Pozadie

Viaceré organizácie i firmy vydávajú odhady vývoja globálnej energetickej situácie, hlavne pokiaľ ide o dopyt po energii, efektívny energetický mix (kombinácia využívania rôznych zdrojov energie) a bezpečnosť dodávok. Prehľady a analýzy slúžia rozdielnym ekonomickým i politickým cieľom, ale i záujmom. Líšia sa dôrazom i metodológiou, preto je pomerne ťažké porovnávať ich. Možné je to len ak sa stanovia jasné parametre.

V tomto prehľade sú porovnané tri rozdielne názory: „európsky“ prístup Komisie, „medzinárodný“ prístup Medzinárodnej organizácie pre energetiku, a „firemný“ prístup reprezentovaný spoločnosťami Royal Dutch Shell a ExxonMobil. Napriek ich rozdielnosti ich spája spoločný smer – projekcia svetovej energetickej situácie za 30-50 rokov.

Tento prehľad poskytuje výber z nich, so zameraním sa na odhadovaný dopad vývoja politiky boja proti klimatickým zmenám na globálnu energetickú situáciu a emisie CO2 v prvej tretine tohto storočia.

Otázky

V roku 2003 vydala Komisia „Svetový prehľad energetiky, technológie a politiky voči klimatickým zmenám“ (WETO). Porovnáva dva scenáre – „referenčný scenár“ (všetko „ide ako zvyčajne“) a „scenár znižovania uhlíka“, ktorý prihliada na možné následky politiky boja proti klimatickým zmenám. Cieľom porovnania je prispieť k definovaniu priorít politík, ktoré by prispeli k zefektívneniu snáh o redukciu emisií CO2.

Referenčný scenár: predpoklady

• súčasné trendy podnikateľských, technologických a štrukturálnych zmien v svetovej ekonomike pokračujú zvyčajným spôsobom, bez interferencie rozhodovateľov;
• neberie sa ohľad na špecifické ciele v oblasti energetickej a environmentálnej politiky, ani na opatrenia implementované po roku 2003, ako je redukcia CO2 podľa Kjótskeho protokolu, plánované odstavenie atómovej energie v niektorých krajinách, či cieľový podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe;
• situácia svetového energetického systému v roku 2030, ktorá je výsledkom referenčného scenára, je použitá ako merítko pre hodnotenie alternatív, predovšetkým pokiaľ ide o zdroje, technológie a environmentálnu politiku.

Referenčný scenár: výsledky

• svetový dopyt po energii by mal medzi rokmi 2000 a 2030 rásť asi o 1,9% ročne; tento údaj sa zakladá na predpokladoch rastu ekonomiky a populácie, ako aj vývoja energetickej intenzity (energetickej náročnosti výroby – množstva energie potrebnej na výrobu jednotky outputu);
• energetický dopyt v priemyselných krajinách za zníži, no v rozvojových bude rapídne rásť; v roku 2030 bude polovica dopytu po energii vychádzať z rozvojových krajín (dnes je to 40%);
• v svetovom energetickom systéme budú naďalej dominantné fosílne palivá, v roku 2030 budú predstavovať ešte 90% ponuky; hlavným zdrojom energie ostane ropa (34%), po nej uhlie (28%) a zemný plyn (25%);
• v EÚ bude zemný plyn druhým najväčším energetickým zdrojom po rope, atómová energia a obnoviteľné zdroje budú prispievať len menej ako 20%.

Scenár znižovania uhlíka: predpoklady

• berie sa do úvahy rozdielna pripravenosť jednotlivých krajín zaviazať sa k strednodobej redukcii emisií a očakávané posilnenie politiky boja proti klimatickým zmenám po roku 2010 (ktorý je termínom splnenia kjótskych cieľov);
• vo veľkom množstve sektorov hospodárstva je implementovaná udržateľná politika rozvoja;
• rozšírená EÚ je pred ostatnými krajinami pokiaľ ide o politiku boja voči klimatickým zmenám: v EÚ je hodnota emisií oxidov uhlíka, ktoré budú aplikované na použitie fosílnych palív, berúc do úvahy emisie skleníkových plynov, dvojnásobná oproti iným regiónom.

