Pozadie:

Komisia otvorila širokú diskusiu o budúcnosti európskej energetickej politiky zverejnením Zelenej knihy v marci 2006. Tento dokument bol pripravený na základe , čo jeho príprava bola navrhnutá lídrami členských štátov EÚ na summite v Hampton Court počas predsedníctva Veľkej Británie v druhom polroku roka 2005 (pozri súbor liniek EurActivu k Zelenej knihe z marca 2006).

Tomuto kroku predchádzali rastúce obavy, týkajúce sa cien ropy a zemného plynu a starosti z rastúcej závislosti Európy na niekoľkých vonkajších dodávateľoch kľúčových energetických surovín, ako aj starosti z krízy globálneho otepľovania a jej potenciálnych dôsledkov pre Európu.

Výsledkom diskusie bola balík legislatívnych návrhov v oblasti energetiky a klimatických zmien, zverejnená 10. januára 2007.

Otázky:

Komisia zverejnila so očakávaný balík návrhov v energetickej oblasti 10. januára 2007. Tento krok mal „stanoviť tempo pre novú globálnu priemyselnú revolúciu“ a zvýši odolnosť EÚ voči budúcim výkyvom cien ropy na svetových trhoch.

Jadrom návrhov je záväzný cieľ znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ o 20% do roku 2020 v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990.

Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas sa vyjadril, že tento cieľ by mohol byť realizovaný „unilaterálne ... aj keď nedôjde k medzinárodnej dohode o znížení emisií skleníkových plynov“ po roku 2012, keď uplynie lehota na dosiahnutie cieľov podľa protokolu z Kjóta.

Okrem toho Komisia navrhla, že ak sa k 20% cieľu prihlásia aj medzinárodní partneri z veľkých industrializovaných ekonomík (napr. USA), Únia zvýši zvoj záväzok na 30% redukciu do 2020.

Komisia navrhla nasledujúce opatrenia:

• dotvorenie vnútorného trhu s elektrickou energiou a plynom (EurActiv, 9. január 2007)
• 20% cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v energetickom mixe EÚ do roku 2020 (v súčasnosti platí cieľ 10% do roku 2010)
• záväzok pre každý z členských štátov, aby dosiahol vo svojom dopravno-palivovom mixe do roku 2020 10% podiel biopalív (EurActiv, 10. január 2007)
• úspora primárnej energetickej spotreby o 20% do roku 2020, čo je cieľ, ktorý bol vyjadrený už v roku 2006 v akčnom pláne pre efektívnejšiu energiu. Medzi novými iniciatívami sú návrhy na medzinárodnú dohodu o štandardoch pre efektivitu energie v krajinách, vyrábajúcich elektrické zariadenia
• cieľ dosiahnuť „nízkouhlíkovú budúcnosť fosílnych palív" (nízke emisie CO2 zo spaľovania fosílnych palív) (EurActiv, 9. január 2007) s podporou technológie „čistého uhlia“, používania zachytávania uhlíka a jeho uskladňovania hlboko pod zemou. Podľa Komisie „uhlie a plyn poskytujú vyše 50% dodávok elektrickej energie v EÚ a ostanú dôležitou súčasťou nášho energetického mixu“.
• Rozvoj spoločnej vonkajšej energetickej politiky za účelom „aktívneho sledovania záujmov EÚ“ na medzinárodnej scéne s hlavnými dodávateľskými, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami vrátane Ruska
• Rozvoj Európskeho strategického energeticko-technologického plánu, ktorý by mal zamerať úsilie v oblasti výskumu a vývoja na nízkouhlíkové technológie
• V oblasti jadrovej energie nezaujala Komisia konkrétne stanovisko a ponechala rozhodnutie na členských štátoch. Jadrovú energiu však nezaradila medzi obnoviteľné zdroje energie, ako žiadalo napríklad Francúzsko. http://www.europskaunia.sk/francuzsko

Podľa návrhov Komisie by malo ostať na členských štátoch, aby sa rozhodli, ako najlepšie dosiahnuť celkové ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE), aby tak boli zohľadnené špecifické okolnosti jednotlivých členských štátov. Komisia zo svojich návrhov vypustila špecifický cieľ pre podiel elektrickej energie, vyrobenej z OZE. Tento cieľ je v súčasnosti upravený smernicou vo výške 21% do roku 2010.

