Hlavná stránkaEurópa 2020Európa 2020: Proti chudobe treba spojiť akadémiu, vládny, mimovládny aj privátny sektor

Európa 2020: Proti chudobe treba spojiť akadémiu, vládny, mimovládny aj privátny sektor

zdroj: TASR/AP

(14.10.2011)

Prístup k vzdelaniu a dostatočné možnosti uplatnenia sa na trhu práce sú kľúčové pri riešení chudoby. Zhodli sa odborníci počas workshopu Európska platforma na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

V pondelok 10. októbra prebehol predposledný zo série workshopov, ktoré sú súčasťou projektu Európa 2020 – inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa. Podujatia organizuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť SGI. Odborníci sa zamerali na vlajkovú iniciatívu Európska platforma na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrea Elsheková-Matisová v úvode pripomenula európsky cieľ znížiť do roku 2020 počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby o 20 miliónov. Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »si stanovilo národný cieľ vymaniť z rizika chudoby 170 tisíc ľudí. Najohrozenejšími skupinami sú pritom deti, mladí, imigranti a starší. V Európe čelí podľa jej slov 42 miliónov ľudí materiálnej deprivácii, čo znamená, že si nemôžu dovoliť napríklad kúrenie. Na Slovensku žije 650 tisíc ľudí na hranici chudoby.

V prvom paneli sa prednášajúci zamerali na mieru chudoby a jej determinanty. O demografických aspektoch chudoby hovoril Boris Vaňo z Infostatu. Upozornil na prepojenie demografického a ekonomického vývoja, a na ich obojstrannú závislosť. Z demografického hľadiska má na životnú úroveň najväčší vplyv pôrodnosť, rozvodovosť či úmrtnosť.

Pokiaľ ide o typ domácností, chudoba hrozí najmä v neúplných rodinách. V prípade úplných rodín riziko chudoby stúpa s počtom závislých detí. Podľa kraja je na tom najhoršie Prešovský, Banskobystrický a Nitriansky.

Pri porovnaní populačných opatrení a ekonomických dôsledkov poukázal na súlad v znižovaní rozvodovosti, znižovaní úmrtnosti v mladom a strednom veku a nesúlad v zvyšovaní pôrodnosti a znižovaní úmrtnosti v staršom veku. „Úspech populačných opatrení bude závisieť vo veľkej miere od riešenia nesúladu medzi opatreniami a ich ekonomickými dôsledkami,“ zdôraznil.

Druhý panelista a zároveň odborný garant workshopu Martin Kahanec z CEU, CELZI a IZA poukázal, že európsky cieľ v oblasti chudoby sa vzťahuje na širšie skupiny obyvateľstva vzhľadom na použitie viacerých kritérií – deprivácie, rizika chudoby a nízkej miery pracovnej aktivity.

Determinantmi chudoby na Slovensku sú podľa jeho slov vek, vzdelanie, nevýhodné je byť slobodným, menej ako plný pracovný úväzok tiež zvyšuje riziko chudoby a aj zlé zdravie vedie k chudobe. Okrem toho obyvatelia miest jej čelia v nižšej miere.

O nerovnostiach v Európe prednášal Wiemer Salverda z Amsterdamskej univerzity. Za dôležitý nástroj riešenia chudoby alebo jej zmierňovania označil prácu na čiastočný úväzok. Zdôraznil však, že to, čo Európa potrebuje nie je viac pracovných miest, ale lepšie pracovné miesta.

V druhom bloku sa prednášajúci zamerali na východiská politík boja proti chudobe z hľadiska dvoch krajín. István Gyorgy Tóth z inštitútu TARKI v Budapešti priblížil stav v Maďarsku. Ukázalo sa, že vplyvom krízy došlo k rastu nerovností. Kým v minulosti platilo – čím starší si, tým si chudobnejší, v súčasnosti sa starší majú lepšie, a stredná skupina, najmä rodiny s deťmi, sú v horšej situácií.  Okrem toho sa dramaticky zvýšila neaktivita v skupinách s najnižším príjmom. V Maďarsku sú riziku chudoby najviac vystavení obyvatelia vidieka, rodiny s viac ako tromi deťmi, rodiny s neaktívnymi rodičmi, Rómovia či ľudia s maximálne základným vzdelaním. „Kľúčovým faktorom je vzdelanie,“ zdôraznil.