Scenár znižovania uhlíka: výsledky

• 11-percentný pokles v celosvetovej spotrebe energie v porovnaní s referenčným scenárom; priemerný nárast v dopyte by tak mal byť 1,3% ročne a nie 1,9%;
• dopady uhlíkovej intenzity, teda efektívneho globálneho energetického mixu: hodnota emisií oxidov uhlíka sa dotkne hlavne palív s najväčším obsahom uhlíka, teda uhlia (-42%) a ropu (-8%), zatiaľ čo zemný plyn ostane v podstate nezmenený;
• v celosvetovom merítku získa najväčší podiel na trhu atómová energia (+36%) a obnoviteľné zdroje (+35%);
• v rámci sektora obnoviteľnej energie by malo dvadsaťnásobne narásť využívanie veternej, solárnej energie a energie z malých vodných elektrární;
• globálne emisie CO2 budú v porovnaní s referenčným scenárom zredukované o 21%, v roku 2030 však budú stále vyššie než boli v roku 1990;
• úroveň európskych emisií bude v roku 2030 o takmer 15% nižšie než v roku 1990, teda o 26% pod referenčným scenárom;
• zmeny v energetickom mixe v EÚ odrážajú celosvetový vzor, no pri uhlí (-61%) a rope (-13%) sú podstatne nižšie;
• v EÚ je pokles kompenzovaný využitím nukleárnej energie (+35%) a obnoviteľných zdrojov (+56%)

V januári 2008 rozpracovala Komisia do legislatívnych návrhov politické ciele v oblasti energeticky a klimatických zmien, ktoré sa objavili prvý krát Zelenej knihe začiatkom roku 2006. Odsúhlasené boli na summite v marci 2008.

Základným cieľom je zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20% do roku 2020. Každá z 27 členských krajín musí zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov o 5,5% oproti úrovni z roku 2005, zvyšný nárast je kalkulovaný na základe výšky HDP na hlavu. Krajiny sa môžu voľne rozhodnúť, na ktorý z obnoviteľných zdrojov sa zamerajú, no do 31. marca 2010 musia predložiť Komisii národný akčný plán.

Medzinárodný prístup

Medzinárodná organizácia pre energetiku fungujúca pri OECD podáva projekciu vývoja energetického sektora do roku 2030 v správe „Svetový energetický prehľad“ vydanej v 2002. Aj v tomto prípade je referenčný scenár porovnávaný so „scenárom alternatívnej politiky“. Silný dôraz je kladený na obavy z bezpečnosti dodávok energie, investície do infraštruktúry, environmentálne škody spôsobené produkciou a použitím energie a rovným prístupom svetovej populácie k moderným zdrojom energie.

Referenčný scenár

• do úvahy berie politické opatrenia prijaté do polovice roku 2002, vrátane nedávnych snáh spojených s Kjótskym protokolom a cieľov využívania obnoviteľných zdrojov;

Výsledky:

• využívanie energie naďalej rýchlo rastie, v energetickom mixe dominujú fosílne palivá, spotreba energie v rozvojových krajinách sa blíži k úrovni OECD;
• napriek prijatým opatreniam rastú emisie CO2 o niečo rýchlejšie než spotreba energie;
• predpokladané emisie sa značne líšia od projekcie Komisie: zatiaľ čo Komisia očakáva, že sa medzi rokmi 1990 a 2030 viac ako zdvojnásobia (113% nárast z 20,8 na 44,5 miliárd ton CO2), analýza OECD očakáva nárast “len“ o 70%, teda na 38 miliárd ton v roku 2030; rozdiel je možné vysvetliť metodológiou, keď Komisia neberie do úvahy žiadne kroky prijaté po roku 2000, zatiaľ čo OECD áno (do polovice roku 2002).

Scenár alternatívnej politiky

• Hodnotí dopady radu nových energetických a environmentálnych prístupov, zvažovaných krajinami OECD, a rýchlejšie nasadzovanie nových technológií;
• demonštruje silný dopad nových politík na znižovanie rastu dopytu po energii a energetický mix; vhodnejší energeticky mix má mať priaznivý dopad aj na závislosť OECD na dovoze ropy a zemného plynu.

