Hlavná stránkaHospodárske riadenie EÚPomohol by väčší entuziazmus členských krajín

Maroš Šefčovič: Pomohol by väčší entuziazmus členských krajín

Maroš Šefčovič

(02.05.2012)

Európska únia nemôže poľaviť z konsolidácie verejných financií. Zároveň však potrebuje rast a pracovné miesta. Ich naštartovanie majú zabezpečiť štrukturálne reformy v krajinách, ale aj spoločné finančné nástroje navrhované Komisiou, hovorí jej podpredseda Maroš Šefčovič.

 

Na európskej úrovni sa rokuje o ďalšom posilnení rozpočtových pravidiel, balíku dvoch legislatívnych aktov, takzvanom „two-pack“. Aký je jeho účel?

Hoci bol six-pack (balík šiestich legislatívnych aktov) prijatý pred časom obrovským posilnením finančnej disciplíny v EÚ, bolo evidentné, že ostávajú oblasti, kde je potrebné posilniť ekonomické riadenie a spoluprácu. Preto diskutujeme – a verím, že do leta bude aj prijatý – o takzvanom two-pack. Prvým  dôležitým elementom tohto balíka je harmonizácia rozpočtových cyklov. Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »navrhuje, aby jej všetky členské krajiny zaslali do polovice októbra návrhy rozpočtov. Komisia by sa pozrela na to, či rešpektujú fiškálne záväzky, ktoré na seba krajiny vzali, ale aj či spĺňa požiadavky z hľadiska udržateľnosti a ďalších záväzkov vyplývajúcich z takzvaných špecifických odporúčaní pre členské krajiny.

Komisia bude návrhy rozpočtov analyzovať, výsledky budú predstavené príslušným krajinám, ale aj kolektívne diskutované na zasadnutí Rady ministrov financií. Každý návrh štátneho rozpočtu tak prejde solídnou oponentúrou Európskej komisie, i ministrov v Rade Ecofin. Výsledkom bude silný argumentačný materiál, ktorý dostanú národné parlamenty. Prijatie rozpočtu bude samozrejme naďalej ich suverénnym právom, som však presvedčený, že do úvahy vezmú aj tento vonkajší pohľad. Zároveň si budú vedomí dôsledkov prijatia neudržateľného rozpočtu. Nielen pre ekonomiku vlastnej krajiny, ale aj možného preliatia negatívnych vplyvov do iných. A takisto aj finančné sankcie, ktoré umožňuje six-pack.

Zároveň sme sa poučili, že kríza by sa v niektorých členských krajinách nemusela tak vyhrotiť, keby požiadali o ekonomickú pomoc skôr. Druhým elementom two-packu je, že Európska komisia by mala možnosť skoršej intervencie, odporúčaní krajinám, aby požiadali o ekonomickú spoluprácu a monitoring ešte predtým, ako bude neskoro. Ak sa totiž dostanú za hranicu štartujúcu negatívnu špirálu krízy, riešenie je zložitejšie a drahšie. Drahšie pre ostatných členov únie, ale aj pre občanov krajiny, ktorá musí prechádzať náročným konsolidačným procesom.

Z Európskeho parlamentu zaznieva kritika pripravovanej legislatívy. Pýta sa na legitimitu Komisie pri zasahovaní do rozpočtov krajín, ako aj toho, kto bude v tejto činnosti Komisiu kontrolovať. Kritike čelí aj schválená fiškálna zmluva, ktorá môže čeliť problémom v ratifikácii – referendom v Írsku, či výmenou na poste francúzskeho prezidenta. Pripúšťate, že niektoré aspekty fiškálnej architektúry bude potrebné doplniť, či zmeniť?

Je to veľmi aktuálna diskusia. Vzhľadom na veľmi krehkú situáciu na finančných trhoch však Európska komisia nevidí inú možnosť, než pokračovať v náročnom konsolidačnom úsilí. Zároveň je potrebné hľadať zdroje na naštartovanie rastu. Osobne očakávam, že two-pack i fiškálna zmluva budú prijaté a ratifikované. Sú veľmi jasnou garanciou voči vonkajším partnerom, že konsolidačné úsilie EÚ je seriózne a bude dokončené. Akékoľvek odchýlenie členských krajín od stanovených plánov okamžite znervózňuje finančné trhy, rastú úrokové sadzby, ekonomický život sa dramatizuje. Predpokladám, že časť ekonomického riadenia postavená na konsolidácii, úsporách, ostane zachovaná, k nej však pribudne veľký dôraz kladený na prorastové opatrenia. Požiadavka na ne neprichádza len od členských krajín a Európskeho parlamentu, ale aj vonkajších aktérov, medzinárodných finančných a ekonomických inštitúcií. Je evidentné, že len úspornými opatreniami túto krízu neprekonáme. Musíme naštartovať rast, ktorý umožní konsolidáciu ukončiť skôr. Musíme dostať viac ľudí do práce, čo zníži náklady na sociálne opatrenia.

