Hlavná stránkaEurópa 2020Škrty nesmú postihnúť prorastové oblasti

Maroš Šefčovič: Škrty nesmú postihnúť prorastové oblasti

TASR

(01.04.2011)

Podpredseda Európskej komisie hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk o stratégii Európa 2020 v kontexte reštriktívnych rozpočtových politík a o výsledkoch poslednej Európskej rady.

Tento rok sa začína s implementáciou Stratégie Európa 2020. Európske krajiny zároveň spustili programy šetrenia a krátenia verejných výdavkov. Nie je tu riziko, že pri šetrení a krátení nebudú prostriedky na to, aby sa investovalo do výskumu a vývoja, do teritoriálnej kohézie, do ochrany životného prostredia atď.?

Celá fiškálna konsolidácia je dôležitá preto, aby sme mohli sociálny model, ako ho v EÚ poznáme, zachovať. Taktiež preto, aby sme nevynakladali prostriedky, ktorých je teraz tak málo na refinancovanie dlhov a na správu dlhovej služby ale na to, aby sme ich mohli vrátiť do reálnej ekonomiky a nasmerovať ich na tie prorastové programy, ktoré sú zahrnuté v stratégii Európa 2020. Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »kladie v dialógoch s jednotlivými vládami ohľadom prípravy národných reformných plánov veľký dôraz na to, aby boli „prorastové“ segmenty zvýraznené, aby sa neškrtali prorastové oblasti ako sú investície do školstva, do vzdelávania, do vedy a výskumu, aby sa podporovali programy, ktoré sú infraštrukturálne a ekologicky pozitívne orientované. Cieľom je, aby sme aj z prostriedkov, ktorých je menej, dávali na to, čo má väčšiu šancu priniesť nám rast a lepšiu perspektívu do budúcna.

Keď sa rokovalo o cieľoch stratégie Európa 2020, ukázalo sa, že je to práve sociálna oblasť, v ktorej mali krajiny výhrady prijať záväzné ciele. Nestane sa to, čo sa do istej miery stalo s Lisabonskou stratégiou, že sa aj v tejto stratégii zdôrazní hlavne hospodársky rast, posilňovanie konkurencieschopnosti a ostatné ciele budú sekundárne?

My pevne veríme, že nie. Pravdou je, že ohľadom kritéria, koľko ľudí dostať z pod hranice chudoby nad ňu, bola veľká diskusia. Nemal som pocit, že by to bolo nezáujmom lídrov tento problém riešiť, ale bola tam dosť náruživá diskusia ohľadom metodík, ktoré sa používajú na vypočítavanie toho, čo miera chudoby v tej-ktorej krajine je s prihliadnutím na  rôznu úroveň národného bohatstva v členských krajinách. Zhoda na tom, že tento cieľ je dôležitý bola dosiahnutá pomerne rýchlo, diskusia sa niesla ohľadom toho, ako majú byť tieto limity stanovené a aká metodika na vypočítanie miery chudoby sa bude používať. To sa nakoniec vyriešilo kompozitným indikátorom a teraz je každá krajina s týmto bodom stratégie spokojná. Európska komisia sa aj v diskusii o revitalizácii jednotného trhu vždy snaží o to, aby politiky ktoré sa navrhujú boli vyvážené.

Video: M. Šefčovič: Komisia sa snaží poučiť (EurActiv.sk)

Nemáte povolený javascript alebo máte starú verziu Adobe Flash Playera. Stiahnuť novú verziu

 

Snažíme sa poučiť z toho, akým spôsobom boli niektoré návrhy v minulosti odmietnuté, ako napríklad Bolkensteinova iniciatíva, lebo si uvedomujeme, že pokiaľ prídeme s návrhom, ktorý je a priori odmietaný občanmi, tak určite vyvolá veľkú vlnu odporu, nepodarí sa nám ho presadiť a určite nepovedie k optimálnym výsledkom. Pri každom legislatívnom návrhu, s ktorým Komisia prichádza sa do dopadových štúdií dáva aj prieskum toho, aké sociálne dopady to bude mať na obyvateľstvo, aby sme legislatívu nevychýlili len jedným smerom pre konkurencieschopnosť. 

Doplnkovým zdrojom financovania rozvojových programov bývajú aj európske fondy alebo iné programy financované z európskeho rozpočtu.  V mnohých chudobnejších členských krajinách je to hlavný zdroj financovania. Do akej miery bude Komisia pri príprave budúceho rozpočtového rámca formovať priority členských krajín a to ako rozdelia prostriedky cez regionálnu politiku?

Tento rok bude veľmi významný kvôli viacerým návrhom, s ktorými Komisia príde. Jeden bude návrh rozpočtu na rok 2012, kde už teraz hľadáme optimálny spôsob, ako zohľadniť v rámci ovzdušia šetrenia fakt, že sa pozitívne rozbieha čerpanie vo viacerých členských krajinách. To znamená, že EK dostáva viac faktúr na preplatenie, čo sa musí v roku 2012 prejaviť. Druhým významným návrhom, bude odštartovanie diskusie o novom viacročnom finančnom rámci, kde navrhneme rozpočet buď na 7 alebo 10 rokov. Tento rámec bude do veľkej miery charakterizovať celý priestor Európskej únie do roku 2020. Samozrejme, veľký cieľ Komisie je, aby rozpočet, ktorý je koniec koncov malý, lebo predstavuje len 1 % európskeho HDP, slúžil ako pozitívny katalyzátor zmien, ktoré majú priniesť Európsku úniu k vyššej ekonomickej kvalite. Je potrebné, aby investície, ktoré budú nasmerované na podporu jednotlivých členských krajín boli úzko naviazané na priority EÚ 2020 a aby slúžili ako urýchľovač procesov a mobilizátor úsilia, ktoré sa bude v jednotlivých členských krajinách vyvíjať.

Z minulotýždňového stretnutia Európskej rady vzišla politická podpora pre tzv. pakt euro plus. Aké nové úlohy pre Komisiu z tohto paktu vyplývajú?

Plus je tam kvôli dvom závažným momentom. Prvý je, že sa k paktu pridalo 6 krajín nad rámec členov eurozóny a zároveň aj kvôli tomu, že tieto krajiny sú pripravené na seba prevziať viac úloh ako im vyplýva z kolektívnych záväzkov, ktoré na seba prijali krajiny v rámci stratégií pripravených pre 27čku. Budú to hlavne oblasti, ktoré boli definované aj v Ročnom prieskume rastu európskej ekonomiky, s ktorým prišla Európska komisia v januári. Konkrétne to znamená doplnkové opatrenia pre posilnenie rozpočtovej disciplíny, určitá dlhová brzda a doplnkové opatrenia, napríklad, akým spôsobom  sa bude monitorovať vývoj miezd, teda aby mzdy neprebiehali vývojom produktivitu práce. Sú tam opatrenia k zosúladeniu demografie s našimi dôchodkovými záväzkami a ďalšie, z ktorých si každá krajina bude mať možnosť vybrať, čo urobí navyše. Oficiálne to zadeklaruje na najvyššej úrovni a do 12 mesiacov bude môcť presvedčiť partnerov na Európskej rade, že sa tak aj stalo. Skúsenosti s viacročnými stratégiami sú, že nie vždy sa dodržia, preto má toto skombinovať osobný politický záväzok lídrov, ktorí v Európskej rade zastupujú svoje krajiny a zároveň dodať stratégii taký mobilizačný element, ktorý dokáže prinášať zmeny už v krátkom časovom období. Každá členská krajina si bude môcť vybrať s tých oblastí, ktoré považuje za najdôležitejšie, to čo najviac bude potrebovať a zaviazať sa, že to zrealizuje v priebehu 12 mesiacov. 

Úloha Komisie tu teda bude skôr monitorovacia a poradná?