Hodnotenia Komisie i Medzinárodnej agentúry pre energetiku prichádzajú k podobným záverom: nové politiky a čistejšie technológie môžu viesť k ušetreniu energie a podpore palív s nižšou uhlíkovou intenzitou. Správa OECD predpokladá, že to v roku 2030 nakoniec povedie k stabilizácii emisií krajín OECD.

Kontroverznou témou ostáva miesto jadra v budúcnosti energetiky. Niektoré krajiny, vrátane Slovenska, ho považujú za základný pilier energetického mixu, iné odmietajú z environmentálnych a bezpečnostných dôvodov. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že v Európe badať určitý posun v prospech jadrovej energie.

Na konci roka 2007 zverejnila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) dva scenáre ďalšieho rozvoja energetiky. Podľa nej bude jadro stále dôležitejšie. Tvrdí, že kapacita všetkých dokončených jadrových reaktorov sa môže do roku 2030 až zdvojnásobiť. 

Podiel jadra na celosvetovej výrobe energie vzrástol z 1% v roku 1960 na 16% v roku 1986. Nasledujúcich dvadsať rokov ostal viac-menej konštantný, rast kapacity reaktorov bol rovnaký, ako celkový rast výroby energie. V roku 2006 tak krylo jadro 15% z globálnej výroby.

MAAE ponúka dva scenáre. V prvom, minimálnom, počíta len s tými atómovými kapacitami, ktoré sa už stavajú, alebo sú pevne naplánované. V takom prípade by kapacita jadrových reaktorov do roku 2030 vzrástla z 370 GW na 447 GW.

Pri maximálnom scenári, ktorý počíta aj so sľubnými a realistickými projektmi a plánmi, dosiahnu globálne jadrové kapacity v roku 2030, 679 GW, teda takmer dvojnásobok dnešného stavu.

Firemný prístup

Štúdia Shell nazvaná „Potreba energie, výber a možnosti – scenáre do roku 2050“, publikovaná v roku 2001, tiež hovorí o dvoch rozdielnych scenároch, ktoré závisia viac od spoločenských preferencií než politických rozhodnutí. Prvý scenár, nazvaný „Dynamika ako zvyčajne“, sa predpokladá svet, kde systém tvoria spoločenské preferencie čistej, bezpečnej a v konečnom dôsledku udržteľnej energii. V druhom scenári, „Duch nových čias“, sú vyvinuté nadradené spôsoby naplnenia energetických potrieb tak, aby spĺňali preferencie konzumentov pokiaľ ide o mobilitu, flexibilitu pohodlnosť.

V oboch scenároch Shell predvída dôležitú úlohu zemného plynu ako „premosťovacieho paliva“ v nasledujúcich dvoch desaťročiach. Štúdia tiež predpokladá rapídny nárast využívania obnoviteľných zdrojov energie, až sa stanú potenciálne hlavným zdrojom.

Scenáre Shell skúmajú „možné cesty k udržateľnému energetickému systému, ktorý si môžeme dovoliť a ktorý našiel riešenia na environmentálne obavy“. Neodhadujú však konkrétne dopady politických opatrení. Štúdia však naznačuje, že pre oba scenáre je bezpodmienečne nutné stabilizovať atmosférickú koncentráciu CO2 na hodnote pod 550 ppmv. Nijak sa však nespomínajú emisie CO2.

ExxonMobil publikoval štúdiu z názvom „Výhľad pre energiu – pohľad do roku 2030“. Jej kľúčovými zisteniami sú:

