Hlavná stránkaHospodárske riadenie EÚHospodárske riadenie EÚ - heslár

Hospodárske riadenie EÚ - heslár

foto: predseda EK José Manuel Barroso, zdroj: TASR/AP

(Posledná aktualizácia: 19.02.2014)

Ekonomická a finančná kríza naplno odhalili nedostatky v hospodárskych a fiškálnych politikách. Členské krajiny preto prijímajú opatrenia na posilnenie hospodárskeho riadenia. Jeho súčasťou sú zároveň preventívne kroky s cieľom zabrániť opakovaniu kríz v budúcnosti.

  • Prelom rokov 2009/2010 – Prevalenie gréckych problémov, začiatok dlhovej krízy
  • 7. – 8. mája 2010Grécko získalo od európskych lídrov prísľub bilaterálnej pomoci v objeme 110 miliárd eur, ministri financií schválili vznik eurovalu 1 (EFSF).
  • 17. – 18. júna 2010 Európski lídri podporili návrh Európskej komisie na posilnenie hospodárskeho riadenia v EÚ. Hlavnou súčasťou návrhu bolo zavedenie európskeho semestra, prísnejšieho rozpočtového dohľadu  a tvrdších sankcií za rozpočtové prešľapy. Británia si zabezpečila opt-out (výnimku) z povinností vyplývajúcich z novej schémy.
  • 28. – 29. októbra 2010 – Členské štáty prijali konečný plán na posilnenie hospodárskeho riadenia.
  • 21. novembra 2010 – Írsko ako prvá krajina eurozóny požiadala o pomoc z eurovalu 1.
  • 12. januára 2011 – Začiatok prvého európskeho semestra.
  • 6. apríla 2011 – Portugalsko požiadalo o pomoc z eurovalu 1.
  • 23. júna 2011 – Európski lídri na summite schválili vytvorenie trvalého eurovalu 2 (ESM).
  • 23. novembra 2011 – Európska komisia predložila balík dvoch legislatívnych aktov na sprísnenie rozpočtového dohľadu a monitoringu štátov čeliacim kríze (tzv. two pack).
  • 23. novembra 2011 –  Európska komisia zverejnila Zelenú knihu na preskúmanie uskutočniteľnosti zavedenia dlhopisov stability tzv. eurobondov.
  • 13. decembra 2011 – Balík šiestich legislatívnych aktov na reformu Paktu stability a rastu a posilnenie rozpočtovej disciplíny (tzv. six-pack) vstúpil do platnosti.
  • 2. marca 2012 – Lídri 25 členských krajín EÚ (okrem Veľkej Británie a Českej republiky) podpísali tzv. fiškálnu zmluvu čiže Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v Hospodárskej a menovej únii.
  • 25. júna 2012 – O finančnú pomoc požiadali Španielsko a Cyprus.
  • 28. – 29. júna – Európski lídri prijali 120-miliardový prorastový pakt. Zároveň položili základ bankovej únie rozhodnutím o vytvorení spoločného systému bankového dohľadu, pri ktorom bude ústrednú rolu hrať Európska centrálna banka.
  • 13. decembra 2012 – Ministri financií prijali stanovisko o jednotnom bankovom dohľade.
  • 13. – 14. decembra 2012 – Európski lídri schválili dohodu o jednotnom bankovom dohľade, podporili pokračovanie v rozvíjaní ďalších pilierov bankovej únie.
  • 20. mája 2013 – Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti prijal vyjednávaciu pozíciu v otázke rámca pre ozdravenie a riešenie bánk v kríze.
  • 30. mája 2013 - Európska komisia oznámila, že dvojbalík (two-pack) o rozpočtovej zodpovednosti vstúpil do platnosti.
  • 26. júna 2013 - ministri financií schválili smernicu o riadení kríz v bankovom sektore.
  • 10. júla 2013 - Európska komisia predložila návrh mechanizmu riešenia krízových situácií.
  • 12. septembra 2013 - Európsky parlament schválil jednotný mechanizmus bankového dohľadu.
  • 15. októbra 2013 - Ministri financií dali definitívny súhlas s jednotným bankovým dohľadom.

Heslá súvisiace s hospodárskym riadením:


Hospodárske riadenie - jeho základ tvorí Pakt stability a rastu.

Ekonomická a finančná kríza naplno odhalili nedostatky v hospodárskych a fiškálnych politikách. Členské krajiny preto prijímajú opatrenia na posilnenie hospodárskeho riadenia. Jeho súčasťou sú zároveň preventívne kroky s cieľom zabrániť opakovaniu kríz v budúcnosti.

Sprísnený režim vstúpil do platnosti 13. decembra 2011. Významnú úlohu hrá posilnený Pakt stability a rastu, ktorý stanovuje limit pre dlh na úrovni 60 % a pre deficit na úrovni 3 % HDP.

Jeho preventívna časť sa odvíja od napĺňania strednodobých rozpočtových cieľov členských štátov a vyžaduje hlbšiu koordináciu fiškálnych politík.

Korektívna časť sa opiera o Procedúru pri nadmernom deficite v prípade prekročenia stanoveného stropu, ktorá môže vyústiť až do uvalenia pokuty.

Opatreniami posilneného hospodárskeho riadenia sú:

  • Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení v Hospodárskej a menovej únii (fiškálna zmluva)
  • Posilnený Pakt stability a rastu prijatím šiestich legislatívnych aktov (šesťbalíček, six-pack)
  • Dva legislatívne akty (two-pack) na posilnenie rozpočtového dohľadu v eurozóne
  • Zelená kniha bondoch stabity
  • Európsky semester
  • Pakt euro plus
  • Stratégia Európa 2020
  • Náprava a ozdravenie finančného sektora
  • Finančná pomoc Grécku
  • Dočasný euroval EFSF
  • Trvalý euroval ESM


Pakt stability a rastu

Pakt stability a rastu je dohodou, ktorá zaväzuje členské krajiny (primárne členov eurozóny) dodržiavať rozpočtovú disciplínu. Hrá významnú úlohu v hospodárskom riadení.

Na summite v Dubline v roku 1996 poverila Európska rada Radu pre hospodárske a finančné záležitosti vypracovať „Rozhodnutie o Pakte stability a rastu“, ktoré bolo následne prijaté Európskou radou v Amsterdame v júni 1997.

Pakt stability a rastu je úzko spojený s vytvorením Hospodárskej a menovej únie a má zabrániť nadmerným rozpočtovým deficitom po zavedení eura. Zmluva o Hospodárskej a menovej únii síce určuje kritériá, za ktorých môže krajina zaviesť euro, nevyjadruje sa však k rozpočtovej politike po jeho zavedení. V tomto zmysle je Pakt stability a rastu možné považovať za priame pokračovanie zmluvy o Hospodárskej a menovej únii.

