Energetická bezpečnosť bude v najbližších rokoch jedno z najväčších tém v EÚ, hovorí bývalý český premiér Mirek Topolánek v rozhovore pre EurActiv.hu pri príležitosti medzinárodnej konferencie „4th Energy Forum“, ktorá sa konala  16.-17. novembra v Budapešti.

Plynová kríza podľa expremiéra diskusiu o energetickej bezpečnosti len urýchlila. "Ja si myslím, že po tejto zime to bude ešte zreteľnejšie," dodáva. 

"To, že sa venovalo 5 miliárd euro - čo nie je veľmi veľa - na budovanie infraštruktúry je len začiatok. Pravdou ale je, že veľkí hráči v Európe si väčšinou tieto problémy riešia samy, nezávisle na EÚ."

Topolánek pokračuje: „Ak má nejaká spoločná európska politika zmysel, tak to nie jej poľnohospodárska ale práve energetická. Pokiaľ Európa nebude mať spoločnú energetickú politiku, potom bude podľa môjho názoru rozdelená zvnútra práve mierou závislosti na dodávkach zvonku."

Je podľa neho potrebné si uvedomiť, že menšie štáty majú v tejto oblasti menšiu schopnosť vyjednať a vynútiť si dodržiavanie dohôd a dodávok. "Z geopolitického pohľadu bude v tom prípade stredná Európa stále v sfére vplyvu Ruskej federácie. Formálne budeme členmi Európskej únie a NATO, ale neformálne bude stále Európu prebiehať „demarkačná čiara“, ktorá bude kopírovať povojnové rozdelenie sfér vplyvu."

Topolánek súhlasí s tým, aby sa spolupráca V4 v oblasti energetickej spolupráce posilnila. Kritizuje však, že Gyurcsánova vláda prehlásila, že projekt Nabucco je pre Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »životne dôležitý, ale zároveň bola ochotná vyjednávať o projekte, ktorý nie je komplementárny, a to je Južná vetva Plynovodom Južná vetva chce Gazprom transportovať ruský a kaspický plyn na trhy v juhovýchodnej a južnej Európe bez toho, aby musel prechádzať územím Ukrajiny. viac na www.EuropskaUnia.sk »

"Stále platí, že ak sa Vyšehrad dohodne na nejakom riešení, tak sa ho bojí aj Sarkozy", tvrdí šéf ODS v narážke na kritiku, ktorú francúzsky prezident smeroval V4 kvôli predsummitovej dohode o postoji k financovaní klimatických cieľov. "Pravdou je, že by som si želal, aby sa krajiny Vyšehradu boli schopné dohodnúť na väčšom množstve záležitostí, ako tomu bolo doteraz, pretože sila krajín v Európskej komisia a v Európskom parlamente je pomerne veľmi vysoká."

Pokiaľ ide o jadrovú energetiku, tak ak by existovalo niečo ako európsky energetický mix, podiel jadra v ňom musí byť podľa Topolánka vyšší. „Pre mňa je absolútnym vzorom Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk » krajina, ktorú nikto nepodozrieva z nepriateľského postoja k životnému prostrediu a napriek tomu hrá jadro v jeho energetickom mixe významnú úlohu. Myslím si, že sa zmení postoj Švédska k jadru dúfam, že Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »po voľbách zruší moratórium na jadrovú energetiku. Krajiny s vysokým podielom energie z jadra budú plniť Európe záväzky ďaleko lepšie ako ostatné krajiny."