Po predchádzajúcich skúsenostiach s prerušením dodávok ruského plynu cez územie Ukrajiny členské štáty EÚ značne zmenili dovtedajšie vnímanie energetickej bezpečnosti a závislosti touto prepravnou trasou. Najhoršia situácia nastala v januári 2009, keď sa Európa uprostred zimnej vykurovacej sezóny ocitla dva týždne bez plynu. Niektoré krajiny, vrátane Slovenska, museli vyhlásiť núdzový stav a podniky, ktoré sú veľkými odberateľmi plynu, museli zastaviť výrobu. (EurActiv, 19.1.2009)

Ukrajinský premiér Mykola Azarov dnes (13.1.) ubezpečil, že napriek problematického priebehu rokovaní, nie je ohrozený transport plynu do krajín Európskej únie.

„Prečo by sme mali bojovať vo vojne s našimi ruskými bratmi?“ citovala ho agentúra Interfax. „Samozrejme, obaja máme svoje ekonomické záujmy. Oni majú veľmi dobrú zmluvu a držia sa jej oboma rukami. A my im vravíme, že existuje aj skutočný život. Dosiahneme dohodu,“ dodal Azarov.

Zlá ekonomická situácia na Ukrajine núti Kyjev znížiť dovoz plynu z Ruska a podstatne znížiť dohodnutú cenu plynu, pretože nie je schopný v súčasnej zvládať vysoké náklady za jeho dodávky. Podľa odhadov agentúry Reuters minulý rok Ukrajina Ukrajina je postkomunistická krajina, ktorá sa odčlenila od Sovietskeho zväzu v roku 1991.viac na www.EuropskaUnia.sk »doviezla asi 40 miliárd kubických metrov (m3) ruského plynu. Tento rok by ale vláda chcela odobratý objem stlačiť na 27 miliárd m3. Okrem toho podľa dohody musí Kyjev zaplatiť Moskve za 1. štvrťrok tohto roka 416 USD (326,63 eura) za 1000 m3, ale za spravodlivú cenu považuje sumu 250 USD/1000 m3.

Ruský plynárenský koncern Gazprom však odmieta vyhovieť požiadavkám Kyjeva a znížiť dohodnutý objem plynu na tento rok.

„Na základe kontraktu nesmie zmena v objeme ročných dodávok prekročiť 20 %. V roku 2012 sa počíta s dovozom na Ukrajinu na úrovni 52 miliárd m3, takže znížiť ho na 27 miliárd m3 nie je možné ani teoreticky,“ uviedol hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov.

Potvrdil tak, že pozícia Ruska sa v rokovaniach s Kyjevom nemení. Moskva sa snaží urýchlene dokončiť nové prepravné trasy do Európy – Severný tok, ktorého čiastočnú prevádzku spustili v novembri 2011 a Južný tok, ktorého výstavba by mala začať už koncom tohto roku. 

Na rozdiel od ukrajinskej vlády, hrá odkladanie dohody do karát ruskému monopolu.  Výkonný riaditeľ Gazpromu koncom roka 2011 uviedol, že hodnota ukrajinskej plynovodnej infraštruktúry, ktorú by chcela ruská spoločnosť aspoň čiastočne odkúpiť, časom jasne klesá.

(EurActiv/TASR)