhodne o začatí procesu na základe odporúčania Európskej komisie. Dotknutý štát dostane nápravné odporúčania a termín dokedy ich musí prijať. Postup členského štátu podlieha monitoringu Komisie a Rady EÚ. V prípade, že krajina neprijíma adekvátne opatrenia, alebo neplní stanovený plán, postup pri nadmernom deficite môže vyvrcholiť uvalením sankcií.

      (Viac informácií nájdete pri hesle „Pakt stability a rastu“ -  Sankcie v nápravnej časti Paktu stability a rastu)

       

      SRABILITAČNE MECHANIZMY

      EUROVAL 1 (Európsky finančný stabilizačný nástroj, European Financial Stability Facility - EFSF, dočasný euroval) - bol dočasný medzivládny nástroj založený na úverových garanciách. Vznikol v roku 2010 pod vplyvom gréckych problémov  ako zdroj pomoci krajinám s finančnými problémami s cieľom ochrániť finančnú stabilitu eurozóny a jej členských štátov.

      Členovia eurozóny v ňom vystupovali ako ručitelia za pôžičky, ktoré si štát v problémoch zobral od eurovalu. Garancia sa aktivuje až vtedy, ak čerpajúca krajina nedokáže tieto pôžičky splatiť.

      Kapacita eurovalu bola stanovená na 440 miliárd eur. Jeho efektívna úverová kapacita však bola len zhruba 250 miliárd eur, keďže nie všetky krajiny dosahovali najvyšší rating AAA.

      Navýšenie dočasného eurovalu, teda jeho reformu a naplnenie efektívnej úverovej kapacity členské štáty ratifikovali v októbri 2011. Na dosiahnutie 440-miliardovej efektívnej úverovej kapacity bola totiž nutná 779,8-miliardová garančná základňa. Slovenský podiel (cca 1 %) sa preto zvýšil z pôvodných 4,37 miliardy eur na 7,73 miliardy eur.

      Okrem väčšieho priestoru na finančné manévrovanie, dostal právomoc poskytovať preventívne úvery všetkým krajinám eurozóny, s možnosťou využiť prostriedky aj na rekapitalizáciu bánk, či nákup dlhopisov rizikových štátov na sekundárnom trhu. Práve na otázke naplnenia a posilnenia EFSF padla v roku 2011 vláda Ivety Radičovej.

      Od novembra 2010 z neho čerpalo pomoc Írsko vo výške 17,7 miliárd eur a od apríla 2011 Portugalsko vo výške 26 miliárd eur. Podieľal sa aj na financovaní druhého záchranného programu  pre Grécko schválenom v marci 2012.

       

      Paralelné pôsobenie EFSF/ESM

       

      Ministri financií 30. marca 2012 rozhodli o dočasnom paralelnom pôsobení oboch eurovalov so spoločnou úverovou kapacitou 700 miliárd eur. Od polovice roka 2013 môže trvalý euroval (ESM) požičať maximálne 500 miliárd eur.

      ESM sa od júla 2012 stal hlavným nástrojom na financovanie nových programov. EFSF financuje len tie programy, ktoré stále bežia.

      Počas prechodného obdobia, do júla 2013, sa EFSF mohol zapojiť do nových programov, aby sa tak zabezpečila plná čerstvá úverová kapacita. Írsko vystúpilo z programu pomoci 8. decembra  2013 a Portugalsko, 18. mája 2014.

      Od júla 2013 sa už EFSF nemôže angažovať vo financovaní nových programov. Tieto úlohy plne prechádzajú na ESM. EFSF bude rozpustený a zlikvidovaný vo chvíli, keď krajiny, ktorým poskytol finančnú asistenciu, splatia svoje záväzky.

      EUROVAL 2 (Európsky stabilizačný mechanizmus, European Stability Mechanism - ESM, trvalý euroval) je trvalý mechanizmus, ktorý nahradil dočasný fond EFSF.

      Zmluvu o jeho vytvorení európski diplomati podpísali 2. februára 2012. Maximálna efektívna úverová kapacita je stanovená na 500 miliárd eur. Na jej dosiahnutie je potrebná 700-miliardová kapitálová základňa. Krajiny eurozóny v hotovosti zložili 80 miliárd eur, zvyšných 620 miliárd má formu kapitálu na požiadanie a garancií. Proporcia týchto nástrojov je flexibilná.

