Sériu siedmich tematických workshopov ku každej z vlajkových iniciatív stratégie Európa 2020 v rámci projektu Európa 2020 – inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa uzavrela konferencia, ktorá prebehla v pondelok 14. novembra. Podujatia organizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť SGI.

Vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrea Elscheková-Matisová v úvode uvítala, že európske témy konečne hýbu národnou politikou, pretože európska agenda sa nás bytostne týka. Problém prebiehajúcej diskusie však vidí v tom, že euroval nemožno vnímať ako jediný nástroj  boja proti kríze, ale aj balík šiestich opatrení na posilnenie Paktu stability, sprísnenú reguláciu finančných trhov, a za najdôležitejší označila práve dlhodobý plán v podobe stratégie Európa 2020. „Kríza je šancou, urobiť dramatické zmeny k lepšiemu.“

Ivan Štefanec, predseda Výboru NRSR pre európske záležitosti upozornil, že Eurozóna Výraz eurózona označuje skupinu 12 členských štátov Európskej únie ktoré zaviedli 1 januára 2002 spoločnú menu euro. Eurózóna pokrýva v súčasnosti 307 miliónov obyvateľov.viac na www.EuropskaUnia.sk »je hrozbou a potenciálnym epicentrom novej globálnej krízy a zároveň dodal, že medzinárodné veci sa nedajú riešiť izolovane. Európa 2020 podľa neho obsahuje kľúčové myšlienky pre udržateľný rozvoj. Zdôraznil tri kritické aspekty pre jej úspech. V prvom rade o nej nemožno hovoriť izolovane, ale musí sa stať súčasťou všetkých dokumentov, ktoré sa týkajú makroekonomického rozvoja členských štátov. Druhým bodom sú finančné zdroje a treba ju teda úzko prepojiť s novým rozpočtovým rámcom na obdobie 2014 – 2020. A nakoniec na ňu nemožno zabúdať ani v národných rozpočtoch.

Prvý panel sa týkal inteligentného rastu. Jedným z hlavných odporúčaní garanta iniciatívy Mládež Európska únia nemá, okrem študijných programov, žiadnú spoločnú politiku pre mládež. Európske inštitúcie začali stimulovať premýšľanie o spoločnej politike mládeže len na prelome tisícročí. viac na www.EuropskaUnia.sk »v pohybe v rámci projektu Európa 2020 Michala Fedáka zo Slovenskej akademickej informačnej agentúry je, aby sa s každou zmenou vládnej garnitúry nemenili aj priority pre vysoké školstvo. Zdôraznil potrebu stabilnej koncepcie. Zmeny podľa neho treba robiť po dôkladnom vyhodnotení. Okrem toho sa treba sústrediť na podporu kvality a nie priemeru. Kritizoval málo propagované programy mobility študentov, ktorí väčšinou poznajú len Erasmus. Ak chcú školy byť atraktívnejšie aj pre zahraničných študentov, mali by sa zamerať na prepracovanie svojich webových stránok.

Stanislav Sipko, predseda Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity a odborný garant iniciatívy Inovácia v Únii pripomenul, že je veľa odporúčaní v oblasti inovácií. Zdôraznil najmä potrebu zreformovať vnútroštátne systémy v oblasti vedy a výskumu. Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »sa v súčasnosti v rámci európskeho výskumného priestoru zaraďuje na posledné miesta. Za veľký problém považuje fragmentáciu vedy, čo môže vyriešiť budovanie vedeckých parkov. Najpálčivejším však je nestabilné a nepredvídateľné financovanie vedy a inovácií. Z pohľadu 7. Rámcového programu sme tretí od konca. Aj s eurofondami celkové investície do vedy a výskumu dosahujú 0,9 % HDP. Podľa jeho názoru budú aj do roku 2020 financovaniu dominovať prostriedky EÚ. Odporučil teda konsolidáciu riadenia štátnej vednej a technickej politiky, zlepšiť kvalitu slovenskej vedy a systému jej riadenia, zavedenie nového modelu financovania a popularizáciu vedy.