 

Video: M. Šefčovič: "Ownership" paktu euro plus majú mať lídri (EurActiv.sk)

Nemáte povolený javascript alebo máte starú verziu Adobe Flash Playera. Stiahnuť novú verziu

 

Tento mechanizmus novej správy hospodárskych záležitostí v rámci EÚ má do veľkej miery medzivládny charakter a to kvôli tomu, že mnohé z kompetencií a mnohé z oblastí sú výsostne národného charakteru a sú v právomociach národných vlád. Či už hovoríme o dôchodkoch, o mzdovom vývoji alebo o vývoji štátnych rozpočtov atď.. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby angažovanosť a „vlastníctvo“ v tomto procese mala práve Európska rada, kde sú členské krajiny reprezentované svojimi prezidentmi alebo predsedami vlád. Je tiež dôležité, aby bolo vyhodnocovanie procesu objektívne, preto dostala EK centrálnu úlohu negociovať národné reformné programy, do ktorých sa majú tieto doplnkové programy zapracovať, vyhodnocovať ich a zároveň prichádzať s návrhmi, akým spôsobom tieto programy optimalizovať. Možno najťažším bude objektívne hodnotenie ako sa tieto programy plnia a prichádzať s odporúčaniami, čo majú jednotlivé členské krajiny v tejto oblasti urobiť. Bude to nový, veľmi významný moment kolektívneho tlaku peer pressure, ministrov financií, premiérov samých na seba, aby tam bola naozaj väčšia spoluzodpovednosť nie len za dianie vo svojej krajine, ale aj iných krajinách EÚ. Prípad posledného roku nám veľmi plasticky dokázal, že vývoj v jednej krajine má priame dopady na zvyšok eurozóny.

Najkontroverznejšou časťou dohôd z posledného summitu bol tzv. stály euroval. Do akej miery si myslíte, že existuje politické riziko, že v niektorom z národných parlamentov nebude systém fungovania eurovalu schválený? Znamenalo by to, že celý systém padá, alebo, že euroval bude fungovať bez tej-ktorej členskej krajiny?

Ja verím tomu, že záväzky a politická dohoda, ktorá bola dosiahnutá na úrovni lídrov EÚ budú rešpektované aj národnými parlamentmi. Je skutočne veľmi zložité riadiť EÚ pokiaľ záväzky lídrov nevieme dostať cez národné parlamenty. Veľmi to znečisťuje a komplikuje celý proces riešenia a riadenia veľmi citlivých európskych záležitostí. Každé negatívne gesto v takejto citlivej oblasti sa priamo prejavuje na finančných trhoch, čo má priame finančné dopady napríklad v procese vydávania dlhopisov alebo mobilizácie kapitálu pre národné účely. Verím, že zo strany národných parlamentov bude prejavená rovnaká zodpovednosť ako bola prejavená zo strany politických lídrov, ktorí na poslednom marcovom summite dosiahli skutočne historickú dohodu. Čo by sa ale stalo, ak by nastala takáto alternatíva, to si momentálne nedovolím špekulovať.

Popri tom ako sa rokovalo o stálom eurovale hovorilo sa aj o iných možnostiach financovania záchranných operácií - vydávaním eurobondov, prípadne nejakou európskou daňou, ktorá by sa týkala bánk. Myslíte si, že tieto diskusie sú dohodou o stálom eurovale už uzavreté alebo je možné, že sa opäť vrátia?

Dohoda o stálom eurovale je zameraná na to, aby riešila situáciu, ktorá je spojená s krízou ohľadom štátnych dlhov, s ktorou sme bojovali celý uplynulý rok a ktorej dozvuky riešime v podstate stále. EÚ a všetci ministri financií hľadajú nové zdroje financovania, diskusia ohľadom tzv. vlastných zdrojoch je súčasťou európskej debaty od začiatku 70. rokov a určite bude pokračovať aj po budúcom viacročnom rozpočte EÚ. Komisia vo svojom dokumente ohľadom revízie finančnej perspektívy musela reagovať na požiadavku, ktorá zaznela zo strany Európskej rady, keď sa schvaľovala súčasná Finančná perspektíva Finančná perspektíva EÚ označuje rámec pre rozpočtové priority EÚ na niekoľko rokov vopred. Aj keď sa v nej hovorí o finančných záväzkoch na každý rok, nejedná sa o pevný ročný rozpočet ako taký.viac na www.EuropskaUnia.sk »o tom, aby sa zvážili aj možnosti vlastných zdrojov pre EÚ. Takéto riešenie sa hľadá, neviem zatiaľ čo bude definitívne zakomponované do návrhu, s ktorým príde Komisia v júni tohto roku, viem si však predstaviť, že to bude veľmi citlivá téma lebo názory na ňu sú veľmi odlišné. Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »by to vysoko uvítal, no viem že mnohí z ministrov financií to vnímajú ako európsku daň, s ktorou majú veľké problémy, čiže diskusia bude určite veľmi zložitá.

