Štátnici podpísali dohodu o spolupráci v civilnej jadrovej energetike. V rámci nej by malo taliansko-franczúske konzorcium Enel – EDF postaviť minimálne štyri nové jadrové elektrárne. Prvá má začať fungovať už v roku 2020. Väčšinový balík a riadenie prevádzky ostanú v rukách domáceho Enelu.

Dohoda znamená pre Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »zásadný politický obrat. V novembri 1987 odmietlo využívanie jadrovej energie v referende, čo viedlo k postupnému zatváraniu reaktorov. Po voľbách v máji 2008 však Berlusconiho vláda vyhlásila, že jadrovú energetiku obnoví.

Nové elektrárne budú využívať reaktory typu EPR (European Pressurised Water Reactor). Enel vyslovil záujem o rozšírenie spolupráce na stavbu ďalších piatich EPR reaktorov vo Francúzsku.

Jadrové Francúzsko

Hoci sa mnohé členské krajiny po černobyľskej katastrofe v 1988 jadrovej energie vzdali, alebo aspoň zabrzdili jej rozvoj, Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »bolo iným prípadom. Dnes vyrába z jadra asi 80% svojej spotreby elektriny a je jej najväčším svetovým čistým vývozcom – do Británie, Taliansko, Holandska a Nemecka. Sarkozyho vláda schválila stavbu novej atómovej elektrárne vo Flamanville, v Normancii, a EDF kúpil minulý rok British Energy, ktorá dominuje na britskom trhu jadrovej energetiky, a plánuje stavať elektrárne v Británii.

Francúzsko je silným argumentom zástancov jadra. Cena elektrickej energie je tam nižšia, než vo väčšine európskych krajín. V susednom Nemecku, ktoré sa rozhodlo postupne do roku 2021 postupne odstaviť všetky reaktory, je cena vyššia než priemer EÚ.

V „atómovom tábore“ aj Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »

Slovenský premiér sa nijak netají tým, že je silným advokátom jadrovej energie. Počas rokovaní o energeticko-klimatickom balíku sme patrili medzi krajiny, ktoré sa snažili, aby v ňom bola uznaná úloha jadra ako dôležitého, nízkoemisného zdroja energie.

V lete minulého roka začala dostavba 3. a 4. bloku atómovej elektrárne Mochovce. Partnerom je práve taliansky Enel, majoritný akcionár v Slovenských elektrárňach. Na konci roka sa začalo hovoriť o pláne vlády postaviť ešte jednu atómovú elektráreň.

Zmena klímy

Názory na jadrovú energetiku sa od konca 80. a 90. rokov, kedy prevládalo odmietanie či rezervovaný postoj, pomaly menia. Nestabilné ceny ropy, obavy o energetickú bezpečnosť a snaha znížiť emisie skleníkových plynov zvyšujú popularitu, či minimálne akceptáciu jadra. Británia zmenila postoj a plánuje nové elektrárne, zmena sa možno chystá aj v Nemecku, ak v septembrových voľbách zvíťazia s dostatočnou väčšinou kresťanskí demokrati, ktorí jadro podporujú.

Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt 5. februára oznámil, že jeho krajina zruší trodsať rokov starý zákaz budovania nových atómových kapacít. Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk »buduje už svoju piatu elektráreň v Olkiluoto a fínska energetická skupina Fortum podala žiadosť o stavbu šiestej. Jedinou „nejadrovou“ krajinou tak na severe ostáva Dánsko Dánsko zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Súčasťou EHS (neskôr EÚ) sa stalo v roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Atómové elektrárne chce stavať aj Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » kde je energetika doteraz silno závislá na uhlí.

Environmentálne argumenty

Vzťah k jadrovej energii nie je jednoznačný ani v environmentálnom hnutí. Veľké organizácie ako Greenpeace a WWF ju odmietajú. Podľa nich výrazne neprispeje k znižovaniu emisií, vytvára problém s bezpečnosťou zariadení a rádioaktívnym odpadom, a je výrazne drahšia, než sa prezentuje, keďže časť nákladov na seba preberá štát (napríklad starostlivosťou o vyhorené palivo, čo odstavené reaktory).

No známi jednotlivci ako James Lovelock, či Patrick Moore, ju považujú za energetickú alternatívu, ktorá rieši problém s emisiami.

Kritici tiež poukazujú na to, že vysoké vstupné investície na budovanie atómových elektrární odčerpávajú peniaze, ktoré by mohli byť využité na rozvoj obnoviteľných zdrojov.

V decembri 2008 sa EÚ dohodla na klimaticko-energetickom balíku, ktorý stanovuje vládam povinnosť zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe na 20% do roku 2020. Jadrová energia medzi nimi žiadnym spôsobom nevystupuje. No Druhý balík strategického preskúmania energetickej politiky, ktorý obsahuje predstavy o energetickej budúcnosti Európy, podporuje popri obnoviteľných zdrojoch ďalší rozvoj jadra ako čistého, domáceho zdroja.

Pozície

Šéf Enel-u Fluvio Conti povedal: „Enel teší, že má v EDF priemyselného partnera so skúsenosťami a medzinárodne uznávanou reputáciou, pre opätovné naštartovanie jadrovej energie v Taliansku. Dnes podpísaná dohoda prispieva k posilneniu talianskej a francúzskej ekonomiky strategickom energetickom sektore a k ďalšiemu rozvoju reciprocity na našich trhoch.“

Nathan Argent z Greenpeace na margo snahy EDF budovať EPR reaktory v Británii povedal: „Namiesto toho, aby sa nechávali uniesť prázdnymi sľubmi jadrovej loby, by mali vláda a priemysel robiť rozumné investície do energetickej efektívnosti. To by vytvorili v Británii desaťtisíce pracovných miest, a tiež riešilo energetickú chudobu a klimatické zmeny najrýchlejším možným spôsobom.“