Garant iniciatívy Digitálna agenda pre Európu nezávislý konzultant Peter Druga v úvode poukázal na to, že táto oblasť bola dlhodobo podceňovaná. Riešenie vidí v prijatí národnej stratégie pre implementáciu iniciatívy a následne akčného plánu implementácie. Inšpiráciu by Slovensko malo hľadať v úspešných príkladoch iných krajín. Zároveň odporučil pravidelné vyhodnocovanie a upravovanie národnej politiky.

Blok o udržateľnom raste otvorila Tatiana Kluvánková-Oravská z Prognostického úradu SAV, garantka iniciatívy Európa efektívne využívajúca zdroje. V oblasti klímy/energie by sa malo do roku 2020 dosiahnuť obmedzenie emisií CO2 o 20 % a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň zníženie spotreby energie o 20 %. Národný cieľ Slovenska je znížiť nárast emisií mimo schémy obchodovania s emisiami tak, aby nepresiahol úroveň z roku 2005 o viac ako 13 %, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na 14 %, zvýšiť energetickú efektívnosť úsporou 11 % konečnej spotreby v porovnaní s priemerom v rokoch 2001 – 2005. Slovenské ciele garantka označila za málo ambiciózne. Na príklade úspory energie poukázala, že ak by sa zvolili rôzne metódy výpočtu, tak by skutočný cieľ bol len 8 %. Za lepšiu možnosť ako obchodovanie s emisiami označila uhlíkovú daň.

Robert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý garantoval iniciatívu Priemyselná politika vo veku globalizácie, načrtol význam podnikania a podnikateľského prostredia pri napĺňaní cieľov programu Európa 2020. Zdôraznil, že kríza vymazala doterajší pokrok a preto uvítal stratégiu. Je však skeptický, či dôjde k jej naplneniu vzhľadom na negatívne skúsenosti s Lisabonskou stratégiou. Európa 2020 má však podľa neho väčšie šance vďaka monitorovaniu. Nepočíta však s tým, že stratégia ako celok skončí úspechom. Vo svojich odporúčaniach podčiarkol najmä potrebu dôsledne realizovať ciele a programy a pravidelne ich monitorovať a vyhodnocovať. Za päť hlavných priorít na národnej úrovni označil – zlepšenie vymožiteľnosti práva, zjednodušenie odvodového systému, zníženie byrokracie, boj proti korupcii a sprístupnenie kapitálu inovatívnym firmám.

Juraj Vantuch, garant iniciatívy Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta vystúpil v rámci tretieho panelu o inkluzívnom raste. Podľa jeho slov neexistuje len grécka cesta nezodpovedného zadlžovania, ale aj slovenská cesta nezodpovedného podfinancovania školstva a vzdelávania. Vzorom pri investíciách do vedy a výskumu by pre Slovensko malo byť Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac na www.EuropskaUnia.sk » Ako poukázal, ešte aj Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »s oveľa vážnejšími fiškálnymi problémami investuje viac. Síce podľa jeho slov splníme ciele v oblasti vzdelávania, ale s tým súvisia aj zložitejšie ciele či už v oblasti vedy a výskumu alebo znižovania chudoby.

Martin Kahanec zo Stredoeurópskej univerzity v Budapešti, Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce v Bratislave a Inštitútu pre štúdium práce IZA v Bonne, ktorý bol garantom iniciatívy Európska platforma boja proti chudobe uviedol, že podľa veku sú chudobou najviac ohrození mladší a starší ľudia. Vzdelanie pomáha, pričom kľúčové je vyššie stredné. Nevýhodné je byť slobodným a aj zdravotné komplikácie zvyšujú riziko chudoby. Z rodového pohľadu sú na tom ženy a muži podobne. Pri boji proti chudobe je z jeho pohľadu nevyhnutná ochota politických elít riešiť problém a participácia všetkých zainteresovaných strán. Treba podľa neho zladiť aj ponuku a dopyt na trhu práce. Riešenie vidí tiež v inkluzívnom vzdelávaní, založenom na kreativite, nie memorovaní.

Ako to na Slovensku so stratégiou Európa 2020 bude v budúcnosti hovorili zástupcovia politických strán:

Záverečné poznámky predniesol Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI: