Pozadie

EÚ prijala niekoľko opatrení pre zvýšenie energetickej efektívnosti:

• 2002: smernica o energetických vlastnostiach budov
• 2004: smernica pre podporu kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie
• 2005: smernica o ekodizajne – zvýšenie efektívnosti domácich prístrojov, ako chladničky, sušiče vlasov a pod.
• 2006: smernica o energetickej efektívnosti koncového využívania a energetických službách – týka sa dodávok a distribúcie elektrickej energie, plynu, tepla a palív do domácností, dopravy a priemyselných spotrebiteľov
• Ostatné opatrenia EÚ: požiadavka energetickej efektívnosti pre bojlery a chladničky, požiadavky na označovanie výrobkov pre pece, chladničky, klimatizáciu, označovanie kancelárskeho vybavenia (Energy Star), smernica o zdaňovaní energetických produktov a elektrickej energie.

Rastúce ceny ropy, plynu a elektrickej energie však v členských krajinách a Komisii vyvolali potrebu urobiť v tejto oblasti viac.

Komisia otvorila v júni 2005 širokú debatu Zelenou knihou o energetickej efektívnosti. Dokument kladie šetrenie energiou medzi priority EÚ v oblasti podpory konkurencieschopnosti a zamestnanosti – a teda obnovenej Lisabonskej stratégie. Podľa Komisie by sme vďaka šetreniu energiou mohli:

• znížiť do roku 2020 spotrebu energie o minimálne 20%, čo je ekvivalentom úspory 60 miliárd eur ročne
• prispieť k zníženiu závislosti Európy na rope a zemnou plyne v čase, keď cena fosílnych palív rastie
• najrýchlejším a z pohľadu výdavkov najefektívnejším spôsobom znížiť emisie skleníkových plynov a pomôcť EÚ splniť záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu, prípadne iných budúcich globálnych dohôd o znížení emisií.

Podľa Komisie je možné polovicu zo spomínaného šetrenia dosiahnuť jednoduchým presadzovaním existujúcej legislatívy do praxe. Zvyšných 10% musia zabezpečiť inovatívne riešenia.

Členské krajiny EÚ podporili návrh Komisie na summite v marci 2006. Od Komisie žiadali, aby na jeho základe vypracovala akčný plán, ktorý by bol ambiciózny a súčasne realistický.

Otázky

Po viacerých zdržaniach, spôsobených obavami Komisie z implementácie a načasovania, predstavil komisár pre energetiku Piebalgs akčný plán v októbri 2006.

Cieľom dokumentu je poskytnúť občanom EÚ „energeticky najefektívnejšie budovy, prístroje, procesy, autá a energetické systémy“ vo svete. Identifikuje 75 špecifických krokov v desiatich prioritných oblastiach, ktoré by malo byť implementované v nasledujúcich desiatich rokoch:

• nové štandardy pre určité skupiny produktov, ako bojlery, kopírovacie zariadenia, televízory a lampy (od 2007)
• nové energetické štandardy budov a podpora budov s malou energetickou náročnosťou („pasívne domy“) (2008-9)
• zefektívnenie výroby a distribúcie energie (2007-8)
• legislatíva obmedzujúca emisie CO2 z automobilov na 120g/km do roku 2012 (2007) a posilnenie označovania palivovo efektívnych prostriedkov
• zabezpečenie financovania bankami pre investície do energetickej efektívnosti v malých a stredných podnikoch a firmách energetických služieb (2007-8)
• posilnenie efektívnosti v nových členských krajinách
• koherentné používanie zdaňovania pre energetickú efektívnosť v rámci prípravy Zelenej knihy o nepriamom zdaňovaní v roku 2007
• vzdelávacie a popularizačné kampane
• zlepšenie energetickej efektívnosti v mestských oblastiach prostredníctvom „Zhromaždenia starostov“ (ktoré má byť vytvorené v roku 2007), slúžiaceho na výmenu informácií a osvedčených postupov
• medzinárodné dohody pre podporu energetickej efektívnosti na celom svete

Akčný plán hovorí o sektore dopravy ako o oblasti, ktorá má najvyšší potenciál, nakoľko je takmer na 100% závislý na rope a pripadá naň takmer 20% primárnej energetickej spotreby v Európe.

Pokiaľ ide o cestnú dopravu, Komisia žiada od členských krajín aby prijali harmonizovaný daňový režim pre autá založený na emisiách CO2. návrh na celoeurópsku daň z áut založenú na emisiách CO2 získal v Európskom parlamente podporu, no v Rade potrebuje jednomyseľnú podporu a tak je zatiaľ zablokovaný.

Nová Zelená kniha z roku 2007 zas prekladá návrhy na zefektívnenie mestskej dopravy. Medzi možnými opatreniami širšie používanie poplatkov za spotrebu palív, nové spôsoby podporujúce používanie verejnej dopravy a podobne.

Znížiť emisie skleníkových plynov, i spotrebu pohonných hmôt, si kladie za cieľ aj samostatná iniciatíva zahrnutia leteckej dopravy do systému obchodovania s emisiami v EÚ.

Slovenská vláda sa k týmto snahám pripojila Koncepciou energetickej efektívnosti Slovenska, ktorú vypracovalo Ministerstvo hospodárstva. Hlavné bariéry rýchlejšieho rozvoja efektívnejších energetických technológií vidí v:

• súčasnom daňovom systéme, ktorý okrem oblasti biopalív nepoužíva inštitút daňových úľav pre tých, ktorí nakupujú zariadenie a technológie prispievajúce k zvýšeniu energetickej efektívnosti či k znižovaniu spotreby fosílnych palív;
• nedostatku informácií o spotrebe a energetických nákladoch;
• nesprávnom zabezpečení servisných služieb, čo prispieva k nedostatku dôvery voči dostupným technológiám;
• pri rozhodovaní o investíciách sa o všeobecnosti neberú do úvahy dodatočné výhody pri energetických úsporách.

Pri zavádzaní energeticky efektívnych postupov v hospodárstve, bytovom sektore, službách a doprave však dokument upozorňuje, že navrhované energeticky úsporné opatrenia musia byť nákladovo efektívne, pričom sa musí zohľadňovať celý čas životnosti použitých technológií, výrobkov a zariadení. Preto je potrebné:

• uprednostniť aplikáciu technológií a procesov, ktoré v maximálnej možnej miere zhodnocujú spotrebovanú energiu pri tvorbe pridanej hodnoty, v rámci prideľovania investičných stimulov zahrnúť do kritérií aj energetickú efektívnosť,
• realizovať projekty zamerané na úspory tepla v rozvodoch (rekonštrukcia a izolovanie tepelných rozvodov),
• zabezpečiť dodržiavanie tepelno-technických požiadaviek na nové a obnovované budovy, pravidelnú kontrolu kotlov, tepelno-technických zariadení a klimatizácie v budovách,
• zvyšovať povedomie obyvateľstva na uprednostňovanie a využívanie energeticky efektívnych spotrebičov (informačné kampane, bezplatné poradenstvo, vzdelávanie detí a mládeže),
• vypracovať programy na definovanie energetických štandardov pre kancelárske spotrebiče (program Energy Star) a osvetlenie,
• uprednostňovanie železničnej, vodnej a verejnej dopravy pred cestnou a individuálnou dopravou.

Pozície

Lídri EÚ podporili akčný plán Komisie na jarnom summite 9. marca 2007. Zdôraznili „potrebu... dosiahnuť cieľ ušetrenia 20% spotreby energie EÚ v porovnaní s projekciou pre rok 2020“. Komisiu tiež vyzvali, aby „rýchlo predložila návrhy“ o:

• šetrení energiou verejného a kancelárskeho osvetlenia – majú byť prijaté do roku 2008
• energeticky efektívne lampy „a iné formy osvetlenia v súkromných bytoch do roku 2009“.

V záveroch, prijatých 26. novembra 2006, ministri energetiky vo všeobecnosti podporili akčný plán Komisie. Rada však trvala na tom, že akýkoľvek návrh Komisie musí byť podrobený analýze dopadov a musí zvážiť „vyváženým spôsobom sociálne, environmentálne a ekonomické“ následky legislatívy. Rada podčiarkla pre Komisiu a členské krajiny päť prioritných oblastí:

• Použitie integrovaného prístupu pre zníženie spotreby áut, v spolupráci s automobilovým priemyslom a výrobcami palív,
• Posilnenie opatrení pre zníženie spotreby domácich zariadení, vrátane straty energie u nečinných zariadení (ekodizajn),
• Lepšie využívanie označovania environmentálne priaznivých domácich spotrebičov (smernica 92/75/EEC),
• Využitie programov pre výskum a vývoj na európskej a národnej úrovni,
• Pokračovanie prác na implementácii smernice o budovách.

Výrobcovia domácich elektrických spotrebičov – ako chladničiek, vysávačov, varičov či umývačiek riadu – EÚ vyzvali, aby prijala legislatívu, ktorá by vyriešila údajne úbohé presadzovanie energetického označovania a pravidiel na národnej úrovni. Magnus Yngen z firmy Electrolux, ktorý je súčasne prezidentom Európskeho výboru výrobcov domácich spotrebičov (CECED), vo vyhlásení z 21. marca 2007 hovorí: „Dnes tu máme veľmi znepokojujúcu situáciu, kde politici stanovujú pravidlá, od firiem očakávajú, že ich budú plniť, a potom nedokážu investovať zdroje potrebné na zastavenie tých, čo zákon porušujú.“

„Príliš veľa vlád nezastavuje nezodpovedných či bezohľadných operátorov od predávania produktov, ktoré si prisvojujú lepšiu energetickú efektívnosť, než v skutočnosti majú“, tvrdí Yngen. „Vlády musia garantovať spravodlivú súťaž presadzovaním práva a zabezpečením, aby boli tvrdenia o produktoch pravdivé. V opačnom prípade sú obetované naše investície do lepších výrobkov. Ďalšie kolo zlepšení musí byť iniciované legislatívou, ktorá platí pre všetkých a je vynucovaná voči všetkým.“

Environmentálne mimovládne organizácie odmietli „prázdne slová“ Rady o šetrení energiou. Priatelia Zeme tvrdia, že sa ministri vzdali záväzkov na zníženie mrhania energiou tým, že neurobili 20% cieľ právne záväzným. „Plán je nedostatočný vo viacerých sektoroch, najmä v sektore dopravy. Priatelia Zeme Európa naďalej trvajú na tom, že musí byť zlepšená palivová efektívnosť automobilov a jediným realistickým spôsobom, ako to dosiahnuť, sú záväzné ciele.“

V Európskom parlamente našiel návrh Komisie podporu u väčšiny politických skupín. Individuálni europoslanci z piatich politických rodín (EEP-ED, Socialisti, ALDE, Zelení/EFA, GUE/NGL) tvrdia, že ak chceme plné hospodárske a environmentálne pozitíva šetrenia energiou, je potrebný celoeurópsky rámec. Predložili spoločný dokument o energeticky inteligentnej Európe do roku 2020.

INFORSE-Europe – koalícia 64 mimovládnych organizácií z EÚ a postsovietskych republík, podporujúcich čistú energiu – privítala zelenú knihu Komisie, súčasne však žiada viac. Cieľ 20% do roku 2020 má byť podľa nich len minimálny a pre rok 2015 žiadajú predbežný záväzný cieľ 14% ušetrenia energie. MVO žiadajú harmonizované zdaňovanie energie. Cestou prekonania odporu niektorých členských krajín je podľa nich harmonizácia užšou skupinou na základe mechanizmu „posilnenej spolupráce“ zavedenej Amsterdamskou zmluvou. Urýchlene majú byť štandardizované tiež produkty a ich označovanie.

Eurima – Európska asociácia výrobcov izolácie – vyhlásila, že pri rastúcich cenách ropy a zvyšujúcich sa emisiách CO2 sa pre Európu stáva nevyhnutnosťou venovať viac pozornosti energetickej efektívnosti. Eurima špeciálne privítala návrh zelenej knihy na zníženie hranice, pri ktorej môžu dostať budovy dotáciu na renováciu, na 1000 metrov štvorcových. Generálny riaditeľ asociácie Horst Biedermann povedal, že Európa musí využiť veľký potenciál, ktorý ponúkajú efektívnejšie budovy.

Na zaradenie energetickej efektívnosti medzi politické priority zareagovali aj energetické firmy. Slovenské elektrárne - ENEL, ktoré sú najväčším slovenským výrobcom energie a ich materská firma pôsobí vo viacerých európskych krajinách, rozvíjajú niekoľko podobných projektov. V Taliansku napríklad ENEL distribuuje úsporné elektrické spotrebiče a žiarovky, na Slovensku organizuje projekt Young Energy pre školopovinné deti, zameraný na podporu uvedomenia si významu a vzácnosti zdrojov energie.

Ján Hudacký (EPP-ED / EĽS-ED) pri diskusii o štatúte dodávateľskej agentúre Euratomu povedal, že nepriaznivá energetická situácia vo svete, vysoká závislosť Európskej únie na dovoze energetických zdrojov a zvyšovanie emisií skleníkových plynov posúvajú, aj napriek mnohým ideologickým odporcom, jadrovú energetiku čoraz viac do pozornosti EÚ. Pripomenul, že jadrová energia je "neoddeliteľnou súčasťou energetického mixu" mnohých európskych krajín.

V tejto súvislosti musí podľa jeho slov dodávateľská agentúra Euratomu čeliť spomínaným výzvam a poskytovať svojim zákazníkom komplexné a efektívne služby s vysokým stupňom flexibility a rovnakej dostupnosti. Za aspekty dôležité pre naplnenie misie tejto agentúry označil jej úlohy, vlastnú organizáciu a transparentnosť jej financovania.

Milan Gaľa (EPP-ED) uviedol, že ako vlastník malej vodnej elektrárne sám vie, čo vyžaduje výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. "Bohužiaľ viem veľa aj o tom, s akými veľkými problémami, častokrát umelo produkovanými, zápasia ľudia, ktorí chcú týmto spôsobom energiu vyrábať a distribuovať. Zároveň vlastním starší rodinný dom, ktorý som v roku 2001 rozsiahlo z vlastných zdrojov rekonštruoval, aby som dosiahol vyšší štandard energetickej účinnosti. Viem, že ušetrený kilowatt (kW) energie je rovnako dobrý ako vyrobený kW", uviedol.

Najnovšie a ďalšie kroky

• 23. november 2006: ministri energetiky EÚ podporili akčný plán pre energetickú efektívnosť (pozri závery)
• 10. január 2007: „balíček pre energetiku a klimatické zmeny“, prijatý Komisiou, podčiarkuje ako jednu z priorít energetickú efektívnosť
• 7. február 2007: Komisia navrhuje stratégiu na zníženie emisií CO2 z automobilov
• 9. marec 2007: Summit EÚ vyzval Komisiu aby navrhla nové opatrenia pre zvýšenie efektívnosti pouličného osvetlenia a žiaroviek
• 30. jún 2007: členské krajiny majú Komisii predložiť národné akčné plány pre energetickú efektívnosť ako súčasť smernice o efektívnosti koncového využívania energie a energetických službách
• 2008: Komisia plánuje niekoľko nových návrhov:
• o šetrení energiou pri kancelárskom a pouličnom osvetlení (má byť prijaté v 2008)
• o efektívnejších lampách a osvetlení v domácnostiach (má byť prijaté v 2009)
• záväzná požiadavka inštalovania pasívnych systémov vyhrievania a chladenia v budovách
• návrh medzinárodnej dohody o energetickej efektívnosti
• revízia smernice o energetickom označovaní domácich spotrebičov
• 2009: revízia smernice o energetických vlastnostiach budov