Odkiaľ môžu prorastové stimuly prísť? Krajiny postihnuté najhoršou krízou nájdu ťažko vnútorné zdroje – o to viac, že sa od nich vyžaduje prísna konsolidácia verejných financií...

Treba hľadať európsku odpoveď. Aj tu sa ukazujú negatívne dôsledky toho, ak členské krajiny nerešpektujú záväzky prijaté na európskej úrovni. Často sa stáva, že opatrenia navrhnuté Európskou komisiou získajú podporu na úrovni hláv štátov a šéfov vlád, ale keď dôjde na implementáciu, medzi krajinami sú veľké rozdiely.

O ktoré opatrenia ide konkrétne?

Samozrejme, najväčším zdrojom rastu je jednotný trh. Odstraňovanie bariér aspoň takým tempom, na akom sme sa dohodli, by mohlo viesť k rastu HDP. Obrovský potenciál pre rast a tvorbu pracovných miest má napríklad plné uplatnenie smernice o službách. Rovnako tak jednotný digitálny trh. Podľa konzervatívnych odhadov by plná implementácia Smernice o službách mohla priniesť zisk okolo 140 miliárd eur, čo predstavuje nárast európskeho HDP až o 1,5%. Podobne vysoké čísla by mohlo priniesť zavedenie skutočne jednotného energetického trhu. Prorastové impulzy by priniesli aj opatrenia v oblasti zahraničného obchodu a znižovania administratívneho zaťaženia. Ak však ostanú v Bruseli, neprenesú sa rovnomerne na národnú úroveň, znižuje sa ich účinnosť.

Takže rast majú naštartovať len štrukturálne reformy?

Okrem štrukturálnych opatrení prišla Komisia aj s návrhmi finančných opatrení – stabilizačné dlhopisy, projektové dlhopisy, či lepšie využívanie potenciálu Európskej investičnej banky. Aj tu by nám pomohol väčší entuziazmus zo strany členských krajín.

Ako ďaleko je diskusia o zavedení takzvaných eurobondov?

Európska komisia vydala diskusný dokument navrhujúci tri možnosti zavedenia stabilizačných dlhopisov. Prvá, začiatočná fáza je podľa nášho názoru možná aj so súčasnou právnou úpravou. Ak sa pozrieme, akú dôležitú úlohu zohráva EFSF, a akú bude zohrávať Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), vidíme, že niečo také EÚ jednoznačne potrebuje. Momentálne diskusia pokračuje. Pozície sú rôzne, obavy sa týkajú na jednej strane právnych aspektov, či by zavedenie určitého druhu eurobondov bolo v súlade s Lisabonskou zmluvou, ale sú tam aj obavy ekonomické a politické, ako by opatrenie vplývalo na situáciu v členských krajinách.

Osobne očakávam, že eurobondy budú na programe dňa po tom, ako sa nám podarí presvedčiť všetkých v rámci EÚ, že verejné financie sú zdravé, a implementovali sme opatrenia, ktoré zabránia narastaniu nezdravých dlhov, a rozpočtové politiky členských krajín EÚ sú natoľko kompatibilné, že zavedenie eurobondov nebude znamenať zbytočné hospodárske riziko pre jednu časť krajín. Vtedy to bude spoločne výhodné opatrenie. Pokiaľ bude diskusia pokračovať, pomoc a solidarita budú realizované existujúcimi nástrojmi, teda prostredníctvom EFSF a v budúcnosti Európskym stabilizačným mechanizmom.

V súvislosti s financovaním veľkých európskych rozpočtov sa už dlhšie hovorí o vytvorení takzvaných projektových bondov. Aký by bol ich mechanizmus?

