Pozadie

Akčný plán pre biomasu, predložený v decembri 2005, predpokladá zdvojnásobenie využívania biomasy do roku 2010. Viedlo by to k zníženiu dovozu ropy o 8%, zabránenie emisií skleníkových plynov v hodnote 209 miliónov ton ekvivalentov CO2 ročne a vytvoreniu približne 300 000 pracovných miest v poľnohospodárstve a lesníctve.

Komisia hovorí o viacerých výhodách zdvojnásobenia využívania biomasy:

• Podiel fosílnych palív na energetickom mixe EÚ poklesne z 80% na 75%, čo znamená 8% pokles dovozu nespracovanej ropy. To môže celkovo pozitívne ovplyvniť ceny ropy – a pohonných hmôt.
• Emisie skleníkových plynov poklesnú o 209 miliónov ton ekvivalentu CO2 ročne, čo pomôže Únii splniť záväzky Kjótskeho protokolu.
• V sektore poľnohospodárstva a lesníctva sa vytvorí 250-300 000 dodatočných pracovných miest.

Tri členské krajiny sa už majú vlastný, alebo pripravujú akčný plán pre biomasu (Holandsko, Nemecko, Británia). V jej využívaní je naďalej Švédsko – už dnes sa bioenergia využíva vo veľkej miere na vykurovanie budov, posilnením použitia biopalív sa chce krajina postupne úplne zbaviť závislosti na dovážanej rope.

Otázky

Plán načrtáva 31 opatrení pre podporu biomasy v kúrení, chladení, tvorbe elektrickej energie a doprave (biopalivá). Hlavnými navrhovanými opatreniami sú:

• Nová legislatíva EÚ pre využitie obnoviteľných zdrojov, vrátane biomasy pre vykurovanie a chladenie (plánovaná v roku 2006).
• Možná revízia smernice o biopalivách (2006), ktorá stanoví národné ciele pre podiel biopalív na celkovej spotrebe a zaviaže zásobovateľov aby používali biopalivá.
• Národné akčné plány pre biomasu v členských krajinách.
• Rozvoj výskumnej agendy, pod taktovkou korporátneho sektora, spolu so spustením „technologickej platformy pre biopalivá“.
• Výskum biopalív druhej generácie, ktorými by sa dali poháňať motorové vozidlá (biomasa-na-tekutinu, biomass-to-liquid – BTL).

Komisia odhaduje priame náklady plánu na približne 9 miliárd eur ročne, čo sa rovná nárastu ceny o asi 1,5 centa za liter benzínu a 0,1 centa za jednu kWh elektriny.

Celkový obraz však nie je úplne ružový. Viaceré zdroje upozorňujú, že zvýšenie využívania biomasy so sebou prináša viaceré výzvy a podstatných prekážok:

• Ekonomické:
  • Energia z biomasy je stále vo všeobecnosti drahšia, než fosílne palivá, dokonca aj pri cene ropy 70 dolárov za barel. Je potrebný ďalší technologický výskum a vývoj, aby sa maximalizoval energetický output a efektívnosť technológií spracovania biomasy.
  • Ako naznačuje správa Komisie, hlavní dodávatelia energie a pohonných hmôt, rovnako ako výrobcovia automobilov či vykurovacích zariadení, nie sú veľmi ochotní prejsť na využívanie biomasy.
  • Zvýšená produkcia plodín využívaných ako biomasa môže zvýšiť konkurenčný tlak na poľnohospodárskej pôde a znížiť napríklad produkciu potravín. Podľa niektorých kritikov to môže ešte zhoršiť hlad v rozvojových krajinách.
• Environmentálne:
  • Hoci vedecké štúdie naznačujú, že využívanie biomasy je „uhlíkovo neutrálne“ (nemá vplyv na zvyšovanie množstva oxidov uhlíka v atmosfére), niektorí vedci nesúhlasia. Niektorí dokonca dokazujú, že premena prírodných ekosystémov na energetické plantáže môže viesť k emisiám oxidov uhlíka z pôdy, vyvolaných zrýchlením rozkladu organických látok.
  • Rozvinutá produkcia bioenergie môže mať negatívny dopad na biodiverzitu, pôdu, a využívanie a zásoby vody.
  • Veľká produkcia energetických plodín vyžaduje intenzívnejšie využívanie pôdy, čo zas môže viesť k ďalšiemu ničeniu tropických pralesov v pravdepodobných producentských krajinách, ako Brazília.
• Akceptácia verejnosťou:
  • Spotrebitelia nemenia svoje návyky dostatočne rýchlo a nové technológie môžu vnímať skepticky, najmä ak prinášajú zvyšovanie cien.

S rozvojom biopalív počíta vo svojej energetickej koncepcii aj Slovensko. V sektore dopravy sa má ich podiel do roku 2010 zvýšiť na 5,75% energetického obsahu, pričom má trvalo rásť.

Pozície

Ministri poľnohospodárstva EÚ debatovali o akčnom pláne pre biomasu a stratégii biopalív 20. februára 2006. Obe iniciatívy privítali, vyslovili však obavy v súvislosti s poľnohospodárskou produkciou. Niektoré krajiny chcú obmedziť dovoz biopalív (najmä bioetanolu) z krajín ako Brazília a podporiť radšej domácich výrobcov (napríklad biodízel, kde je už EÚ globálnym lídrom).

Niektoré z nových členských krajín trvajú na tom, aby boli zaradené do súčasného systému energetických plodín, ktorý umožňuje EÚ platiť farmárom prémiu 45 eur za hektár využitý pre energetické plodiny (cereálie, cukrová repa). Tento systém bol zavedený počas poslednej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (2003), uplatňuje sa však len v pôvodnej pätnástke. EÚ prehodnotí túto schému pred koncom roka 2006.

V rozpore s predtým deklarovanými cieľmi ubezpečovali predstavitelia EÚ na summite (jún 2006) zástupcov OPEC, že plány EÚ nepovedú k zníženiu dopytu po rope. Zástupca Rakúskeho predsedníctva minister Bartenstein vyhlásil: „Záväzok ohľadom obnoviteľnej energie, zvýšenej energetickej efektívnosti a boja proti klimatickým zmenám, stanovený v Zelenej knihe, bude znamenať pokles nárastu spotreby ropy, nie celkové zníženie.“

Josef Auer, analytik Deutsche Bank Research, nazval bioenergie „všestranným hráčom medzi obnoviteľnými zdrojmi, nakoľko len biomasa je rovnako vhodná pre tvorbu elektrickej energie a tepla, i na produkciu pohonných hmôt“. Možnosti bioenergie sú podľa neho mimoriadne pozitívne najmä na trhu s vykurovaním, kde už dnes tvoria 90% z obnoviteľných energií používaných na vykurovanie v Nemecku.

Environmentálne skupiny WWF, Greenpeace, BirdLife a EEB varovali Komisiu, aby zabezpečila, aby akčný plán pre biomasu „obsahoval aj adekvátne environemntálne a sociálne zábezpeky“. „Ak bude riadená udržateľným spôsobom, môže nám bioenergia pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov a obnoviť degradovanú pôdu“, tvrdí Ariel Brunner, ktorý sa zaoberá poľnohospodárskou politikou v BirdLife. „Zle riadená produkcia však neprispeje k zníženiu emisií a môže mať devastačný dopad na životné prostredie.“