Biopalivá sa často rozdeľujú na niekoľko generácii. Môžete vysvetliť hlavné rozdiely a výhody jednotlivých kategórií?

V odbornej aj populárnej publicistike sa zaužíval termín „biopalivá prvej generácie“, medzi ktoré patrí bioetanol, vyrobený z vybraných surovín potravinárskeho priemyslu, a metylestery mastných kyselín (FAME), vyrábané najmä z repkového, slnečnicového, palmového a sójového oleja. V zásade sa za biopalivá prvej generácie považujú biopalivá, ktoré sa vyrábajú z prebytkov poľnohospodárskej produkcie a hlavnými predstaviteľmi sú bioetanol, bioplyn a metylestery mastných kyselín.

Vážnym handicapom biopalív 1. generácie je ich vysoká cena, ktorá je u FAME vyššia ako pre odpovedajúce palivá z fosílnych surovín. Biopalivá bez dotačných opatrení by neboli schopné konkurencie voči fosílnym palivám. Je tu obava, či tieto palivá budú schopné trvalo udržateľnej výroby s ohľadom na to, že sa jedná o potravinové články. Nádejnou surovinou na výrobu FAME je nejedlý olej jatropha.

Biopalivá druhej generácie sa dajú vyrábať z rôznych druhov surovín a pomocou celej škály technologických procesov. Konverzné procesy výroby biopalív druhej generácie sa dajú veľmi hrubo rozdeliť na biochemické a termochemické. Palivá 2. generácie sa budú vyrábať z lignocelulózovej biomasy a z odpadov s využitím moderných technológií. Lignocelulózové zdroje zahrňujú drevo, lístie, kôru, slamu a pod., čo nekonkuruje produkcii potravín. Očakáva sa, že biopalivá 2. generácie budú komercionalizované a schopné ovplyvňovať sektor dopravy za päť až desať rokov. Sú nádejnejšie a perspektívnejšie ako palivá 1. generácie pretože majú výhodnejšiu bilanciu vzhľadom na emisie skleníkových plynov. Napr. bioetanol z celulózy v komplexnom posúdení produkuje o 70-85% menej CO2 ako fosílne palivo, etanol z obilia alebo cukru iba o asi 70-85%. BTL technológie na produkciu dieselového paliva až 90 % menej, kým súčasné FAME iba 38 %.

V budúcej dekáde sa na svetovom trhu očakáva rapídna expanzia biopalív pripravených z rias a palivá z nich sa označujú ako palivá tretej generácie. Na túto oblasť sa sústreďuje veľký záujem a investície palivárskych, rafinérskych firiem a tiež letectva. V tomto prípade bude výroba viazaná na vhodné klimatické podmienky (teplo, svetlo).

Aká je ponuka palív s biozložkou na Slovensku?

V SR sa do benzínu pridáva zložka nazývaná ETBE (etyl terc.butyléter), jedna jeho zložka je z bioetanolu. Do motorovej nafty sa pridávajú metylestery mastných kyselín označované aj ako FAME, vyrábajú sa z repkového a slnečnicového oleja. Tieto biozložky sú bežnou zložkou palív predávaných na trhu. Ich vlastnosti spĺňajú požiadavky európskych noriem, ktoré sú platné aj na Slovensku.

Ako sa prejaví prechod na palivá s vyšším obsahom biozložky na cene pre zákazníka?

Biozložky sú v súčasnosti drahšie. Pri vyššom obsahu biozložiek v palive sa zvýšené náklady premietnu do ceny. Pridávanie biozložiek je riadené legislatívou, ktorá predpisuje ich povinné pridávanie do motorových palív.

Podľa smernice 2009/28/ES majú členské štáty EÚ do roku 2020 zabezpečiť 10% podiel obnoviteľných zdrojov na konečnej energetickej spotrebe v doprave, či už z biopalív, vodíkového alebo elektrického pohonu. Ktorú z týchto ciest považujete pre Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »za najvhodnejšiu?