Projektové bondy majú obrovský potenciál. Pri simulácii niektorých pilotných projektov sme videli až zdvadsaťnásobenie úvodnej investície. Hoci je európsky rozpočet, v porovnaní s rozpočtami členských krajín, malý, máme záujem, aby sa jeho efekt mohol znásobovať aj takýmito finančnými operáciami. Zvýšenie kapitálu Európskej investičnej banky o desať miliárd by jej umožnilo zvýšiť pôžičky o 60 miliárd, a pritiahnuť investície pre projektové dlhopisy až do výšky 180 miliárd eur. Investícia desiatich miliárd do EIB teda môže priniesť až 180 miliárd eur investícií do konkrétnych projektov. Takto by sme mohli investovať do projektov, ktoré výrazným spôsobom zvýšia konkurencieschopnosť Európskej únie. Napríklad v oblasti informačných a komunikačných technológií, energetiky, či cestnej, železničnej a leteckej dopravy.

Jedným zo zdrojov investícií by mohla byť daň z finančných transakcií. Hoci s ňou viaceré členské krajiny v princípe súhlasia, stále nie je jasná jej presná podoba, rozdelenie výnosov, či ich použitie. Čo môžeme očakávať v tejto oblasti?

Daň z finančných transakcií je istým spôsobom prirodzenou reakciou na požiadavku občanov EÚ, aby sa na ozdravení verejných financií podieľal aj finančný sektor. Niekedy sa zabúda, že vlády museli finančnému sektoru poskytnúť na záchranu až 4,6 bilióna, teda 4 600 miliárd, eur. Práve to spôsobilo prudký nárast verejných dlhov. Okrem toho sa ukazuje, že tento sektor sa rýchlo spamätal. Len v Spojenom kráľovstve vytvoril rezervu, ktorá umožnila v roku 2011 udeliť manažérske odmeny vo výške 14 miliárd libier.

Dôležité tiež je, že finančné transakcie sú oblasťou, ktorá nepodlieha žiadnemu ekvivalentu dane z pridanej hodnoty. Odhaduje sa, že finančný sektor takto získava faktické daňové úľavy až vo výške 20 miliárd eur ročne. Zavedenie dane z finančných transakcií by prinieslo prostriedky do verejných financií, zároveň by bolo vrátením časti investície, ktorú musel verejný sektor vložiť do finančného. Dôležité tiež je, aby táto daň mala aj regulačnú funkciu. Limitovala by vysoko rizikové, špekulatívne obchodovanie (tzv. high frequency trading), spôsobujúce obrovskú volatilitu trhov.

Aký výnos z dane očakávate?

Toto opatrenie sa snažíme „predať“ aj ako nástroj, ktorý prinesie nové zdroje do európskeho rozpočtu. Navrhujeme, aby dve tretiny príjmov z dane z finančných transakcií boli nasmerované do európskeho rozpočtu. Členské krajiny by tak ušetrili na členských príspevkoch 54 miliárd. Zvyšná jedna tretina by zároveň posilnila ich domáce rozpočty. To považujeme za veľmi férovú ponuku. Sú krajiny, ktoré zavedenie tejto dane silno podporujú. Nie je zároveň žiadnym tajomstvom, že Spojené kráľovstvo je proti, hoci samo má podobnú daň zavedenú. Diskusia prebieha na úrovni ministrov financií, s niektorými novými návrhmi na postupné zavádzanie prišlo Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Zavedenie dane z finančných transakcií by teda neznamenalo zvýšenie spoločného rozpočtu EÚ...

Určite nie. Ten ostane na úrovni okolo jedného percenta HDP. Som však presvedčený, že by sa tak zjednodušilo veľmi zložité rokovanie o sedemročnom rozpočtovom rámci. Tieto negociácie nie len že značne zamestnávajú lídrov, ale aj zhoršujú politickú atmosféru v Európe. Ak by sme vedeli viac ako polovicu rozpočtu získavať automaticky a znížiť bremeno príspevkov členských krajín, pomohlo by to zlepšiť atmosféru v EÚ. Vždy však bude platiť, že rozpočet musia jednomyseľne schváliť všetky členské krajiny a musí s ním súhlasiť Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Vzhľadom na prevládajúcu situáciu nepredpokladám, že akékoľvek zavedenie nových vlastných zdrojov bude znamenať dramatické navýšenie európskeho rozpočtu.