O Slovensku hovorila Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV. Kľúčovým faktorom podľa jej slov nie je príjem, ale rozhodujúcim faktorom je všeobecná politická vôľa zlepšiť pozíciu najzraniteľnejších členov spoločnosti. Poukázala na paradox vyplývajúci zo štúdií, podľa ktorých k zlepšeniu postavenia napríklad Rómov sú najsolidárnejšie domácnosti, ktoré samotné trpia nejakým nedostatkom. „Vysokoškolsky vzdelaní ľudia nepatria k tým, ktorí by chceli zvrátiť verejnú diskusiu,“ uviedla. Zároveň dodala, že verejná politika na Slovensku k sociálnej politike pristupuje ako k fiškálnemu bremenu či podporuje diskurz o zneužívaní systému.

V rámci tretieho panelu sa hovorilo o súčasných politikách na trhu práce. Mária Nádaždyová z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vysvetlila, že dávky v hmotnej núdzi a súvisiace príplatky štát mesačne vyjdú na 23 miliónov eur, čo je ročne 270 miliónov eur. Vláda teda využíva najmä tradičné nástroje a to finančné prerozdeľovanie, hoci je vnímané negatívne, často ako bremeno a nie investícia. Dôraz treba podľa nej klásť na to, ako neaktívnych ľudí doviesť späť do práce.

Za mimovládne organizácie hovorila Slávka Mačáková, ktorá predstavila aktivity ETP Slovensko. Podľa jej skúseností väčšina Rómov sa už vzdala nádeje, že si nájde prácu. Na Slovensku ich žije okolo 500 tisíc, z toho polovica v sociálne vylúčených komunitách. Len 2 % majú vysokoškolské či stredoškolské vzdelanie. Okolo štvrť milióna Rómov žije vo veľmi zlých bytových podmienkach. Programy na ich inklúziu musia byť podľa nej prepojené – vzdelávanie so zamestnanosťou a podobne.

Ján Bača z US Steel Košice zastupoval privátny sektor. Predstavil projekt spoločnosti „Employment of Roma“, ktorý patrí medzi jej CSR aktivity. „Nezamestnávame, ale dávame prácu a plácu,“ vysvetlil v úvode. Zároveň zdôraznil, že ak má byť projekt účinný musí byť dlhodobý. Podľa prieskumu sú najväčším motívmi pre Rómov na to, aby sa zapojili peniaze, deti a rodina.

Ako prvá v panelovej diskusii na konci workshopu vystúpila Mária Nádaždyová z MPSVR, ktorá hovorila o znižovaní dávky v hmotnej núdzi a aktivácii na trhu práce.

Opačný názor mala Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV, podľa ktorej ak dôjde k odobratiu zdrojov, ľudia nebudú schopní plniť sociálne očakávania a dostanú sa do špirály degradácie.

Viliam Páleník z Inštitútu zamestnanosti a Ekonomického ústavu SAV nakoniec predstavil projekt inkluzívneho trhu zameraný na dlhodobo nezamestnaných.

Závery:

Prezentácie z workshopu nájdete na tomto odkaze.

Ďalšie kroky:

  • 18. október 2011 – workshop Mládež Európska únia nemá, okrem študijných programov, žiadnú spoločnú politiku pre mládež. Európske inštitúcie začali stimulovať premýšľanie o spoločnej politike mládeže len na prelome tisícročí. viac na www.EuropskaUnia.sk »v pohybe

KOMUNIKAČNÝ PARTNER

Reklama

PARTNERI

Komentár

Vladimír Bartovic (31.10.2014)

Česká desaťročnica v EÚ

Česká desaťročnica v EÚ

Zostávať na okraji EÚ nie je z pohľadu záujmov Českej republiky obhájiteľné, píše riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku - EUROPEUM.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235