Súčasne však Brusel navrhuje, aby členovia EÚ zostavili národné akčné plány (NAPs), ktoré by mali načrtnúť špecifické ciele a sektorové ciele pre každý z OZE – elektrickú energiu, biopalivá, vykurovanie a chladenie.

Pokrok pri realizácii týchto cieľov bude monitorovaný Komisiou v sérii polročných správ.

Energeticko-klimatické ciele Komisie schválili lídri EÚ na Jarnom summite v marci 2007, hoci ešte na poslednú chvíľu hrozilo zablokovanie dohody. Kontroverznou otázkou boli najmä záväzné ciele pre podiel obnoviteľných zdrojov - niektoré členské krajiny na čele s Francúzskom (vrátane Slovenska, Českej republiky a Poľska) nesúhlasili s pevne stanoveným percentom. Francúzsko, podobne ako Slovensko, bolo pevný cieľ ochotné akceptovať len v prípade, že sa medzi OZE bude počítať aj jadrová energia.

27 členských krajín sa nakoniec zhodlo na záveroch, v ktorých sa píše, že EÚ prijala „záväzný cieľ 20% podielu obnoviteľnej energie na celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2020“. Členské štáty sa budú môcť, aké ciele stanovia pre jednotlivé sektory – výrobu elektrickej energie, teplárne a podobne. Lídri EÚ sa dohodli aj na 10% minimálnom limite pre biopalivá. Zdôraznili však, že záväzný charakter tohto rozhodnutia „závisí od toho, či bude produkcia udržateľná“ a či bude „druhá generácia biopalív komerčne dostupná.

Summit podporil aj 20% zníženie emisií do roku 2020, s možným zvýšením na 30%, ak sa dosiahne globálna klimatická dohoda. Summit tiež prijal akčný plán  s opatreniami, ktoré majú byť implementované v 2007-2009:

• dotvorenie vnútorného trhu s elektrickou energiou a plynom
• prijatie legislatívy so záväzným cieľom zvýšiť podiel  OZE na 20% do roku 2020
• prijatie záväzku, aby do roku 2020 každá členská krajina dosiahla 10% podiel biopalív v palivách v doprave
• podpora energetickej efektívnosti - do 2020 má EÚ ušetriť 20% celkovej primárnej spotreby energie. Novou iniciatívou je návrh medzinárodnej dohody o štandardoch energetickej efektívnosti pre domáce spotrebiče
• smerovanie "nízkouhlíkovej budúcnosti fosílnych palív" - podpora technológií čistého spaľovania uhlia, zachytávania uhlíka a skladovania
• rozvoj vonkajšej energetickej politiky, aktívne presadzovanie európskych záujmov vo vzťahu k vonkajším dodávateľom a transportným krajinám
• vývoj Európskeho plánu strategických energetických technológií, aby sa výskum a vývoj zameral na nízkouhlíkové technológie
• v otázke jadrovej energie je rozhodnutie na členských krajinách, Komisia však neoficiálne podporuje jej využitie

Odvtedy predložila Komisia dva zásadné legislatívne balíky:

19. septembra 2007: tretí balík pre liberalizáciu energetiky

23. januára 2008: klimatický a energetický balík, ktorý obsahuje návrhy na spôsob rozdelenia redukcií CO2 po roku 2012 a systém obchodovania s emisiami, revidované pravidlá štátnej pomoci, oznámenie o technológiách zachytávania a uskladňovania uhlíka a návrh smernice na podpru využívania OZE, vrátane biopalív.

Slovenská republika

• Spotreba energie

Slovenská republika disponuje len obmedzenými zásobami energetických surovín a je odkázaná v prevažnej miere na ich dovoz zo zahraničia. Domáce zásoby hnedého uhlia a lignitu pokrývajú domácu spotrebu tejto suroviny na zhruba 80%, zvyšok sa kryje dovozom.

Spotreba zemného plynu je krytá domácimi zdrojmi len na 3% s nízkym potenciálom rozšírenia (na 5% do roku 2010), zvyšok je dovážaný z Ruskej federácie. Ruské dodávky kryjú tiež takmer celú spotrebu ropy v SR, pretože domáce zdroje sa na spotrebe ropy podieľajú len 1%. SR je však dôležitou tranzitnou krajinou v európskom kontexte - prepraví najviac zemného plynu v Európe po Ukrajine.