Cieľom Paktu je zabezpečiť riadne hospodárenie s verejnými financiami v Únii, aby členské štáty s menej zodpovednou rozpočtovou politikou nepoškodili dôveru v euro, ekonomickú stabilitu celej eurozóny a tým aj iné členské krajiny. Ďalším cieľom je podpora konvergencie, približovania sa ekonomík členov eurozóny a vytváranie spoločnej fiškálnej politiky.

Realizácia Paktu

Fungovanie Paktu spočíva hlavne na dvoch pilieroch, ktoré vyplývajú z dvoch nariadení: preventívnej časti a nápravnej časti.

Preventívna časť zodpovedá multilaterálnej kontrole stavu verejných financií v členských krajinách. Členské krajiny vypracovávajú pravidelne program stability, ktorý slúži ako podklad riadenia finančnej a hospodárskej politiky, a obsahuje strednodobé ciele verejných rozpočtov. Tieto programy dostáva a hodnotí Komisia.

Nápravná časť nastáva v momente, keď deficit prekročí 3 % HDP. Výnimkou sú len prípady, keď k nemu dôjde vplyvom výnimočných udalostí, ktoré sú mimo kontroly dotknutého štátu, no odrazia sa na jeho finančnej pozícii alebo keď ide o dôsledok výrazného poklesu HDP, kumulatívneho poklesu výroby alebo dlhodobo slabého ročného rastu.

Proces sa nazýva "postup pri nadmernom deficite". O jeho začatí rozhodne Rada EÚ na základe odporúčania Európskej komisie. Dotknutý štát dostane nápravné odporúčania a termín dokedy musí prijať korektívne opatrenia. Postup členského štátu podlieha monitoringu Komisie a Rady EÚ. V prípade, že krajina neprijíma adekvátne opatrenia alebo neplní stanovený plán, postup pri nadmernom deficite môže vyvrcholiť uvalením sankcií (prelinkovanie na sankcie Paktu stability a rastu) .

Posilnený Pakt stability a rastu

Vzhľadom na nedostatočné vymáhanie Paktu v minulosti, od 13. decembra 2011 vstúpil do platnosti posilnený Pakt stability a rastu na základe šiestich legislatívnych nariadení (prelinkovanie na six pack).

Jedno z nariadení stanovuje systém sankcií na zlepšenie presadzovania preventívnej a nápravnej časti Paktu stability a rastu. Vzťahuje sa na krajiny, ktoré majú euro. Zároveň stanovuje pokuty za zámerné alebo nedbalé skresľovanie údajov o dlhu a deficite.

Sankcie v preventívnej časti Paktu stability a rastu

Európska komisia každý rok v rámci európskeho semestra hodnotí programy stability. Ak nie sú v súlade so strednodobými cieľmi verejných rozpočtov, dotknutý štát dostane od exekutívy varovanie a  môže vypracovať odporúčanie na prijatie nápravných opatrení. Toto rozhodnutie príjme Rada EÚ na základe hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Ak Rada EÚ uzná, že daná krajina požadované opatrenia nevykonala, Komisia má 20 dní na odporučenie Rade EÚ, aby od dotknutého štátu žiadala uloženie úročeného vkladu na úrovni 0,2 % jeho HDP v predchádzajúcom roku. Úročenému vkladu sa daná krajina bude môcť vyhnúť len ak kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ bude hlasovať proti jeho vymáhaniu (tzv. reverzná kvalifikovaná väčšina). Ak dotknutá krajina prijme nápravné kroky, vklad aj naakumulovaný úrok sa jej vráti.

Sankcie v nápravnej časti Paktu stability a rastu

Sú uvalené v prípade, že Rada EÚ potvrdí výskyt nadmerného deficitu, ktorý v danom štáte presahuje 3 % HDP. Komisia Rade EÚ do 20 dní odporučí, aby od neho požadovala neúročený vklad vo výške 0,2 % HDP v predchádzajúcom roku na účet Komisie. Neúročenému vkladu sa krajina bude môcť aj v tomto prípade vyhnúť len, ak proti jeho vymáhaniu bude hlasovať kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ (tzv. reverzná kvalifikovaná väčšina). Ak dotknutá krajina už vložila úročený vklad na účet Komisie v rámci sankcií týkajúcich sa preventívnej časti Paktu stability a rastu tento vklad sa stane neúročeným.

Pokuta

Ak však krajina nadmerný deficit neodstráni a Rada EÚ to potvrdí, Komisia má opäť 20-dňovú lehotu na to, aby Rade EÚ odporučila uloženie pokuty vo výške 0,2 % HDP dotknutého štátu v predchádzajúcom roku. Zabrániť jej môže opäť len Rada EÚ, ak hlasuje proti jej uvaleniu kvalifikovanou väčšinou. Ak už štát uložil na účet Komisie neúročený vklad, zmení sa na pokutu.

Sankcie za manipulovanie štatistických údajov

V prípade skresľovania údajov o deficite a dlhu, či už zámerného alebo z nedbanlivosti, môže Rada EÚ na základe odporúčania Komisie uvaliť pokutu dotknutému členskému štátu až do výšky 0,2 % HDP podľa povahy, závažnosti a trvania skresľovania dát.

Rozhodnutia o pokutách môže preskúmať Súdny dvor EÚ, ktorý ich môže zrušiť, zvýšiť, či znížiť. Úroky z vkladov či pokuty sa ukladajú do EFSF (euroval 1), respektíve do ESM (euroval 2).


Balík šiestich legislatívnych aktov (tzv. six pack) - ide o súbor opatrení, ktorý sprísnil Pakt stability a rastu. Tvorí ho päť nariadení a jedna smernica, ktoré navrhla Európska komisia, členské štáty a Európsky parlament ich schválili v októbri 2011. Posilnený Pakt stability a rastu vstúpil do platnosti 13. decembra 2011.

Reforma zavádza automatickejšie procesy využívaním reverznej kvalifikovanej väčšiny pri uvaľovaní trestov. Za klamlivé štatistické údaje o deficite a dlhu hrozí pokuta 0,2 % HDP. Viac pozornosti sa venuje aj makroekonomickým nerovnováham a  štátom, ktoré ani po výzve neprijmú nápravné opatrenia bude hroziť sankcia vo výške 0,1 % HDP.

a.       Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny

Nariadenie stanovuje systém sankcií v prípade nadmerných makroekonomických nerovnováh. Vzťahuje sa teda na členské štáty s eurom. Odhaľovanie makroekonomických nerovnováh je integrálnou súčasťou postupov európskeho semestra. (Pozri aj Postup pri nadmerných nerovnováhach).