• do roku 2030 sa má svetový dopyt po energii zvýšiť o 50% (o 1,7% ročne), predovšetkým v menej rozvinutých krajinách;
• hlavnými zdrojmi energie budú naďalej ropa a zemný plyn, ktoré budú pokrývať asi 60% spotreby;
• dopyt po rope bude rásť rýchlejšie v rozvíjajúcom sa ázijsko-pacifickom regióne, a to kvôli stále vyššiemu predaju osobných motorových vozidiel; v Európe a Severnej Amerike však bude rast počtu áut vyvážený väčšou efektívnosťou motorov (nižšou spotrebou);
• spotreba zemného plynu bude rásť rýchlejšie, než pri akomkoľvek inom energetickom zdroji, až bude v roku 2030 vykrývať asi 25% spotreby;
• emisie oxidov uhlíka sa zvýšia v dôsledku vyššieho používania fosílnych palív, predovšetkým v ázijsko-pacifickom regióne;
• využívanie udržateľných zdrojov bude rýchlo rásť, s podporou vládnych subvencií, stále však bude pokrývať malý zlomok spotreby energie;
• naďalej bude rásť využívanie atómovej energie, no len o 0,8% ročne; po roku 2030 však bude v rozvojových krajinách skonštruovaných niekoľko nových elektrární, nakoľko si to vyžiadajú kopiace sa problémy so životným prostredím a bezpečnosťou dodávok.

Podľa ExxonMobil je najlepším spôsobom vysporiadania sa s vyšším dopytom aplikácia nových technológií. To znamená rozvíjanie zdrojov, ako aj zlepšenie energetickej efektívnosti a redukovanie emisií. Okrem toho považuje firma za perspektívne nové metódy spracovania uhlia, nukleárnu energiu a biopalivá.

Pozície

Európsky parlament prijal vo februári 2007 rezolúciu, ktorá upozorňovala na súvislosť medzi energetickou efektívnosťou a konkurencieschopnosťou, resp. napĺňaním Lisabonských cieľov.

Europoslanec Sergej Kozlík (NA, Slovensko) v rozprave upozornil na nezáujem európskych občanov o energetiku. Dva dni predtým než Európska komisia v januári 2007 oficiálne prijala strategický energetický prehľad a ďalšie správy týkajúce sa energetiky, bol zverejnený prieskum Eurobarometra v otázkach energetiky. „Prieskum jasne dokazuje, že otázky energetiky, a to ani vo vzťahu k problematike klimatických zmien a nedostatku energie v budúcnosti, nie sú pre občanov Európskej únie prioritou.“ Podľa Kozlíka by malo byť varovaním, že občania Európy sú presvedčení, že „jadro energetických problémov tkvie v iných kontinentoch a krajinách, než sú krajiny Európskej únie“.

Poukázal i na problém energetickej efektívnosti. Podľa toho istého prieskumu takmer štvrtina európskych občanov priznala, že nerobí nič pre zníženie svojej spotreby energie. „O tom, že ceny energie budú dlhodobo rásť, občania len hmlisto tušia. Ak stojíme na prahu novej priemyselnej revolúcie zviazanej s riešením energetických problémov, ale aj problémov spojených s klimatickými zmenami, tak stojí pred nami síce pragmatický cieľ, ale s absolútne politickým obsahom. Ak má byť výsledok tohto snaženia úspešný, musíme ho dokázať realizovať s čo najširšou podporou občanov Európskej únie a vlády členských krajín musia prestať kľučkovať pred riešením otvorených problémov.“

Europoslankyňa Zita Pleštinská (EPP-ED, Slovensko) zas zdôvodnila svoje hlasovanie za uznesenie tým, že zabezpečenie konkurencieschopnosti vnútorného trhu a implementácie strategickej inovačnej politiky s dôrazom na energetickú účinnosť pokladá za jasnú a aktuálnu odpoveď  na otázku, ako dosiahnuť ciele Lisabonskej stratégie. „V záujme zvýšenej transparentnosti a lepšej zrozumiteľnosti stratégie podporujem proces lepšej tvorby právnych predpisov s dôrazom  na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa,“ povedala europoslankyňa.

Europoslanec Vladimír Maňka (SES) upozornil na rýchlo rastúci dopyt po tradičných energetických zdrojoch: "Globálna potreba energií podľa výhľadu Medzinárodnej energetickej agentúry do roku 2030 vzrastie o 60%. Na uspokojenie tejto potreby bude treba 125 miliónov barelov ropy denne. Súčasná produkcia je okolo 85 miliónov barelov denne."

Ďalšie štatistiky a scenáre

• 10. január 2007: Európska komisia predstavila "energetický a klimatický balík"
• jún 2007: Štatistický prehľad BP svetovej energetiky
• Stratégia energetickej bezpečnosti SR