Odhaduje sa, že geotermálna energia v SR má potenciál podieľať sa na celkovej spotrebe energie pri optimálnom využití asi 1%.

Na spotrebe energie v SR sa v roku 2004 podieľal priemysel 41%, domácnosti 27% a obchod a doprava oba po 16%.

Vláda SR schválila v apríli 2007 Stratégiu vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov v SR (EurActiv.sk, 10.apríl 2007). Hodnotí v nej stav a potenciách ďalšieho rozvoja jednotlivých zdrojov (slnečná a veterná energia, biomasa, vodná a geotermálna energia)

• Výroba energie

Vo výrobe energie dominuje jadrová energia, pričom jej podiel v Slovenskej republike bol v roku 2004 68%.

Hlavným zdrojom obnoviteľnej energie je v SR veľká vodná energetika, pričom podiel malej vodnej energetiky v rokoch 1997-2004 klesol o 15%. V strednodobom horizonte má spomedzi OZE v SR najvyšší potenciál biomasa.

OZE sa v súčasnosti podieľajú na spotrebe primárnej energie 3,5%, pričom SR si stanovila do roku 2010 cieľ vo výške 6%.

Pokiaľ ide o biopalivá, SR odsúhlasilo cieľ smernice EÚ o dosiahnutí ich podielu vo výške 5,75% v roku 2010 (2% v roku 2005). Podiel biopalív v SR však v rokoch 2003 a 2004 bol len 0,14%, resp. 0,15%. Podľa návrhov Komisie by mal byť cieľ posunutý a zvýšený: 10% podiel do roku 2020.

Pozície

Niekoľko podnikateľských organizácií (UNICE, Eurocahmbres), ako aj organizácia firiem zo sektoru chemického priemyslu CEFIC kritizovalo Komisiu za stanovenie jednostranných cieľov na zníženie emisií oxidu uhličitého do roku 2020. „Ďalšie silné ciele, pokiaľ ide o zníženie oxidu uhličitého, neboli prijaté ďalšími veľkými emitujúcimi štátmi, čo oslabí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v globálnom podnikateľskom prostredí bez toho, aby boli dosiahnuté efektívne environmentálne prínosy,“ uvádza sa v tlačovom vyhlásení CEFIC.

Organizácia zamestnávateľov UNICE tiež varovala pre sériou vážnych vzostupov ceny v dôsledku návrhov Komisie. „Ak sa v budúcnosti nezvýši príspevok jadrovej energie v EÚ,“ píše UNICE, „zvýšený dopyt po obnoviteľnej energii bude taký, že ceny raketovo vzrastie a urobí zamýšľanú energetickú stratégiu EÚ neuskutočniteľnou“.

Zámer Komisie pokračovať s liberalizáciou energetického trhu bol na druhej strane privítaný priemyselnými skupinami ako Eurelectric, organizáciou malých a stredných podnikov UEAPME a Európskou federáciou obchodníkov s energiou (EFET). Európska federácia odborov verejných služieb (EPSU) však nazvala balík Komisie „PR cvičením, ktoré má ospravedlniť vyššie účty za energiu a zamaskovať zlyhanie liberalizácie“. Európska odborová konfederácia (ETUC) tiež považuje „sledovanie liberalizácie trhov s elektrickou energiou a plynom za „ľahkomyseľné““.

Foratom, lobingová organizácia jadrového priemyslu, vyjadrila svoje uspokojenie s hodnotením jadrovej energie Komisiou ako „jedného z najväčších zdrojov energie bez oxidu uhličitého v Európe“. Foratom nekomentoval fakt, že Komisia chce ponechať rozhodnutie o budúcnosti jadrovej energie v rukách členských štátov.

Na lobingové skupiny pre OZE to urobilo menší dojem. EREC, Európska rada obnoviteľnej energie, Komisiu kritizovala za to, že jej návrhy obsahujú „vágne opatrenia a nejednoznačné záväzky“. Oliver Schäfer z EREC povedal: „Tento energetický balík je ďalším dôležitým krokom na ceste Komisie smerom k tomu, aby sa stala svetovým lídrom v púhych oznámeniach neúprimnej podpore. V skutočnosti to pre OZE znamená renacionalizáciu existujúcej efektívnej európskej legislatívy.“ ESTIF, Európska federácia solárneho a termálneho priemyslu, sa sťažovala, že Komisia nepredložila návrh, týkajúci sa obnoviteľného vyhrievania a chladenia.