Európska komisia vychádza z hodnotiacej tabuľky s desiatimi indikátormi, ktorými sleduje vonkajšie a vnútorné nerovnováhy a nerovnováhu v konkurencieschopnosti (napr. bilancia bežného účtu, čisté investície, miera zadlženia verejného aj súkromného sektora, nezamestnanosť, ceny nehnuteľností).

Sankcie

V prípade, že Komisia odhalí významné štrukturálne problémy, dotknutá krajina sa stáva predmetom hlbšieho skúmania a dostane odporúčania ako vzniknuté nerovnováhy riešiť. V prípade, že nebude adekvátne reagovať, Rada EÚ po odporúčaní Komisie môže začať postup pri nadmernej nerovnováhe, ktorý môže vyvrcholiť sankciou vo forme úročeného vkladu alebo pokuty vo výške 0,1 % HDP. Rozhodnutie o treste je platné, pokiaľ kvalifikovaná väčšina v Rade nebude proti jeho uvaleniu.

b.      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii

Dopĺňa zmeny do existujúcej legislatívy.

c.       Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh

Nariadenie sa uplatňuje v rámci európskeho semestra. Zameriava sa na trendy, ktoré by mohli viesť k vzniku makroekonomického vývoja s nepriaznivým vplyvom na fungovanie jednej krajiny alebo celej EÚ.

Základ tvorí mechanizmus varovania vychádzajúci z hodnotiacej tabuľky so súborom ukazovateľov, ktoré sledujú vonkajšie a vnútorné nerovnováhy a nerovnováhu v konkurencieschopnosti. Európska komisia vo svojej správe hodnotí všetky členské krajiny a identifikuje tie, ktoré vykazujú alebo čelia riziku nerovnováh.

Z pohľadu vnútorných nerovnováh sa sledujú tie, ktoré vznikajú vplyvom verejného či súkromného zadlženia, vývoja na finančnom trhu, trhu s nehnuteľnosťami, úverového toku v súkromnom sektore a nezamestnanosti.

Pokiaľ ide o vonkajšie nerovnováhy berú sa do úvahy stav bežného účtu, čisté investície krajín, reálne efektívne výmenné kurzy, podiely na vývoznom trhu, zmeny vo vývoji cien a nákladov a necenová konkurencieschopnosť s ohľadom na viaceré zložky produktivity.

V prípade finančného sektora sa Komisia opiera o odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká.

V prípade odhalenia nerovnováh alebo ich hrozby Európska komisia daný štát podrobí hĺbkovému preskúmaniu. Ak potvrdí existenciu nedostatkov, Rada EÚ na základe jej odporúčania môže štátu navrhnúť nápravné kroky.

Postup pri nadmernej nerovnováhe

Dochádza k nemu po tom, čo Rada EÚ na základe odporúčania Komisie potvrdí existenciu nadmernej nerovnováhy a odporučí dotknutému štátu prijať nápravné opatrenia. Ten musí Rade EÚ a Komisii následne predložiť plán nápravných opatrení, ktorý  Rada EÚ posúdi. Ak ho zhodnotí ako dostatočný, stanoví sa časový harmonogram na nápravu. V opačnom prípade ho krajina musí prepracovať.

Dotknutý štát pritom počas implementácie nápravného plánu podlieha dohľadu Rady EÚ aj Komisie. V prípade, že krajina nie je v súlade so stanoveným plánom, alebo nereaguje adekvátne na odporúčania, postup pri nadmernej nerovnováhe môže vyvrcholiť sankciou vo forme úročeného vkladu alebo pokuty vo výške 0,1 % HDP.

Uvalenie úročeného vkladu hrozí v prípade jedného zlyhania pri plnení nápravných opatrení. Po druhom zlyhaní sa úročený vklad mení na pokutu. Sankcie rovnako hrozia aj ak krajina dvakrát za sebou nedokáže predložiť dostačujúci plán nápravných opatrení. Rozhodnutie o takomto treste je platné, pokiaľ kvalifikovaná väčšina v Rade nebude proti jeho uvaleniu.

d.      Nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z  8. novembra 2011 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku

Dopĺňa zmeny do existujúcej legislatívy.

e.       Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne

Nariadenie stanovuje systém sankcií na zlepšenie presadzovania preventívnej a nápravnej časti Paktu stability a rastu. Vzťahuje sa na krajiny, ktoré majú euro. Zároveň stanovuje pokuty za zámerné alebo nedbalé skresľovanie údajov o dlhu a deficite.

Sankcie v preventívnej časti Paktu stability a rastu

Európska komisia každý rok v rámci európskeho semestra hodnotí programy stability. Ak nie sú v súlade so strednodobými cieľmi verejných rozpočtov, dotknutý štát dostane od exekutívy varovanie a  môže vypracovať odporúčanie na prijatie nápravných opatrení. Toto rozhodnutie príjme Rada EÚ na základe hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Ak Rada EÚ uzná, že daná krajina požadované opatrenia nevykonala, Komisia má 20 dní na odporučenie Rade EÚ, aby od dotknutého štátu žiadala uloženie úročeného vkladu na úrovni 0,2 % jeho HDP v predchádzajúcom roku. Úročenému vkladu sa daná krajina bude môcť vyhnúť len ak kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ bude hlasovať proti jeho vymáhaniu (tzv. reverzná kvalifikovaná väčšina). Ak dotknutá krajina prijme nápravné kroky, vklad aj naakumulovaný úrok sa jej vráti.

Sankcie v nápravnej časti Paktu stability a rastu

Sú uvalené v prípade, že Rada EÚ potvrdí výskyt nadmerného deficitu, ktorý v danom štáte presahuje 3 % HDP. Komisia Rade EÚ do 20 dní odporučí, aby od neho požadovala neúročený vklad vo výške 0,2 % HDP v predchádzajúcom roku na účet Komisie. Neúročenému vkladu sa krajina bude môcť aj v tomto prípade vyhnúť len, ak proti jeho vymáhaniu bude hlasovať kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ (tzv. reverzná kvalifikovaná väčšina). Ak dotknutá krajina už vložila úročený vklad na účet Komisie v rámci sankcií týkajúcich sa preventívnej časti Paktu stability a rastu tento vklad sa stane neúročeným.

Pokuta

Ak však krajina nadmerný deficit neodstráni a Rada EÚ to potvrdí, Komisia má opäť 20-dňovú lehotu na to, aby Rade EÚ odporučila uloženie pokuty vo výške 0,2 % HDP dotknutého štátu v predchádzajúcom roku. Zabrániť jej môže opäť len Rada EÚ, ak hlasuje proti jej uvaleniu kvalifikovanou väčšinou. Ak už štát uložil na účet Komisie neúročený vklad, zmení sa na pokutu.