Smernica EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie prijatá v roku 2009 vyžaduje od členských štátov individuálnu transformáciu svojej energetickej skladby tak, aby sa dosiahol spoločný cieľ 20% obnoviteľných zdrojov energie v roku 2020 a z toho 10% v doprave. Tento cieľ sa má dosiahnuť bez masívneho odlesňovania a bez problémov súvisiacich s nedostatočnou produkciou potravín. Zníži sa tým závislosť EÚ na dovoze ropy, dosiahne sa nepotravinárske využitie prebytočnej poľnohospodárskej produkcie, rozvoj vidieka spolu s novými pracovnými príležitosťami a zároveň sa znížia emisie skleníkových plynov.

Najvýhodnejšie by bolo využiť východiskovú biomasu na výrobu energie. V prípade biopalív pre dopravu sa uplatnia biozložky prvej generácie, v druhej polovici dekády sa začnú používať biozložky druhej generácie. Vodíkový a elektrický pohon si vyžaduje vyššie náklady na energiu aj zmenu logistiky a v prípade vodíkového paliva pôjde len o fázu skúšobných projektov.

Ktoré európske štáty možno považovať za priekopníkov v používaní biopalív? Nastal u nich posun v dôsledku prijatej legislatívy alebo zmeny postoja motoristov?

Vysokú podporu biozložkám venujú v krajinách kde je vysoká nadprodukcia poľnohospodárskych produktov, nedostatočné zásoby domácich fosílnych palív Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk » Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk » a štáty Škandinávie. Významný posun nastáva pri využití odpadov, v niektorých oblastiach rastie podiel využitia bioplynu v doprave. Motoristi podobne ako iní spotrebitelia sú citliví hlavne na cenu paliva. Kvalitu paliva musia posúdiť a odobriť odborníci.

Stratégia EÚ s názvom Doprava 2050 hovorí, že do roku 2030 by sa mal podiel vozidiel s konvenčným pohonom v mestskej doprave znížiť o polovicu, do roku 2050 by sa v mestách postupne mali úplne prestať používať. Sú slovenské mestá schopné nasledovať takýto trend?

Splnenie tejto stratégie si vyžaduje značné náklady. Pri súčasných problémoch s obnovou klasického vozového parku je to nepredstaviteľné. Z hľadiska čistoty ovzdušia v mestských sídlach je znižovanie znečistenia dôležité. Pravdepodobne bude možné využívať hlavne hybridné pohony a použitie palivových článkov.

Môžu byť automobilové palivá „trvalo udržateľné“ ?

Podľa jednej definície trvalo udržateľné automobilové palivá sú také palivá, ktoré spĺňajú podmienky „3E“, t.j. sú ekonomické, environmentálne a podporujú energetickú bezpečnosť. Počas posledných niekoľko desiatok rokov sa úsilie výskumníkov sústredilo na vylepšenie vlastností palív vyrábaných z fosílnej ropy z hľadiska životného prostredia (t.j. zníženie emisií škodlivých plynov).

Keďže problém emisie škodlivých plynov bol vďaka hlbokej hydrogenačnej rafinácii vyriešený, úsilie výskumu sa v súčasnosti sústreďuje na riešenie otázok spojených so stabilizáciou zdrojov palív (diverzifikácia zdrojov a alternatívne palivá), s ochranou životného prostredia (environmentálna kompatibilita, redukcia emisií CO2) v prostredí stúpajúcich cien ropy a v ére globálnych klimatických zmien.

Aké sú súčasné scenáre energetického rozvoja?

Nedávno uverejnená analýza Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) naznačuje, že globálna primárna energetická potreba vzrastie medzi rokmi 2010 až 2035 približne o 48 %, pri priemernom ročnom náraste 1,9 %.

Fosílne palivá ostanú dominantné pri 84 % podiele predpokladaného nárastu primárnych zdrojov. V tomto scenári sa podiel ropy zníži, hoci ropa ostane najväčším jednotlivým zdrojom paliva v globálnom energetickom mixe v roku 2035. Ťažba a využitie uhlia zaznamená najväčší nárast v absolútnych hodnotách. Spotreba zemného plynu tiež bude rásť, ale iba mierne. Väčšina expertov sa zhoduje v tom, že energetická výzva súčasnosti nemôže byť splnená bez mohutných investícií do inovácií v oblasti energií vrátane výskumu.