 

Video: M. Šefčovič o eurobondoch (EurActiv.sk)

Nemáte povolený javascript alebo máte starú verziu Adobe Flash Playera. Stiahnuť novú verziu

 

Otázka eurobondov sa pravidelne objavuje napríklad v Európskom parlamente, je to politickou preferenciou pre európskych liberálov, je to politickou preferenciou pre európskych socialistov, viem, že aj mnohí poslanci EPP by uvítali zavedenie eurobodnov a to kvôli tomu, že v nich by sa najlepšie prejavila kolektívna sila európskej ekonomiky a umožnila by financovanie dlhovej služby za výhodnejšie úrokové miery. Tí, ktorí majú problém s takýmto riešením poukazujú na to, že by to odobralo z tlaku, ktorý je potrebný na ozdravovanie jednotlivých ekonomík, ktoré sú v problémoch. Tie boli zase do určitej miery spôsobené aj bezproblémovým prístupom k financovaniu. Vznikali bubliny, ktoré postupne praskali a dostali krajiny do ťažkostí. Kritici poukazujú aj na to, že miera rozvoja ekonomík je tak rozdielna, že eurobodny by boli predčasné. Je to ale diskusia, ktorá tu s nami určite ostane.

Zatiaľ sa črtá spoločný názor na tzv. projektové bondy. Myslím si, že všetky ekonomiky v rámci EÚ si uvedomujú, že financovanie rozsiahlych infraštrukturálnych projektov, či už v energetike alebo doprave, bude tak náročné, že bez nového finančného inštrumentu, ktorým by mohli byť práve projektové bondy, kde by bolo zapojenie štátneho financovanie, Európskej investičnej banky a súkromného sektoru, najmä veľkých koncernov, by bolo veľmi ťažké. Ak chceme využívať výhody jednotného trhu napríklad v energetike, musíme mať výrazne kvalitnejšiu infraštruktúru.

Poslednou témou, ktorá sa diskutuje a ktorá bola spomenutá aj v záveroch Európskej rady je zváženie zavedenia globálnej transakčnej dane a tu naozaj ide o potenciálne veľký zdroj financií, lebo objem transakcií, ktoré sa denno-denne uskutočnia na finančných trhoch je obrovský a aj Komisia dostala za úlohu veľmi dôsledne zanalyzovať zavedenia takejto dane. Bude analyzovať okrem samotnej možnosti aj fakt, akým spôsobom by to ovplyvnilo európsky bankový sektor, či je možné zaviesť takúto daň len v EÚ a či by sme tým európsky finančný sektor nedostali automaticky do horšej východiskovej pozície v porovnaní s bankovými sektormi v tých krajinách, ktoré by sa do takéhoto zdaňovania nezapojili. Ide o veľmi dôležitú a citlivú otázku a preferenciou EÚ, ktorá viackrát zaznela na rokovaniach G20 je, aby sme aj v tejto otázke postupovali spoločne, aby všetci kľúčoví hráči s veľkými finančnými sektormi v tejto otázke postupovali spoločne, aby sa nevytvárali prostredia umelých výhod a nevýhod.

Reklama

KOMUNIKAČNÝ PARTNER

Reklama

PARTNERI

Komentár

Vladimír Bartovic (31.10.2014)

Česká desaťročnica v EÚ

Česká desaťročnica v EÚ

Zostávať na okraji EÚ nie je z pohľadu záujmov Českej republiky obhájiteľné, píše riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku - EUROPEUM.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235