Sankcie za manipulovanie štatistických údajov

V prípade skresľovania údajov o deficite a dlhu, či už zámerného alebo z nedbanlivosti, môže Rada EÚ na základe odporúčania Komisie uvaliť pokutu dotknutému členskému štátu až do výšky 0,2 % HDP podľa povahy, závažnosti a trvania skresľovania dát.

Rozhodnutia o pokutách môže preskúmať Súdny dvor, ktorý ich môže zrušiť, zvýšiť, či znížiť. Úroky z vkladov či pokuty sa ukladajú do EFSF (euroval 1), respektíve do ESM (euroval 2).

f.        Smernica Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov

Rozpočtový rámec sa vzťahuje na systémy rozpočtového účtovníctva a štatistického vykazovania, pravidlá a postupy pri vypracovávaní prognóz pre rozpočtové plánovanie, numerické fiškálne pravidlá špecifické pre jednotlivé štáty, rozpočtové postupy v jednotlivých fázach, stanovovanie priorít politiky a strednodobých rozpočtových cieľov, nezávislé monitorovanie a analýzy na zvýšenie transparentnosti rozpočtových postupov, mechanizmy a pravidlá upravujúce vzťahy medzi verejnými orgánmi vo verejnej správe.

Zameriava sa na päť hlavných okruhov:

1. Účtovníctvo a štatistika

Smernica zaväzuje členské štáty, aby zaviedli systémy účtovníctva verejných financií, ktoré budú úplne a dôsledne zahŕňať všetky subsektory verejnej správy. Zároveň musia zabezpečiť verejnú dostupnosť dát.

2. Prognózy

Na tvorbu makroekonomických prognóz musia byť využívané čo najaktuálnejšie informácie a rozpočtové plánovanie založené na najpravdepodobnejšom makrofiškálnom scenári. Rozpočtové prognózy musia byť porovnávané s najaktuálnejšími prognózami Komisie a prípadne ďalších nezávislých orgánov. Smernica zároveň zaväzuje exekutívu k príprave rozpočtových prognóz výdavkov Únie podľa viacročného finančného rámca, s ktorými môžu pracovať národné štáty pri príprave svojich rozpočtov. Eurostat každé tri mesiace zverejní štvrťročnú mieru dlhu a deficitu krajín.

3. Numerické fiškálne pravidlá

Členské štáty musia zaviesť numerické fiškálne pravidlá, špecifické pre danú krajinu v súlade s referenčnými hodnotami o deficite (3 %) a dlhu (60 %).

4. Strednodobé rozpočtové rámce

Smernica zároveň zavádza strednodobé rozpočtové rámce trvajúce minimálne tri roky.

5. Transparentnosť verejných financií a komplexný rozsah rozpočtových rámcov.

Členské štáty musia zverejňovať podrobné informácie o rozpočtových postupoch vrátane napríklad problémových úverov a záväzkov vyplývajúcich z činnosti verejnoprávnych podnikov a aj ich rozsah.


Balík dvoch legislatívnych aktov (two-pack) sa vzťahuje na krajiny eurozóny a jeho cieľom je ďalej posilniť hospodársky dohľad. Súčasťou balíka sú návrhy dvoch nariadení. Balík vstúpil do platnosti 30. mája 2013. Nové opatrenia sa vzťahujú už na rozpočtový cyklus v roku 2014.

a. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady  o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne

Týka sa monitoringu a skúmania návrhov rozpočtových plánov. Členovia eurozóny Komisii a Euroskupine (ministri financií krajín s eurom) do 15. októbra predložia návrhy svojich rozpočtov na preskúmanie. Exekutíva následne porovná ich zhodu s Paktom stability a rastu a ak odhalí odchýlky, môže požiadať o prepracovanie.

Posudkom sa zároveň bude zaoberať aj Euroskupina a tým sa zvýši vzájomná kontrola v eurozóne. Suverenita národných parlamentov pri prijímaní rozpočtov ostane nedotknutá. Zároveň budú mať právo požiadať Komisiu o vysvetlenie v prípade, že požiada o prepracovanie rozpočtu.

b. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou v eurozóne alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené

Vzťahuje sa na členské krajiny, ktoré majú finančné problémy (čerpajú pomoc z EFSF alebo v budúcnosti ESM) alebo im ešte len hrozia. Ak by návrh platil už dnes, týkal by sa Grécka, Írska, Portugalska, Talianska a Španielska (na neoficiálnej báze systém už funguje).

Na základe nariadenia budú podliehať silnejšiemu dohľadu a musia prijímať opatrenia na riešenie zdrojov nestability. V prípade, že by nemali vlastné administratívne kapacity, Komisia im poskytne technickú pomoc (na princípe súčasnej Pracovnej skupiny pre Grécko).


Stratégia Európa 2020 – viacročný hospodársky plán pre dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V roku 2010 nahradila Lisabonskú stratégiu.

Stanovuje päť základných cieľov:

  1. Miera zamestnanosti ľudí vo veku 20 – 64 rokov by mala do roku 2020 dosiahnuť 75 %,
  2. Úroveň investícií do výskumu a vývoja 3 % HDP EÚ.
  3. V oblasti klímy/energie obmedzenie emisií CO2 o 20 %, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň zníženie spotreby energie o 20 %.
  4. Podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku by sa mal znížiť pod 10 % a minimálne 40 % mladých ľudí by malo mať vysokoškolské vzdelanie.
  5. Z hrozby chudoby sa malo vymaniť 20 miliónov obyvateľov EÚ.

Stratégia sa viaže na tzv. európsky semester. 

Slovensko svoje národné ciele stanovilo v Národnom programe reforiem 2010, ktorý zverejnili v novembri 2010:

  1. miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov by mala dosiahnuť 75 %, národný cieľ Slovenska 71 – 73 %.
  2. úroveň investícií do výskumu a vývoja by mala dosiahnuť 3 % HDP EÚ, národný cieľ Slovenska 0,9 – 1,1 %.
  3. v oblasti klímy/energie by sa mali dosiahnuť obmedzenie emisií CO2 o 20 % a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň zníženie spotreby energie o 20 %, národný cieľ Slovenska znížiť nárast emisií mimo schémy obchodovania s emisiami tak, aby nepresiahol úroveň z roku 2005 o viac ako 13 %, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 14 %, zvýšenie energetickej efektívnosti úsporou 11 % konečnej spotreby v porovnaní s priemerom v rokoch 2001 – 2005.
  4. podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, by sa mal znížiť pod 10 % a minimálne 40 % mladých ľudí by malo mať vysokoškolské vzdelanie, národný cieľ Slovenska 30 %.
  5. o 20 miliónov ľudí menej by malo byť ohrozených chudobou, národný cieľ Slovenska vymaniť z rizika chudoby 170 tisíc ľudí.


