V EÚ sa postupne vyvinuli štyri základné postupy (nazývané procesy, alebo procedúry) prijímania legislatívy. Každý z nich dáva jednotlivým inštitúciám iné úlohy a právomoci, a jednotlivé postupy sú používané na rôzne oblasti pôsobenia Únie.
Lisabonská zmluva značne posilnila postavenie Európskeho parlamentu. Z „procesu spolurozhodovania“, v ktorom má EP relatívne najširšie možnosti vstupovať do legislatívy, sa stal základný legislatívny proces a schvaľuje sa ním veľká väčšina aktov.
