• Na začiatku rokovaní COP15 unikol pracovný dokument, ktorý médiá interpretovali ako snahu bohatých krajín riešiť problém s CO2 na úkor chudobnejších. Podarilo sa prekonať pôvodné znepokojenie chudobnejších krajín, ktoré dokument vyvolal?

Diskusie okolo textu usporiadajúcej krajiny z novembra 2009 boli veľmi krátke – konštatovalo sa len, že je to jeden z mnohých dokumentov, návrhov rozhodnutia 1/CP.15, ktoré kolujú medzi účastníkmi. Podobné texty pripravili mimovládne organizácie AOSIS a iné zoskupenia - v súčasnosti aj EÚ. Vytvárajú rámec, v ktorom by sa mal ocitnúť aj konečný výstup (ak sa podarí) z rokovaní v Kodani.

• EÚ sa zaviazala, že poskytne klimatickú finančnú pomoc chudobnejším krajinám, no bude mať dobrovoľný charakter. Nie je takýto prístup skôr kontraproduktívny? Nemôže napríklad naštrbiť dôveru chudobnejších krajín?

Myslíme si, že ochota EÚ prispieť dobrovoľne na aktivity najmenej rozvinutých a zraniteľných krajín, či už ide o budovanie kapacít, zmiernenie dôsledkov, prispôsobenie sa, prípravu nízko-uhlíkových plánov v rámci tzv. fázy „fast start financing“, by sa nemala interpretovať ako neochota prispievať, ale skôr naopak, ako ochota naštartovať týmto spôsobom proces praktickej  prípravy na dlhodobý finančný mechanizmus.

Dobrovoľnosť je v tomto prípade v poriadku, hovorí o ochote a nie o povinnosti začať praktický dialóg s rozvojovými krajinami. Pravdaže sme si vedomí, že v post-2012 finančnej architektúre už budeme hovoriť o finančných záväzkoch rozvinutých krajín - tie sa budú viazať na pripravenosť rozvojových krajín akceptovať pravidlá monitorovania, overovania a reportovania a tento systém je potrebné dôkladne pripraviť.

• Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »oznámilo, že výška jeho klimatickej pomoci pre chudobnejšie krajiny bude v hodnote 9 mil. eur. Na základe akého vzorca sa dosiahla táto suma?

Dobrovoľnosť sa dosť ťažko vyjadruje vzorcami, SR príspevok bude poskytovaný podľa kľúča, ktorý navrhlo Ministerstvo financií - detailnú odpoveď je potrebné hľadať priamo tam. Pre nás je viac ako vzorec dôležité, že SR sa pripojilo ku krajinám, ktoré sú rozhodnuté aktívne podporiť najmenej rozvinuté krajiny v ich snahe zapojiť sa do globálneho úsilia.

• S akou pozíciou prišlo Slovensko do Kodane? Došlo k nejakým zásadným posunom v stanovisku?

Slovensko prichádzalo do Kodane s pozíciou, ktorá bola v zhode s oficiálne schválenou a komunikovanou pozíciou EÚ. Prišli sme teda s:

• ponukou na 30%-ný redukčný cieľ v prípade primeranej účasti ďalších rozvinutých a vyspelých rozvojových krajín;
• prioritou dosiahnuť právne záväzný výstup z rokovaní v Kodani, ktorý zaručí environmentálnu integritu, férovosť a šancu na dosiahnutie globálneho cieľa 2oC. To je podľa nás možné len spojením zatiaľ samostatných rokovacích línii – „Long-term Cooperative Action“ (LCA) a Kjótsky protokol (KP), pričom podstatné elementy KP by sa mali zachovať;
• konkrétnymi návrhmi finančnej architektúry, vrátane presnejších pravidiel informovania a overovania (MRV) pre zabezpečenie podpory národných krokov na zmiernenie dôsledkov zmenenej klímy (NAMAs);
• návrhom na reformu jestvujúcich a zavedenie nových flexibilných mechanizmov -  napríklad metodiky pre využívanie a zmena využívania pôd a lesov (LULUCF) sektor alebo tiež manažovanie prebytku kjótskych emisných povoleniek (AAUs - Assigned Amount Units).

Pokiaľ ide o záujmy Slovenskej republiky, v tomto smere sú pre nás v Kodani najdôležitejšie nasledovné témy:

• konečné rozhodnutie k výstupom z AWG KP  (návrh novely KP)  a AWG LCA (návrh protokolu k UNFCCC), ktoré musí zaručiť plnenie cieľa;
• mechanizmus financovania politiky zmeny klímy a adaptácie po roku 2012;
• prenos nevyužitých kjótskych povoleniek do nasledujúcich záväzných období;
• metodika pre stanovenie emisií a záchytov v sektore LULUCF.

V našom prípade nedošlo ku žiadnej významnej zmene pozície - na základe súčasného vývoja sme naopak veľmi podporili ambíciu EÚ vystúpiť zreteľnejšie so svojimi “red lines” po tom, ako boli distribuované texty predsedov AWG LCA a AWG KP. Opätovne sme zdôraznili náš jednostranný domáci cieľ do roku 2020 a podmienky, ktoré sú nevyhnutné , aby rokovanie naplnilo stanovený environmentálny cieľ: primeraná účasť, dosiahnutie stropu v tvorbe emisií v roku 2015 (podmienené aktivitami vyspelých rozvojových krajín v oblasti zmiernenia dôsledkov zmeneného podnebia).

Pokiaľ ide o nadbytok kjótskych emisných povoleniek, diskusia prebieha v rámci EÚ ale aj v kontaktnej skupine KP, teda v širšom kontexte krajín prílohy B, čo je podľa nás cesta, ktorou bude potrebné tento problém riešiť.

• Čo si sľubuje slovenská delegácia od Kodane? Čo by mohlo byť finálnym výstupom konferencie COP15?

Podobne ako ďalšie krajiny EÚ, aj my očakávame výsledok, ktorý by v maximálnej miere odrážal naše ambície a celé naše doterajšie úsilie. EÚ pripravila férovú ponuku pre Kodaň a urobila kus práce aj pri návrhoch na praktické riešenia: technické a inštitucionálne usporiadanie pre posudzovanie a podporu aktivít rozvojových krajín, návrhy na finančné mechanizmy vrátane efektívneho riadenia financií medzi poskytovateľmi a prijímateľmi na vysokej úrovni.

V súčasnosti vládne v Kodani rozpačitá atmosféra, miesto tu majú zbytočné obštrukcie a výsledok je možné len veľmi ťažko predvídať. Snahou EÚ bude udržať naše „red lines“ - teda environmentálnu integritu, primeranú účasť krajín tak rozvinutých ako aj vyspelých rozvojových, férovosť a smerovanie ku globálnemu cieľu. Veríme, že ak sa nedosiahne dohoda, podarí sa dohodnúť mandát a časový harmonogram na pokračovanie v roku  2010 – tento scenár však stále nepripúšťame a veríme, že rokovania ministrov v užších formáciách a s daným obsahom pomôžu dosiahnuť celkový pokrok.