Pakt euro plus (pôvodne Pakt konkurencieschopnosti, Pakt pre euro) – je plán na zníženie hospodárskych nerovnováh medzi členskými štátmi.

Zameriava sa na podporu konkurencieschopnosti, zamestnanosti, udržateľnosť verejných financií, posilnenie finančnej stability a koordináciu v daňovej oblasti.

Obsahuje šesť opatrení – zákaz indexácie miezd, uznávanie kvalifikácií a posilnenie mobility pracovnej sily, prispôsobovanie dôchodkových systémov demografickému vývoju, tvorbu národných krízových mechanizmov pre banky, uzákonenie dlhovej brzdy v ústavách štátov a harmonizáciu v oblasti korporátnych daní.

Vzťahuje sa na krajiny eurozóny a dobrovoľne sa k nemu pridali aj Bulharsko, Dánsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Rumunsko. Je založený na princípe otvorenej metódy koordinácie (prelinkovanie na heslo na Europskaunia.sk). Európska rada ho prijala počas summitu 25. marca 2011.


Ročný prieskum rastu – je začiatkom ročného cyklu koordinácie hospodárskeho a fiškálneho plánovania v rámci európskeho semestra.

Vydáva ho Európska komisia a stanovuje v ňom priority pre hospodárske a rozpočtové politiky a reformy zamerané na podporu rastu a zamestnanosti v súlade s Paktom stability a napĺňaním cieľov stratégie Európa 2020.

Členské štáty v nadväznosti na Ročný prieskum rastu Európskej komisie predkladajú Národné programy reforiem a Programy stability/Konvergenčné programy.


Európsky semester - cyklus koordinácie hospodárskej politiky bloku v prvej polovici roka, pred tým, ako národné parlamenty navrhnú rozpočty na nasledujúci rok. Cieľom európskeho semestra je zároveň zosúladiť nástroje Paktu stability a rastu a stratégie Európa 2020.

Odvíja sa od Ročného prieskumu rastu, ktorý vydáva Európska komisia ako strategický rámec pre európske a národné politiky v danom roku. V rámci európskeho semestra musia členské štáty exekutíve do apríla predložiť Národné programy reforiem a Programy stability.

Národný program reforiem sa týka makroekonomickej koordinácie, dlhodobého výhľadu, prekážok pre rast, národných cieľov, opatrení a dôsledkov a Program stability sa zameriava na fiškálnu politiku. Komisia programy vyhodnocuje a v júni predkladá špecifické odporúčania alebo varovania v prípade veľkých odchýlok. Krajiny sa zároveň vzájomne kontrolujú.

O správe Európskej komisie diskutujú na júnovom summite. Odporúčania exekutívy prijíma Rada EÚ. Druhá polovica roka je tzv. národným semestrom, keď parlamenty prijímajú rozpočty na nadchádzajúci rok, v ktorých by mali zohľadniť výsledky európskeho semestra.


Národný program reforiem – v rámci európskeho semestra vlády členských štátov do apríla predkladajú Európskej komisii Národný program reforiem spolu s Programom stability (krajiny bez eura predkladajú Konvergenčné programy).

Národný program reforiem patrí medzi nástroje zamerané na napĺňanie cieľov stratégie Európa 2020. Týka makroekonomickej koordinácie, dlhodobého výhľadu, prekážok a podpory pre rast, národných cieľov, opatrení a dôsledkov. Európska komisia oba programy vyhodnocuje a v júni predkladá špecifické odporúčania alebo varovania v prípade veľkých odchýlok.


Program stability - v rámci európskeho semestra vlády do apríla Európskej komisii predkladajú Národný program reforiem spolu s Programom stability (krajiny bez eura Konvergenčné programy).

Program stability patrí medzi nástroje zamerané na plnenie podmienok Paktu stability a rastu. Štáty v nich uvádzajú výhľad pre svojej vývoj fiškálnej pozície, odhad vývoja ekonomiky, opatrenia v oblasti rozpočtu a hospodárstva či v prípade nutnosti konsolidačné plány. Európska komisia oba programy vyhodnocuje a v júni predkladá špecifické odporúčania alebo varovania v prípade veľkých odchýlok.


Špecifické odporúčania Európskej komisie pre každú krajinu (Country-specific recommendations) – ide o záverečnú fázu európskeho semestra, cyklu koordinácie hospodárskej politiky EÚ, v rámci ktorého krajiny v apríli predkladajú Národné programy reforiem týkajúce sa makroekonomickej koordinácie, opatrení, štrukturálnych zmien a napĺňania cieľov stratégie Európa 2020 a v prípade krajín s eurom Programy stability obsahujúce údaje o ich fiškálnej pozícii s ohľadom na podmienky Paktu stability a rastu.

Európska komisia oba programy vyhodnocuje a na ich základe vypracováva odporúčania špecificky pre každú krajinu. V prípade veľkých odchýlok vydáva varovania.


Riešenie makroekonomických nerovnováh - v uplynulej dekáde medzi členskými krajinami vznikli vážne nedostatky v konkurencieschopnosti a makroekonomické nerovnováhy. V snahe o ich riešenie vznikla Procedúra pri makroekonomických nerovnováhach (Marcroeconomic Imbalance Procedure – MIP), ktorá patrí do aktivít v rámci európskeho semestra.

Základ tvorí mechanizmus varovania vychádzajúci z hodnotiacej tabuľky so súborom ukazovateľov, ktoré sledujú vonkajšie a vnútorné nerovnováhy a nerovnováhu v konkurencieschopnosti. Európska komisia vo svojej správe hodnotí všetky členské krajiny a identifikuje tie, ktoré vykazujú alebo čelia riziku nerovnováh.

Z pohľadu vnútorných nerovnováh sa sledujú tie, ktoré vznikajú vplyvom verejného či súkromného zadlženia, vývoja na finančnom trhu, trhu s nehnuteľnosťami, úverového toku v súkromnom sektore a nezamestnanosti.

Pokiaľ ide o vonkajšie nerovnováhy berú sa do úvahy stav bežného účtu, čisté investície krajín, reálne efektívne výmenné kurzy, podiely na vývoznom trhu, zmeny vo vývoji cien a nákladov a necenová konkurencieschopnosť s ohľadom na viaceré zložky produktivity.

V prípade finančného sektora sa Komisia opiera o odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká.

V prípade odhalenia nerovnováh alebo ich hrozby Európska komisia daný štát podrobí hĺbkovému preskúmaniu. Ak potvrdí existenciu nedostatkov, Rada EÚ na základe jej odporúčania môže štátu navrhnúť nápravné kroky.