CEPI, Európske združenie papierenského priemyslu, vyhlásilo, že podporuje integrovaný názor Komisie na zmenu podnebia, energiu a konkurencieschopnosť priemyslu a opísalo ju ako „veľký krok správnym smerom“. Dodalo však, že „zameriavaním sa len na stanovovanie cieľov smeruje súčasná diskusia o OZE nesprávnym smerom.“

COGEN Európa ľutuje, že Komisia neposkytla dostatočný priestor kogenerovaniu, ktoré je „najbezprostrednejším jedným zdrojom ako energetickej úspory, tak aj zníženia oxidu uhličitého, ktorý je dnes v Európe dostupný“.

Eurelectric, združenie európskeho elektrického priemyslu, je omnoho kritickejší k návrhom Komisie, týkajúcich sa cieľov OZE: „EÚ by sa mala vyhnúť opatreniam typu „prikazuj a kontroluj“ ako napr. záväzné energetické ciele alebo požiadavky používať len isté technológie,“ a ohradila sa proti „múdrosti a realizmu navrhovaného dramatického povinného zvýšenia podielu OZE v energetickom mixe do roku 2020“.

Environmentálne mimovládne organizácie sa zameriavajú na nástroje Komisie, ktorými chce prispieť k boji proti zmene podnebia. Európsky environmentálny úrad (EEB) vyhlásil, že balíku Komisie „chýbajú zuby“. Šéf EEB John Hontelez označil cieľ znížiť emisie skleníkových plynov ako „neprijateľne slabý“ a návrhy energetickej politiky ako „nepresvedčivé a potenciálne dokonca škodlivé, najmä pokiaľ ide o biopalivá a jadrovú energiu“. Komentár WWF sa niesol v podobnom duchu a opísal energetickú revolúciu v EÚ ako „stále vzdialený sen“. Priatelia Zeme Európa nazvali balík „dobrou správou pre špinavý energetický priemysel, zlou správou pre ľudí a planétu“.

Europoslanec Vladimír Maňka (PES) upozorňuje, že je efektívnejšie investovať dnes, ako znášať budúce škody: „Na riešenie globálneho oteplenia budeme na konci storočia musieť vynaložiť viac, ako 16 biliónov eur ročne. Pre porovnanie v Európe na najbližších 20 rokov je potrebné investovať jeden bilión eur na výmenu starnúcej infraštruktúry v oblasti energetiky. Už tieto astronomické čísla hovoria, že je potrebné konať teraz, bude to podstatne lacnejšie, zabránime obrovským škodám.“

Západoslovenská energetika hodnotí výhody a nevýhody obnoviteľných zdrojov nasledovne:

Míľniky:

• 10. január 2007: Komisia zverejnila integrovaný balík návrhov politiky v oblasti klímy a energetiky
• 15. február 2007: Rokovanie o návrhoch Komisie v Rade pre dopravu, telekomunikácie a energiu (závery)
• 20. február 2007: Rokovanie o návrhoch Komisie v Rade pre životné prostredie (závery)
• 5.-6. marec 2007: príprava jarného summitu Európskej rady v Rade pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (závery)
• 8.-9. marec 2007: jarný summit Európskej rady schválil  balík návrhov Komisie (závery predsedníctva)
• 19. september 2007: tretí legislatívny balík pre liberalizáciu energetiky
• 22. november 2007: Oznámenie Komisie o Pláne strategických energetických technológií (SET Plán)
• 23. január 2008: návrhy Komisie : Systém obchodovania s emisiami EÚ po roku 2013, revidované pravidlá environmentálnej štátnej pomoci, oznámenie o technológiách zachytávania a uskladňovania uhlíka (CCS)
• marec 2008: Summit EÚ súhlasi s prijatím energeticko-klimatického balíka do konca 2008
• november 2008: druhé Európske strategické energetické hodnotenie
• marec 2009: summit EÚ má schváliť druhé Európske strategické energetické hodnotenie
• marec 2010: Summit EÚ má schváliť akčný plán na obdobie po 2010
• 2020: dátum do ktorého majú byť dosiahnuté ciele stanovené v energetickom a klimatickom balíku