Smernica, prijatá Radou spoločne s Parlamentom alebo samotnou Komisiou, je adresovaná členským štátom. Jej hlavným cieľom je aproximácia právnych predpisov. Pre členské štáty je záväzná z hľadiska stanoveného cieľa, ale ponecháva im výber formy a prostriedkov, ktoré použijú na jeho realizáciu v rámci interného právneho poriadku. Ak nie je smernica prenesená členskými štátmi do národnej legislatívy alebo ak je prenesená nekompletným spôsobom alebo s meškaním, môžu sa občania dovolávať jej aplikácie priamo pred národnými súdmi.