Postup pri nadmernej nerovnováhe

Dochádza k nemu po tom, čo Rada EÚ na základe odporúčania Komisie potvrdí existenciu nadmernej nerovnováhy a odporučí dotknutému štátu prijať nápravné opatrenia. Ten musí Rade EÚ a Komisii následne predložiť plán nápravných opatrení, ktorý posúdi Rada EÚ. Ak ho zhodnotí ako dostatočný, stanoví sa časový harmonogram na nápravu. V opačnom prípade ho krajina musí prepracovať.

Dotknutý štát pritom počas implementácie nápravného plánu podlieha dohľadu Rady EÚ aj Komisie. V prípade, že krajina nie je v súlade so stanoveným plánom, alebo nereaguje adekvátne na odporúčania, postup pri nadmernej nerovnováhe môže vyvrcholiť sankciou vo forme úročeného vkladu alebo pokuty vo výške 0,1 % HDP. Uvalenie úročeného vkladu hrozí v prípade jedného zlyhania pri plnení nápravných opatrení. Po druhom zlyhaní sa úročený vklad mení na pokutu. Sankcie rovnako hrozia aj ak krajina dvakrát za sebou nedokáže predložiť dostačujúci plán nápravných opatrení. Rozhodnutie o takomto treste je platné, pokiaľ kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ nebude proti jeho uvaleniu.


Postup pri nadmernom deficite - je súčasťou nápravnej časti Paktu stability a rastu. Uvažuje sa o ňom v momente, keď deficit prekročí 3 % HDP. Výnimkou sú len prípady, keď k nemu dôjde vplyvom výnimočných udalostí, ktoré sú mimo kontroly dotknutého štátu, no odrazia sa na jeho finančnej pozícii alebo keď ide o dôsledok výrazného poklesu HDP, kumulatívneho poklesu výroby alebo dlhodobo slabého ročného rastu.

Po identifikovaní existencie nadmerného deficitu o začatí procesu rozhodne Rada EÚ na základe odporúčania Európskej komisie. Dotknutý štát dostane nápravné odporúčania a termín dokedy ich musí prijať. Postup členského štátu podlieha monitoringu Komisie a Rady EÚ. V prípade, že krajina neprijíma adekvátne opatrenia alebo neplní stanovený plán, postup pri nadmernom deficite môže vyvrcholiť uvalením sankcií.

Sankcie v nápravnej časti Paktu stability a rastu

Sú uvalené v prípade, že Rada EÚ potvrdí výskyt nadmerného deficitu, ktorý v danom štáte presahuje 3 % HDP. Komisia Rade EÚ do 20 dní odporučí, aby od neho požadovala neúročený vklad vo výške 0,2 % HDP v predchádzajúcom roku na účet exekutívy. Neúročenému vkladu sa krajina bude môcť aj v tomto prípade vyhnúť len, ak proti jeho vymáhaniu bude hlasovať kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ (tzv. reverzná kvalifikovaná väčšina). Ak dotknutá krajina už vložila úročený vklad na účet Komisie v rámci sankcií týkajúcich sa preventívnej časti Paktu stability a rastu tento vklad sa stane neúročeným.

Pokuta

Ak však krajina nadmerný deficit neodstráni a Rada EÚ to potvrdí, Komisia má opäť 20-dňovú lehotu na to, aby Rade EÚ odporučila uloženie pokuty vo výške 0,2 % HDP dotknutého štátu v predchádzajúcom roku. Zabrániť jej môže opäť len Rada EÚ, ak hlasuje proti jej uvaleniu kvalifikovanou väčšinou. Ak už štát uložil na účet Komisie neúročený vklad, zmení sa na pokutu.


Sankcie za rozpočtové prešľapy 

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne stanovuje systém sankcií na posilnenie presadzovania preventívnej a nápravnej časti Paktu stability a rastu. Vzťahuje sa na krajiny, ktoré majú euro.

Sankcie v preventívnej časti Paktu stability a rastu

Európska komisia každý rok v rámci európskeho semestra hodnotí programy stability. Ak nie sú v súlade so strednodobými cieľmi verejných rozpočtov, dotknutý štát dostane od exekutívy varovanie a  môže vypracovať odporúčanie na prijatie nápravných opatrení. Toto rozhodnutie príjme Rada EÚ na základe hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Ak Rada EÚ uzná, že daná krajina požadované opatrenia nevykonala, Komisia má 20 dní na odporučenie Rade EÚ, aby od dotknutého štátu žiadala uloženie úročeného vkladu na úrovni 0,2 % jeho HDP v predchádzajúcom roku. Úročenému vkladu sa daná krajina bude môcť vyhnúť len ak kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ bude hlasovať proti jeho vymáhaniu (tzv. reverzná kvalifikovaná väčšina). Ak dotknutá krajina prijme nápravné kroky, vklad aj naakumulovaný úrok sa jej vráti.

Sankcie v nápravnej časti Paktu stability a rastu

Sú uvalené v prípade, že Rada EÚ potvrdí výskyt nadmerného deficitu, ktorý v danom štáte presahuje 3 % HDP. Komisia Rade EÚ do 20 dní odporučí, aby od neho požadovala neúročený vklad vo výške 0,2 % HDP v predchádzajúcom roku na účet Komisie. Neúročenému vkladu sa krajina bude môcť aj v tomto prípade vyhnúť len, ak proti jeho vymáhaniu bude hlasovať kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ (tzv. reverzná kvalifikovaná väčšina). Ak dotknutá krajina už vložila úročený vklad na účet Komisie v rámci sankcií týkajúcich sa preventívnej časti Paktu stability a rastu tento vklad sa stane neúročeným.

Pokuta

Ak však krajina nadmerný deficit neodstráni a Rada EÚ to potvrdí, Komisia má opäť 20-dňovú lehotu na to, aby Rade EÚ odporučila uloženie pokuty vo výške 0,2 % HDP dotknutého štátu v predchádzajúcom roku. Zabrániť jej môže opäť len Rada EÚ, ak hlasuje proti jej uvaleniu kvalifikovanou väčšinou. Ak už štát uložil na účet Komisie neúročený vklad, zmení sa na pokutu.


Euroval 1 (Európsky finančný stabilizačný nástroj, European Financial Stability facility EFSF, dočasný euroval) je dočasným medzivládnym nástrojom založenom na úverových garanciách.

Vznikol v roku 2010, vplyvom gréckych problémov ako ochrana eura pred útokmi špekulantov a zároveň ako zdroj pomoci zadlženým krajinám, ktoré ohrozujú stabilitu spoločnej meny.

Členovia eurozóny v ňom vystupujú ako ručitelia za pôžičky, ktoré si zoberie štát v problémoch. Platiť budú musieť len v prípade, že čerpajúca vláda nedokáže svoje dlhy splatiť.

Kapacita eurovalu bola stanovená na 440 miliárd eur. Z technických príčin, najmä preto, že nie všetky krajiny majú najvyšší rating AAA, dosahoval efektívnu úverovú kapacitu okolo 250 miliárd eur. Výkonným riaditeľom záchranného fondu je Nemec Klaus Regling.