Spomenuli ste zložité rokovania o rozpočtovom rámci. Nehrozí, že sa budú opäť ťahať do poslednej chvíle?

Momentálne je atmosféra zložitá. Paralelne prebiehajú dva procesy. Túto stredu navrhla Európska komisia rozpočet na rok 2013, kde sme navrhli zvýšenie o 6,8 %. Podľa očakávania to vyvolalo negatívne reakcie zo strany niektorých členských krajín. Nepovažujem ich však za správne, lebo do veľkej miery zahmlievajú podstatu európskeho rozpočtu a dezinterpretujú jeho účel. Navýšenie o 6,8 % požadujeme z jediného dôvodu – rešpektovanie právnych záväzkov voči členských krajinám, ktoré sa zúčastňujú na európskych programoch, využívajú fondy EÚ. Úspešne realizovali projekty a teraz v súlade s európskym právom žiadajú preplatenie faktúr. Európska komisia už koncom minulého roka, po doručení žiadostí z členských krajín o preplatenie projektových výdavkov vo výške 15 miliárd eur, mala vzhľadom na nereálne stanovený rozpočet na rok 2011 problém s uhradením uvedenej sumy. Časť z týchto prostriedkov teraz chýba aj na Slovensku, pretože sme neboli schopní pokryť projektové výdavky vo výške 300 miliónov eur. Teraz budeme vyrovnávať pohľadávky ešte z minulého roka, posledné v máji, ale už na úkor tohtoročného rozpočtu. V decembri tohto roku nás preto čaká ešte vážnejšia situácia. Tlačíme pred sebou balík nevyplatených faktúr.

Vzhľadom na to, že sa blíži koniec tohto rozpočtového obdobia (2007-2013) je prirodzené, že každá krajina sa snaží maximálne využiť prostriedky, ktoré jej boli pridelené konsenzom. Snažia sa o ich preplatenie Európskou komisiou. Je preto evidentné, že koncom finančného obdobia sú čerpania vyššie, než na začiatku, keď sa projekty štartujú. Je pre mňa veľkým prekvapením, že je to pre vlády taký problém pochopiť a vysvetliť občanom. Len na ilustráciu – 95 % európskeho rozpočtu ide späť do členských krajín. Nik preto nemôže obviňovať Európsku komisiu, že navýšenie chceme pre seba. Administratívne náklady sa zvyšujú len o 1,2 %, čo je menej ako inflácia. Naopak, prvýkrát dochádza k reálnym škrtom v počte personálu, aj v operatívnych výdavkoch.

Čo by znamenalo, ak sa dohodu nepodarí dosiahnuť?

Rokovania o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014-2020 sú mimoriadne ťažké. Zo strany čistých prispievateľov zaznievajú volania po znížení návrhu Komisie o 100 až 200 miliárd eur, čo je absolútne neakceptovateľné. Veľmi negatívne by to ovplyvnilo princípy, na ktorých EÚ stojí. Do poslednej chvíle sa budeme snažiť zachovať parametre nášho pôvodného návrhu. Predpokladám, že dánske Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »ukončí mandát prijatím takzvaného negociačného boxu, z ktorého budú zjavné najzložitejšie oblasti, ale aj tie, v ktorých dosahujú členské krajiny konsenzus.

Počas leta a na jeseň by sa mal zapojiť do intenzívnych rokovaní aj predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie. Očakávame, že v októbri by bol zvolaný európsky Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk » na ktorom by sa prvýkrát hľadal široký konsenzus o základných parametroch riešenia. Dúfame, že sa to podarí do decembra tohto roka. Európska komisia si neúspech nepripúšťa, ale ak by k nemu došlo, hrozil by obrovský sklz. Všetky programy, ktoré sú podmienkou čerpania európskeho rozpočtu v členských krajinách, by sa nestihli do roku 2014 pripraviť. Postihlo by to celkové fungovanie EÚ. Nemali by sme ani právny základ, ani dostatok financií na jej normálny chod.

KOMUNIKAČNÝ PARTNER

Reklama

PARTNERI

Komentár

Vladimír Bartovic (31.10.2014)

Česká desaťročnica v EÚ

Česká desaťročnica v EÚ

Zostávať na okraji EÚ nie je z pohľadu záujmov Českej republiky obhájiteľné, píše riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku - EUROPEUM.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235