      Slovenský podiel na kapitáli ESM je 0,824 %, čiže 5,768 miliardy, z toho hotovosť tvorí 659 miliónov eur. Platby boli rozdelené na 5 častí a rozložené na viacero rokov. Slovensko v rámci mechanizmu vystupuje ako akcionár. ESM na rozdiel od EFSF funguje ako skutočná finančná inštitúcia, európska obdoba Medzinárodného menového fondu. Jeho súčasťou je aj dobrovoľná účasť súkromného sektora na pomoci krajinám.

      Na čele ESM stojí výkonný riaditeľ Klaus Regling (pôvodne pôsobil v EFSF). Opiera sa o rozhodnutia Rady guvernérov (ministri financií) a Rady riaditeľov. Ďalším rozdielom v porovnaní s dočasným eurovalom je mechanizmus prijímania rozhodnutí. ESM môže na rozdiel od EFSF v prípade výnimočných situácií a ohrozenia eura rozhodnúť na základe kvalifikovanej väčšiny (85 %).

      ESM má postavenie prednostného veriteľa (tzv. preferred creditor status) voči ostatným veriteľom s výnimkou Medzinárodného menového fondu (MMF). Znamená to, že dlžnícky štát nebude môcť reštrukturalizovať dlh voči ESM, pohľadávky voči ESM bude v prípade bankrotu musieť vyplatiť pred pohľadávkami ostatných veriteľov a nevyplatí žiadne finančné prostriedky iným veriteľom, ak voči ESM a MMF bude mať nesplatené záväzky.

      Poskytovanie pomoci z ESM je možné v dvoch prípadoch:

      Slabé ohrozenie makroekonomickej rovnováhy – aplikovanie preventívnej pomoci a podporných nástrojov.

      Vážne problémy – poskytnutie pomoci, ktorá bude podmienená riadnym programom makroekonomických úprav.

      Preventívna pomoc má formu úverových liniek. ESM môže štátu poskytnúť úver aj na rekapitalizáciu finančných inštitúcií, v budúcnosti bude môcť aj banky za určitých podmienok priamo rekapitalizovať. Okrem toho môže intervenovať na primárnych a sekundárnych trhoch s dlhopismi.

      ESM bol doteraz aktivovaný dvakrát. V decembri 2012 a februári 2013 poskytol z rozhodnutia ministrov Euroskupiny pôžičku španielskej vláde na rekapitalizáciu bankového sektora v celkovej výške 41, 3 miliárd eur. Španielsko z programu vystúpilo koncom roka 2013. V máji 2013 poskytol ESM pôžičku Cypru vo výške 9 miliárd eur, podmienenú makroekonomickým ozdravným programom.

       

      TROJKA

      Skupina zložená z predstaviteľov troch inštitúcií – Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. Poskytuje technickú asistenciu pri príprave úsporných programov v krajinách, ktoré čerpajú medzinárodnú pomoc, pričom monitoruje a hodnotí ich implementáciu.

      Prítomná je stále v Grécku a na Cypre. Riadila programy aj v Portugalsku a Írsku, obe krajiny z nich už medzičasom vystúpili.

       

      FIŠKÁLNA ZMLUVA

      (Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení v Hospodárskej a menovej únii) – je medzivládnou zmluvou o sprísnení rozpočtovej disciplíny v EÚ. 

      Fiškálnu zmluvu pôvodne 2. marca 2012 podpísalo 25 krajín EÚ s výnimkou Veľkej Británie a Českej republiky. Chorvátsko k nej pristúpilo svojím vstupom do EÚ, 1. júla 2013. Česká republika po zmene vlády v roku 2013 prijala politické rozhodnutie sa k zmluve pridať, proces ratifikácie stále prebieha v domácich podmienkach. 

      Zmluva zaviedla pravidlá o vyrovnanom rozpočte, automatický mechanizmus na spustenie nevyhnutných korekčných opatrení, pravidlo stanovujúce tempo poklesu dlhu pre krajiny s dlhom nad 60 % HDP, povinnosť podávať predbežné správy o plánovanej emisii dlhopisov, či pravidelné oficiálne stretnutia lídrov eurozóny minimálne dvakrát ročne. Štáty mali lehotu na to, aby do národných právnych systémov zakomponovali pravidlo o vyrovnanom rozpočte na ústavnej alebo ekvivalentnej úrovni.  Slovensko tak urobilo v s účinnosťou od 1. januára 2014, t. j. v stanovenej lehote.

