V dňoch 25. – 26. mája 2010 sa v Bratislave uskutočňuje 5. zasadnutie Európskeho jadrového fóra (ENEF). Ako uviedol počas príhovoru európsky komisár pre energetiku Gunther Oettinger, „zmluva o EURATOM-e má síce 50 rokov, ale stále vyhovuje súčasným a budúcim potrebám. Máme tak predpoklad uvažovať o jadrovej energii neideologicky a triezvo.“

Na úvod konferencie vystúpili slovenský premiér Robert Fico, český predseda vlády Jan Fischer a komisár Gunther Oettinger.

Robert Fico: Bezpečný, environmentálny a ekonomicky výhodný zdroj

Je potrebné budovať nielen finančnú, ale i energetickú architektúru. „K tomu by mala smerovať jednotná energetická politika Únie,“ uviedol slovenský premiér Robert Fico. Zdôraznil, že energetika býva jednou z hlavných tém rokovaní Európskej rady, konkrétne tri aspekty, ktoré sa s ňou spájajú:

• implementácia energetického a klimatického balíčka,
• zvyšovanie energetickej efektívnosti,
• a bezpečnosť dodávok.

„V podmienkach SR sú to predovšetkým jadrové elektrárne“, ktoré majú potenciál transformovať slovenskú ekonomiku smerom k využívaniu bezuhlíkových zdrojov a trvalo udržateľnému ekologickému rastu, vyhlásil Fico. Doplnil, že jadrová energia môže byť v čase hospodárskeho útlmu zdrojom oživenia.

Tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne v Mochovciach sa uvedú do prevádzky v rokoch 2012 a 2014: „Nový predseda vlády bude mať určite príležitosť byť pri otváraní. Vláda SR veľmi pozorne sleduje tempo prác. Uvedením 3. a 4. bloku do prevádzky bude SR opäť sebestačná vo výrobe elektrickej energie,“ hovorí premiér.

„Termín renesancia jadrovej energetiky začal i u nás [..] nadobúdať konkrétne rozmery.“

Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »tiež vybuduje nový jadrový zdroj energie v Jaslovských Bohuniciach. Vláda v roku 2009 vytvorila spoločný podnik s českým energetickým koncernom ČEZ (51 % SR, 49 % ČEZ), ktorý projekt zrealizuje (vyjadrenie ministra Ľubomíra Jahnátka na tejto linke).

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »podľa Fica „súhlasila“ i s dostavbou Mochoviec, ako i s vytvorením spoločného slovensko-českého podniku pre nový jadrový zdroj v Bohuniciach.

Od aktivistov, mimovládnych organizácií a odporcov jadra slovenský premiér očakáva, že „nezneužijú“ na vytváranie obštrukcií pravidlá, ktoré obyvateľom Slovenska umožňujú aktívne sa vyjadrovať k jadrovým projektom.

„Slovensko má podmienky využívať jadro ako bezpečný, environmentálne prijateľný a ekonomicky výhodný zdroj energie. Jadrová energetika má dôstojné miesto na politickom a odbornom poli. Plne si uvedomujeme, že stále existujú rôzne názory,“ ale „ak berieme vážne, klimatické ciele, nemôžeme ich dosiahnuť bez zvýšenia podielu jadrovej energie,“ uzavrel svoj príhovor Fico.

Jan Fischer: Kontrolu nad jadrovou energiou musí mať štát

„Nielen Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »a Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » ale i niektoré ďalšie, tradične bezjadrové krajiny uvažujú o využití jadra do budúcnosti,“ vyhlásil predseda českej úradníckej vlády Jan Fischer. Podľa jeho slov, k takémuto posunu prispievajú i odborné diskusie na platforme ENEF.

„V EÚ sa ale stále viac jadrových elektrární uzatvára než otvára.“ Informovanosť verejnosti je kľúčom k „prelomeniu jadrového tabu“, komentuje súčasný stav Fischer. Za problém označil predovšetkým dostupnosť odborníkov a kvalifikovaných expertov, ktorá je strategická: „Musíme mať na pamäti, že jediná veľká tragická nehoda jadrovej elektrárne bola zapríčinená neodbornosťou personálu. Odborníci sa nerodia zo štvrtka na piatok, ani z jari do jesene“, ale je to dlhodobý proces.

Pokiaľ ide o vytváranie expertných zdrojov, v tomto smere hrá nezastupiteľnú úlohu štát, hovorí Fischer. Jeho rola spočíva v niekoľkých smeroch:

• vytvorenie politickej podpory pre jadrovú energetiku,
• garantovanie bezpečnosti prevádzky jadrových zariadení,
• spolupodieľanie sa na vzdelávaní odborníkov,
• dohľad nad skladovaním jadrového odpadu a vyhoretého paliva,
• podporovanie ďalšieho výskumu, najmä pokiaľ ide o jadrové reaktory 4. generácie a možnosti využívania tepla aj mimo oblasti výroby elektrickej energie.

Česko venuje jadrovej energii zvláštnu pozornosť. I novovytvorená Technologická agentúra ČR definuje ako jeden zo svojich pilierov tému energie, zvlášť jadrovú (video-vyjadrenie premiéra Fischera na tejto linke).

Gunther Oettinger: Jadro bude hrať v budúcnosti centrálnu rolu

„Iba spoločnou a múdrou energetickou politikou môžeme čeliť“ aktuálnym problémom, myslí si európsky komisár pre energetiku Gunther Oettinger.

„Sme uprostred europeizácie našej energetickej politiky. Energetická politika je uprostred ekonomickej a ekologickej politiky,“ doplnil. V tomto smere je pre EÚ a jej členské krajiny dôležité „skompletizoval spoločný energetický trh“. Podľa komisára, „mnoho sa už dosiahlo, ale ešte nie sme tak ďaleko ako v oblasti tovarov a služieb“.

„Jadrová energia bude hrať v budúcnosti centrálnu rolu. Dnes produkujeme dve tretiny bezuhlíkovej elektriny z jadra, zväčša za primerané náklady,“ podčiarkol Oettinger. V tomto smere zdôraznil potrebu dlhodobého a strategického dimenzovania energetickej politiky – EÚ sa k nej hlási vypracúvaním dlhodobej vízie Roadmap 2050: „Bude obsahovať rôzne scenáre, lebo kto bude ako investor plánovať, musí vedieť, akým smerom bude musieť plánovať. Pre niektoré investície treba priestor 15 – 50 rokov,“ povedal Oettinger.

Jadrová energia má svoje miesto i v tzv. SET pláne (Plán strategických energetických investícií). V rámci neho Komisia vyčleňuje prostriedky i na výskum a vývoj reaktorov novej generácie, ktoré by sa dali využiť i mimo výroby elektrickej energie. Súčasťou plánu je i demonštračný projekt pre fúzny reaktor ITER.

„ITER je rozhodujúca výzva pre výskum Európskej únie,“ podčiarkol komisár.

Dobrým signálom je podľa neho i vytvorenie tzv. jadrovej akadémie, ktorú založilo šesť veľkých energetických spoločností: „Akadémia je dobrý znak, že sektor chce získať kompetentných pracovníkov.“

„V Komisii sme s predsedom Barrosom za jedno v tom, že treba rozvíjať rámce pre rozvoj jadrovej energie. [..] Sme rozhodnutí v EÚ stanoviť čo najširší rámec pre bezpečnostné normy.“ Pokiaľ ide o finálne uloženie vyhoretého jadrového paliva, „ešte počas nášho života by sa mala určiť geologická lokalita“, uzavrel komisár.

Video-vyjadrenie z tlačovej konferencie komisára na tejto linke.