Reformu dočasného eurovalu a naplnenie jeho efektívnej úverovej kapacity členské štáty  ratifikovali v októbri 2011. Na dosiahnutie 440-miliardovej efektívnej úverovej kapacity je nutná 779,8-miliardová kapitálová základňa. Slovenský podiel (cca 1 %) sa zvýšil z pôvodných 4,37 miliardy eur na 7,72 miliardy eur.

Okrem väčšieho priestoru na finančné manévrovanie, dostal právomoc poskytovať preventívne úvery všetkým krajinám eurozóny, s možnosťou využiť prostriedky aj na rekapitalizáciu bánk či nákup dlhopisov rizikových štátov na sekundárnom trhu. Práve na otázke naplnenia a posilnenia EFSF padla vláda Ivety Radičovej.

Od novembra 2010 z neho čerpá pomoc Írsko vo výške 85 miliárd eur a od apríla 2011 Portugalsko vo výške 78 miliárd, podieľa sa aj na financovaní druhého záchranného programu pre Grécko schválenom v marci 2012.

Kombinovanie EFSF/ESM

Ministri financií 30. marca 2012 rozhodli o dočasnom kombinovaní oboch eurovalov. Spoločnú maximálnu úverovú kapacitu stanovili na 700 miliárd eur. Od polovice roka 2013 však ESM bude môcť požiť maximálne 500 miliárd eur.

ESM sa od júla 2012 stane hlavným nástrojom na financovanie nových programov. EFSF bude aktívne financovať len tie programy, v ktorých je zaviazaný pred týmto dátumom. Počas prechodného obdobia do polovice roka 2013 sa EFSF bude môcť zapojiť do nových programov, aby sa tak zaistila plná čerstvá úverová kapacita ESM.

Zrýchli sa zároveň splatenie piatich tranží hotovosti do ESM:

  • dve tranže júl 2012, október 2012,
  • dve v roku 2013
  • posledná v prvej polovici roka 2014


Euroval 2 (Európsky stabilizačný mechanizmus, European stability mechanism ESM, trvalý euroval) – je trvalým mechanizmom, ktorý by mal postupne nahradiť dočasný fond EFSF.

Zmluvu o jeho vytvorení európski diplomati podpísali 2. februára 2012.  Fungovať začne od júla 2012. Maximálna efektívna úverová kapacita je stanovená na 500 miliárd eur, na jej dosiahnutie je potrebná 700-miliardová kapitálová základňa. Krajiny eurozóny v hotovosti zložia 80 miliárd eur, zvyšných 620 miliárd má formu kapitálu na požiadanie a garancií. Proporcia týchto nástrojov je flexibilná.

Slovenský podiel na nástroji je 0,824 %, čiže 5,768 miliardy, z toho hotovosť tvorí 659 miliónov eur. Platby sú rozdelené na päť častí a rozložené na viacero rokov. Slovensko bude v rámci mechanizmu vystupovať ako akcionár. ESM na rozdiel od EFSF bude fungovať ako skutočná finančná inštitúcia, európska obdoba Medzinárodného menového fondu. Jeho súčasťou je aj dobrovoľná účasť súkromného sektora na pomoci krajinám.

Na čele ESM bude výkonný riaditeľ, opierajúci sa o rozhodnutia Rady guvernérov (guvernérmi budú ministri financií) a Rady riaditeľov. Ďalším rozdielom v porovnaní s dočasným eurovalom je mechanizmus prijímania rozhodnutí. V prípade trvalého ESM bude v prípade výnimočných situácií a ohrozenia eura možné rozhodnúť na základe kvalifikovanej väčšiny (85 %).

ESM bude využívať prednostné postavenie veriteľa (tzv. preferred creditor status) voči ostatným veriteľom. Znamená to, že dlžnícky štát nebude môcť reštrukturalizovať dlh voči ESM, pohľadávky voči ESM bude v prípade bankrotu musieť vyplatiť pred pohľadávkami ostatných veriteľov a nevyplatí žiadne finančné prostriedky iným dlžníkom, ak voči ESM a Medzinárodnému menovému fondu (MMF) bude mať dlžnícky štát nesplatené záväzky.

Poskytovanie pomoci z ESM bude možné v dvoch prípadoch:

  1. slabé ohrozenie makroekonomickej rovnováhy – aplikovanie preventívnej pomoci a podporných nástrojov.
  2. vážne problémy – poskytnutie pomoci, ktorá bude podmienená riadnym programom makroekonomických úprav.

Preventívna pomoc bude mať formu úverových liniek. ESM bude štátu môcť poskytnúť úver aj na rekapitalizáciu finančných inštitúcií. Okrem toho bude môcť intervenovať na primárnych a sekundárnych trhoch s dlhopismi.

Kombinovanie EFSF/ESM

Ministri financií 30. marca 2012 rozhodli o dočasnom kombinovaní oboch eurovalov. Spoločnú maximálnu úverovú kapacitu stanovili na 700 miliárd eur. Od polovice roka 2013 však ESM bude môcť požiť maximálne 500 miliárd eur.

ESM sa od júla 2012 stane hlavným nástrojom na financovanie nových programov. EFSF bude aktívne financovať len tie programy, v ktorých je zaviazaný pred týmto dátumom. Počas prechodného obdobia do polovice roka 2013 sa EFSF bude môcť zapojiť do nových programov, aby sa tak zaistila plná čerstvá úverová kapacita ESM.

Zrýchli sa zároveň splatenie piatich tranží hotovosti do ESM:

  • dve tranže júl 2012, október 2012,
  • dve v roku 2013
  • posledná v prvej polovici roka 2014

Initiates file download


Trojka – skupina zložená z predstaviteľov troch inštitúcií – Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu.

Poskytuje technickú asistenciu pri príprave úsporných programov, monitoruje a hodnotí ich implementáciu v krajinách, ktoré čerpajú medzinárodnú pomoc. Zatiaľ je prítomná v Grécku, Portugalsku a Írsku.


Fiškálna zmluva (Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení v Hospodárskej a menovej únii) je medzivládnou zmluvou o sprísnení rozpočtovej disciplíny v EÚ.

Lídri členských krajín EÚ, okrem Veľkej Británie a Českej republiky, ju podpísali 2. marca 2012 počas summitu Európskej rady. Má inkluzívny charakter a teda je možné sa k nej pridať aj v neskoršom období. Vstúpi do platnosti po tom, čo ju schváli aspoň 12 krajín eurozóny.

