Hlavná stránkaEurópa 2020Priemyselná politika vo veku globalizácie

Priemyselná politika vo veku globalizácie

zdroj: Európska komisia

(Posledná aktualizácia: 13.02.2012)

Medzi členskými štátmi panujú výrazné rozdiely v konkurencieschopnosti. Väčšie problémy zažívajú tie, ktoré trpia zrútením realitného sektora ako tie, čo počas hospodárskej krízy zasiahlo len spomalenie priemyselnej produkcie. Komisia v rámci stratégie Európa 2020 spustila iniciatívu Priemyselná politika vo veku globalizácie, ktorá má prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti krajín.

Pozadie:

Európska únia má 500 miliónov spotrebiteľov, 220 miliónov pracovníkov a 20 miliónov podnikateľov. Jednotný trh je podľa Európskej komisie kľúčovým pre konkurencieschopnú priemyselnú Európu, no jeho fungovanie brzdí viacero prekážok na národnej úrovni.

Exekutíva uvádza, že jedno zo štyroch pracovných miest v EÚ je vo výrobnom sektore a jedno zo štyroch pracovných miest je v v službách, ktoré závisia od priemyslu či už na pozícii dodávateľa alebo klienta. Až 80 % súkromných výskumných a vývojových aktivít prebieha v priemysle. Až dve tretiny priemyselných zamestnávateľov tvoria malé a stredné podniky.

Svetové podnikateľské prostredie sa v uplynulej dekáde výrazne zmenilo. Európsky priemysel teda čelí výrazným výzvam a konkurencii najmä zo strany Číny, Brazílie a Indie.

Otázky:

Európska komisia upozornila na to, že pri skúmaní medzinárodnej konkurencieschopnosti členských štátov a ich atraktivity pre priame zahraničné investície ich pozícia slabne. Priemerná produktivita v EÚ je o tretinu slabšia ako v Spojených štátoch. Okrem toho krajiny sa priveľmi spoliehajú na odvetvia vyžadujúce len stredne náročné zručnosti a technológie na úkor špičkových.

Má výrobná produkcia v Európe budúcnosť?

Ako ďalej poukazuje exekutíva globalizácia a užšia integrácia v EÚ v rámci vnútorného trhu zvyšujú komplexnosť a konkurencieschopnosť čoraz viac závisí od výkonu ostatných hráčov v rôznych sektoroch a na rôznych miestach. Ázia sa postupne stáva najdôležitejším poskytovateľom výrobkov, no v porovnaní s Európou za oveľa nižšiu cenu.

Komisia napriek tomu odhaduje, že v roku 2025 bude podiel európskej výrobnej produkcie a obchodu tvoriť pätinu svetovej a výroba bude tvoriť 15 % pridanej hodnoty. Na tieto podiely bude však mať výrazný vplyv adekvátne investovanie do inovácií a výskumu a vývoja a posilňovanie vnútorného trhu.

Konkrétne opatrenia

V rámci Priemyselnej politiky v období globalizácie Komisia načrtla kľúčové aktivity na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu:

  • Každá nová legislatíva bude podliehať kontrole, či prispeje k posilneniu konkurencieschopnosti.
  • Existujúca legislatíva prejde revíziou, či pre podniky nepredstavuje nadmernú administratívnu záťaž.
  • Malé a stredné podniky by mali mať lepší prístup k úverom a dostávať podporu v snahe o cezhraničnú aktivitu.
  • Medzi plánmi je aj posilnenie európskej štandardizácie tak, aby zodpovedala potrebám priemyslu.
  • Zlepšenie transportnej, energetickej a komunikačnej infraštruktúry a služieb.
  • Nová stratégia pre suroviny a ich udržateľnosť.
  • Stimulovanie inovačných aktivít v oblastiach pokročilých priemyselných technológií, konštrukcií, biopalív a cestnej a železničnej dopravy.
  • Tvorba rámca pre podporu inovácií a riešenie výziev v energeticky náročnom priemysle.
  • Posilnenie vesmírnej politiky v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou a členskými štátmi.
  • Vydávanie správ o konkurencieschopnosti členských štátov na ročnej báze.

Výsledkom by malo byť vhodnejšie podnikateľské prostredie a podnikatelia nebudú musieť prekonávať toľko prekážok v snahe o cezhraničné aktivity. Priemyselné inovácie by sa mali zrýchliť, čo bude viesť k včasnému zavádzaniu a komercionalizácii technológií.

Vážne problémy sa spájajú  prístupom k financovaniu a samotným financovaním. Iniciatíva Priemyselná politika vo veku globalizácie sa preto zameriava aj na zlepšenie cezhraničných podmienok pre rizikový kapitál, projektové financovanie a investície do energetiky, dopravy a informačných a komunikačných technológií.

Pozície:

Antonio Tajani, podpredseda Európskej komisie a komisár zodpovedný za priemysel a podnikanie: „Priemysel je v srdci Európy a nenahraditeľný pre hľadanie riešenia výziev pre našu spoločnosť dnes i v budúcnosti. Európa potrebuje priemysel a priemysel potrebuje Európu. Musíme plne čerpať z potenciálu Jednotného trhu, jeho 500 miliónov spotrebiteľov a 20 miliónov podnikateľov.“

Róbert  Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorý bol odborným garantom workshopu „Priemyselná politika vo veku globalizácie“, ktorý zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť SGI v rámci projektu Európa 2020 – inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa.

„Európa 2020 je stratégiou, ktorá má posunúť Európsku úniu dopredu. O EÚ je známe, že si stanovuje množstvo rôznych stratégii. Potom sa však ťažko monitorujú a väčšina z nich nedopadne najlepšie. Ale táto stratégia má zmysel pre krajiny, ktoré sú reformne orientované a

Slovensko je takouto krajinou. Určite má pre Slovensko zmysel, ak sa slovenská vláda zaoberá otázkami na zvýšenie konkurencieschopnosti či ekonomického rastu, s čím nám stratégia Európa 2020 pomáha.

Slovenskou odpoveďou na ňu bolo prijatie Národného programu reforiem, čo je kľúčový dokument a samozrejme aj doplnkových stratégii, ktoré mapujú špecifické ciele, ktoré stratégia EÚ 2020 stanovuje. Napríklad, program Minerva 2.0, ktorá má rozvíjať vedomostnú základňu na Slovensku, alebo napríklad projekt Singapur, ktorý má znížiť byrokratické zaťaženie. To sú viac-menej ciele stratégie Európa 2020 pre národné krajiny.“

Reklama

KOMUNIKAČNÝ PARTNER

Reklama

PARTNERI

Komentár

Vladimír Bartovic (31.10.2014)

Česká desaťročnica v EÚ

Česká desaťročnica v EÚ

Zostávať na okraji EÚ nie je z pohľadu záujmov Českej republiky obhájiteľné, píše riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku - EUROPEUM.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235