Krátka správa

Nárast počtu mešít vzbudzuje u Európanov obavy z „islamizácie“ európskeho kontinentu. Ďalším dôvodom ku kritike je údajné narušenie tradičnej architektúry miest a ich celkovej panorámy. Azda najtvrdšími odporcami výstavby islamských svätýň sú tí, ktorí v nich vidia možné „semenište“ teroristov.

Požiadavka zo strany moslimov na výstavbu nových mešít je z hľadiska ich narastajúceho počtu prirodzená. V očiach Európanov však ich samotná výstavba znamená predzvesť príchodu ďalšej vlny moslimského obyvateľstva.

V poslednom čase dávajú Európania svoju nespokojnosť so súčasným stavom najavo aj protestnými akciami. Nemecké mestá ako Kolín, či Berlín boli svedkami niekedy až násilných demonštrácií proti výstavbe islamských svätýň. Známy je aj prípad súdneho sporu, kedy sa francúzska ultrapravicová strana rozhodla zažalovať mesto Marseille kvôli spolufinancovaniu výstavby tamojšej mešity.

Posledným medializovaným prípadom bolo zaslanie petície s viac ako 275 tisíc podpismi proti výstavbe veľkej mešity v blízkosti olympijského areálu na rok 2012 priamo britskému premiérovi Gordonovi Brownovi.

Vlna odporu voči výstavbe mešít však neobchádza ani ďalšie krajiny. Vo Švajčiarsku vyhlásili dve pravicové strany petičnú akciu za zákaz stavby minaretov na mešitách. V Taliansku dokonca pravicová strana Severná liga v júli vyzvala k uzatvoreniu všetkých mešít kvôli bezpečnostným previerkam. Tradičnými krajinami, kde sa s týmto problémom potýkajú už radu rokov sú Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Španielsko.

Podľa zástancov moslimskej komunity sú mešity pre príslušníkov islamského vierovyznania symbolom domova a harmónie, čo je v prevažne kresťanskej spoločnosti veľmi dôležité. Proces výstavby mešít je pritom dlhotrvajúca záležitosť, ktorá vyžaduje niekoľkoročné úsilie zo strany moslimskej komunity.