Po ratifikácií zavedie pravidlá o vyrovnanom rozpočte, automatický mechanizmus na spustenie nevyhnutných korekčných opatrení, pravidlo neakumulovať dlhy mimo účtu verejnej správy (napr. PPP projekty), povinnosť podávať predbežné správy o plánovanej emisii dlhopisov či pravidelné oficiálne stretnutia lídrov eurozóny minimálne dvakrát ročne. Štáty budú mať ročnú lehotu na to, aby do národných právnych systémov zakomponovali pravidlo o rozpočtovej zodpovednosti na ústavnej alebo ekvivalentnej úrovni.

Štrukturálny deficit nebude môcť byť vyšší ako 0,5 % nominálneho HDP (1 % v prípade krajín s verejným dlhom oveľa nižším ako 60 %). Ak dôjde k prekročeniu stanovenej hranice, nastúpi korekčný mechanizmus. Na transpozíciu vyrovnaného rozpočtu bude dohliadať Súdny dvor EÚ. Jeho rozhodnutia budú záväzné a môžu viesť k pokute do výšky 0,1 % HDP, ktorá sa bude v prípade člena eurozóny vkladať do trvalého eurovalu ESM, v prípade nečlena do všeobecného rozpočtu EÚ. Do preambuly zmluvy bol zakotvený aj 60-percentný limit pre verejný dlh. Na summitoch eurozóny sa budú môcť zúčastňovať aj krajiny bez eura, ktoré zmluvu ratifikujú. Slovensko ratifikačný proces uzavrelo 11. januára 2013.


Bondy stability – (stabilizačné bondy, stabilizačné dlhopisy) Európska komisia 23. novembra 2011 zverejnila Zelenú knihu na preskúmanie uskutočniteľnosti zavedenia bondov stability, (tzv. eurobondy).

Základným princípom je emisia spoločných dlhopisov krajín eurozóny. Spoločne vydané bondy stability by združili štátne emisie dlhopisov a zlúčili by tak súvisiace príjmové toky a náklady na dlhovú službu.

Spoločné dlhopisy sú však podmienené zásadným posilnením fiškálneho dohľadu a politickej koordinácie, v opačnom prípade môžu viesť k morálnemu hazardu a prehlbovaniu makroekonomických nerovnováh ak by rizikové krajiny zneužívali výhody vyššej úverovej kvality stabilných štátov. Zvažované sú tri možnosti:

A. Úplné nahradenie národnej emisie, vydávaním stabilizačných bondov so spoločnými a nerozdielnymi garanciami. Znamenalo by to, že verejné financovanie v eurozóne by kryli stabilizačné dlhopisy a národné vydávanie dlhopisov by bolo zastavené.

B. Čiastočné nahradenie národných dlhopisov (červené dlhopisy), stabilizačnými dlhopismi (modré dlhopisy) so spoločnými a nerozdielnymi garanciami. Emisia bondov stability by prebiehala len do určitej hranice, zvyšok emisie potrebnej na krytie rozpočtov členských krajín by prebiehal na národnej úrovni s národnými garanciami. Národné dlhopisy (červené) by však mohli mať nižšiu prioritu než stabilizačné (modré) vzhľadom na to, že tie by boli kryté spoločnými a nerozdielnymi garanciami.

C. Čiastočné nahradenie národných dlhopisov, stabilizačnými dlhopismi s nerozdielnymi, ale nie spoločnými garanciami. Podobne ako v predchádzajúcej možnosti by emisia bondov stability prebiehala len do určitej hranice, zvyšok emisie potrebnej na krytie rozpočtov členských krajín by prebiehal na národnej úrovni. Vplyvom nerozdielnej, ale nie spoločnej garancie by členské štáty nemohli vydať dlhopisy s využívaním výhod prípadnej vyššej úverovej kvality iných členských štátov.

Konkrétne návrhy vzídu z konzultácie so zainteresovanými stranami.


Banková únia – je politickou víziou prehlbovania integrácie v EÚ, ktorá doplní menovú úniu Bude sa opierať o už prijaté opatrenia posilnenej regulácie bankového sektora a zároveň zájde ešte ďalej. Európska komisia v júni navrhla rámec pravidiel a právomocí pri reštrukturalizácii a správe bánk vo finančných ťažkostiach. Zo strednodobého hľadiska sa uvažuje o systéme dohľadu nad cezhraničnými bankami, jednotnej schéme garancií vkladov a spoločnom fonde na ozdravenie bánk, ktoré sa dostanú do závažných finančných problémov.

Politické rozhodnutie o vytvorení spoločného mechanizmu bankového dohľadu, kde bude ústrednú rolu hrať Európska centrálna banka, padlo na summite Európskej rady 28. – 29. júna 2012. Po jeho sfunkčnení bude možné využívať euroval 2 na priamu rekapitalizáciu bánk. Cieľom je prelomiť prepojenie osudu verejných financií s osudom bánk.

Ministri financií prijali stanovisko o jednotnom bankovom dohľade 13. decembra 2012, pár hodín pred summitom Európskej rady, na ktorom lídri EÚ ich krok privítali a vyzvali spoluzákonodarcov, aby sa na návrhu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií a na návrhu smernice o systémoch ochrany vkladov dohodli pred júnom 2013.


Jednotný mechanizmus bankového dohľaduheslo dostupné na tomto odkaze.


Schéma garancií vkladovheslo dostupné na tomto odkaze.


Fond na ozdravenie bánk (rezolučný fond) - heslo dostupné na tomto odkaze.


Priame monetárne transakcie ECB (OMT)

Európska centrálna banka (ECB) predstavila nový program nákupu dlhopisov, ktorým sú  priame monetárne transakcie (Outright Monetary Transactions - OMT). Aktivuje sa až po žiadosti dotknutej krajiny o pomoc z eurovalu 1 (EFSF) alebo eurovalu 2 (ESM). Bude teda prísne podmienený zaviazaním sa k makroekonomickým reformám.

ECB dopredu nestanovila limit pre objem nákupov, bude sa však zameriavať na splatnosť od jedného do troch rokov. Centrálna banka sa zároveň v rámci programu vzdala statusu prednostného veriteľa a bude vystupovať na rovnakej pozícii ako ostatní investori.


Fiškálna kapacita – neoficiálne nazývaná rozpočet eurozóny. Uvažuje sa o nej v rámci opatrení na prehĺbenie integrácie medzi členskými krajinami. Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy ju spomína vo svojej správe „V ústrety k skutočnej hospodárskej a menovej únii“. Zatiaľ je predmetom diskusií. Uvažuje sa o tom, že by mohla slúžiť na dočasnú  podporu krajín, ktoré

KOMUNIKAČNÝ PARTNER

Reklama

PARTNERI

Komentár

Štefan Füle (10.10.2014)

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Právny štát, správa hospodárskych záležitostí a reforma verejnej správy sú základné piliere politiky rozširovania EÚ. Píše eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235