      Štrukturálny deficit podľa zmluvy nemôže byť vyšší ako 0,5 % nominálneho HDP (1 % v prípade krajín s verejným dlhom oveľa nižším ako 60 % a s nízkymi rizikami spojenými s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií). Ak krajina výrazne prekročí stanovenú hranicu alebo ak k nej nesmeruje dostatočne rýchlo, nastupuje korekčný mechanizmus. Na transpozíciu pravidiel o vyrovnanom rozpočte dohliada Súdny dvor EÚ. Jeho rozhodnutia sú záväzné a môžu viesť k pokute do výšky 0,1 % HDP, ktorá sa bude v prípade člena eurozóny vkladať do trvalého eurovalu ESM, v prípade nečlena do všeobecného rozpočtu EÚ. Na summitoch eurozóny sa môžu  zúčastňovať aj krajiny bez eura, ktoré zmluvu ratifikujú.

       

      BONDY STABILITY

      (Stabilizačné bondy, stabilizačné dlhopisy) Európska komisia 23. novembra 2011 zverejnila Zelenú knihu na preskúmanie uskutočniteľnosti zavedenia bondov stability, (tzv. eurobondov). Základným princípom je emisia spoločných dlhopisov krajín eurozóny. Štátne emisie dlhopisov jednotlivých členských krajín by sa tak združili, čím by sa zlúčili súvisiace príjmové toky a náklady na dlhovú službu.

      Spoločné dlhopisy sú však podmienené zásadným posilnením fiškálneho dohľadu a politickej koordinácie, v opačnom prípade môžu viesť k morálnemu hazardu a prehlbovaniu makroekonomických nerovnováh, ak by rizikové krajiny zneužívali výhody vyššej úverovej kvality stabilných štátov.

      Zvažované sú tri možnosti:

      a. Úplné nahradenie národnej emisie štátnych dlhopisov vydávaním stabilizačných bondov so spoločnými a nerozdielnymi garanciami. Znamenalo by to, že verejné financovanie krajín v eurozóne by kryli spoločné dlhopisy a národné vydávanie dlhopisov by bolo zastavené.

      b. Čiastočné nahradenie národných dlhopisov (červené dlhopisy), stabilizačnými dlhopismi (modré dlhopisy) so spoločnými a nerozdielnymi garanciami. Bondy stability by sa emitovali len do určitej hranice, zvyšok emisie potrebnej na krytie rozpočtov členských krajín by sa realizoval na národnej úrovni s národnými garanciami. Národné dlhopisy (červené) by však mohli mať nižšiu prioritu než stabilizačné (modré) vzhľadom na to, že tie by boli kryté spoločnými a nerozdielnymi garanciami.

      c. Čiastočné nahradenie národných dlhopisov stabilizačnými dlhopismi s nerozdielnymi, ale nie spoločnými garanciami. Podobne ako v predchádzajúcej možnosti by sa bondy stability emitovali len do určitej hranice, zvyšok emisie potrebnej na krytie rozpočtov členských krajín by sa realizoval na národnej úrovni. Vplyvom nerozdielnej, ale nie spoločnej garancie by členské štáty nemohli vydať dlhopisy s využívaním výhod prípadnej vyššej úverovej kvality iných členských štátov

      Po Zelenej knihe otvorila Komisia verejnú konzultáciu. Získané príspevky sa k možnosti zaviesť bondy stavali pozitívne a priklonili sa k forme pod alternatívou b.. Konkrétny návrh zatiaľ Komisia nepredložila, nakoľko neexistuje politická dohoda.

      Reklama

      PARTNERI

       

      Komentár

      Katarína Nikodemová (22.05.2015)

      5 paradoxov súčasného potravinového systému

      5 paradoxov súčasného potravinového systému

      O tom, prečo potrebujeme ekologické poľnohospodárstvo, píše Katarína Nikodemová z Greenpeace Slovensko.

      Sieť EurActiv

      prev

      © 2003-2015 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235