Podľa odhadov sa pod arktickým ľadom nachádza približne štvrtina ostávajúcich zásob ropy a zemného plynu. Jeho roztápanie vplyvom globálneho otepľovania tak robí z Arktídy zaujímavú oblasť, ktorú by chcela kontrolovať každá z okolitých krajín.

Medzinárodné morské právo dáva štátom možnosť rozšíriť svoje pásmo kontroly morského dna za bežné limity v prípade že vedia dokázať, že dno je súčasťou „ich“ kontinentálneho šelfu. Arktídu si tak môže rozdeliť najmä Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk » USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » Kanada Kanada je federatívna krajina v Severnej Amerike, druhý najrozľahlejší štát sveta a člen Commowealthu. S Európskou Úniou má veľmi úzke ekonomické a politické vzťahy.viac na www.EuropskaUnia.sk » Nórsko Vzťahy Nórska s EÚ sú riadené predovšetkým Dohodou o Európskom hospodárskom priestore. Tá rozširuje legislatívu jednotného trhu EÚ na Nórsko, Island a Lichtensteinsko, s výnimkou sektoru poľnohospodárstva a rybolovu.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Dánsko – otázkou je, kto získa akú časť.

V roku 2001 oznámilo Rusko svoj nárok na Lomonosovov chrbát, prebiehajúci pod Severným pólom. Minulý rok ponorka, na oficiálne „vedeckej“ expedícii, doniesla pod pól ruskú vlajku. Podľa expertov je Moskva v rozširovaní sféry vplyvu v Arktíde najďalej.

Ostatné krajiny tak odkladajú vlastné spory a snažia sa Rusko zabrzdiť. Minulý mesiac kanadskí a dánski vedci vyhlásili, že Lomonosovov chrbát je pripojený k Severoamerickej a Grónskej doske. Jeho presné rozdelenie medzi Kanadu a Dánsko zatiaľ nepoznajú, isté je len že „nepatrí“ Rusku.

Minulý týždeň zas z aljašského prístavu vyplával americký ľadoborec aby sa pripojil ku kanadskému v prieskume dna Baufortovho mora na sever od yukonsko-aljašskej hranice. Krajiny odsunuli svoj vlastný spor o asi 12 000 km2 dna a spojili sa proti moskovskému prenikaniu.